Keď sa umenie ocitne v jednosmerke...

thumbnail

Činnosť nedávno otvoreného Domu umenia – Kunsthalle vyvoláva rozpaky. Keď pred dvomi rokmi slávnostne za účasti ministra kultúry Mareka Maďariča otvárali na bratislavskom Námestí SNP Dom umenia – Kunsthalle, výtvarnícka obec spozornela. Časť najmä takzvaných neokonceptualistov bola plná očakávania výstav najnovších svetových výtvarných trendov. Veľká časť ostatných výtvarníkov, najmä sochárov, fotografov či textilných výtvarníkov, bola v strehu. Nikto z nich si netrúfal odhadnúť, nakoľko sa táto druhá najväčšia výstavná plocha v Bratislave zachová macošsky práve k ich výtvarnému žánru. Pred takmer zázračnou premenou húsenice na motýľa patrili výtvarné priestory Domu umenia pod Národné osvetové centrum (NOC).  V roku 2013, v poslednom roku pred začiatkom činnosti Kunsthalle Bratislave ( KHB ), sa uskutočnili v Dome umenia okrem iného tieto výstavy – Socha a objekt, Mesiac fotografie, BIB, BinderFresh, Stano Masár, Radovan Čerevka, Mária Čorejová, Czech Press Photo, Magisterské diplomové práce, Ars Salutem, Ján Triaška, Identifikačný kód Slovenska, Martin Gerbóc, Figurama, Ping-pong, Viktor Hulík a niekoľko ďalších. Program z prihlásených projektov vybrala kurátorská rada v zložení Peter Michalovič (predseda ), Stano Bubán, Juraj Čarný, Ľubo Moza, Pavol Weiss. Ako sme už spomínali, Dom umenia ponúka okolo tisícpäťsto štvorcových metrov výstavnej plochy a okrem Slovenskej národnej galérie je to jediný takýto veľký štátny výstavný priestor v centre Bratislavy. Okrem týchto projektov tu takmer pravidelne vystavovala súborné výstavy svojich členov Umelecká beseda slovenská (UBS). Jej starosta Emil Semanco k tejto téme napísal: Napokon, výstavné priestory v NOC boli určené práve na takéto kolektívne, ale aj individuálne prezentácie výtvarného umenia a UBS ich prideľovali na základe ministerstvom  schválených oficiálnych výstavných projektov aj vďaka ich dobrému manažovaniu. Vyslovene tendenčne až nepriateľsky už vtedy hodnotili činnosť UBS mladí výtvarní teoretici, najmä ich akýsi ideový vodca Juraj Čarný, ktorý apriórne z pozície predsedu kurátorskej alebo výstavnej rady odmietal prezentačné aktivity tohto združenia. Svoju zaujatosť demonštroval aj verejne. Platformou týchto akože bojovníkov za moderné slovenské či svetové umenie na Slovensku sa má stať Kunsthalle ako prototyp toho, čo títo novátori považujú za kvalitné výtvarné umenie a spôsob jeho prezentovania.

RODÍ SA KUNSTHALLE

Projektom Kunsthalle atakovala skupina výtvarníkov takmer všetkých doterajších ministrov a kormidelníkov kultúry a všetci sa mu dokázali úspešne ubrániť. Až minister Krajcer si ho opäť vyložil na stôl do svojej agendy. Na troch či štyroch stretnutiach predstaviteľov rezortu kultúry s autoritatívnymi osobnosťami výtvarného umenia, so zástupcami relevantných umeleckých zoskupení a s „kunsthulákmi“ vždy, keď prišla reč na ich konkrétnu predstavu takejto inštitúcie, na obsah a náplň jej činnosti, vysvitlo, že títo zástavníci umeleckého progresu iba vajatajú a v podstate ide im len o teplé miestečka a zaručenú mzdu. Ich Kunsthalle, ktorá má (konečne) zbaviť Slovensko umeleckého zápecníctva a krpčiarstva, však nikoho (azda) na týchto rokovaniach nepresvedčila. A ak, tak iba v tom, že popri koncepčnej neujasnenosti bude mimoriadne finančne náročná a jej schválením a inštalovaním J. Čarného do jej vedenia prakticky prídu o výstavný priestor a možnosť prezentácie všetky umelecké združenia, ktoré sú podľa neho konzervatívne – teda najmä Spolok výtvarníkov Slovenska, Umelecká beseda slovenská a Spoločnosť voľných výtvarných umelcov. Všetkým menovaným združeniam dovtedajší Dom umenia na spokojnosť návštevníkov a na „nebombastickú“ výstavnú činnosť dovtedy uspokojivo a bez výraznejších nárokov na podporné prostriedky a financie slúžil. O to viac prekvapuje, že takúto Kunsthalle aj s týmto názvom do realizačnej fázy posunul minister Marek Maďarič. Začali sa nákladné rekonštrukčné práce a MK SR si poriadne hlboko siahlo do vrecka. Keďže platil zákaz vzniku nových samostatných kultúrnych subjektov, Kunsthalle bola priradená k NOC, v ktorého budove ostatne aj sídli jej administratívna časť.

VÝSTAVY BEZ DIVÁKOV

výstava_synagóga TTKeď si porovnáme rok 2013 s obdobím 2014  – 2015, je zrejmé, že ide o radikálny obrat. Namiesto demokratickej koncepcie, kde Frešo susedí s Ars Salutem a Mária Čorejová s Czech Press Photo, kde kurátorská rada poskytla priestor aj soche, aj fotografii, aj detskej ilustrácii, aj neokonceptuálnej tvorbe atď., sa začalo militantné obdobie presadzujúce len jeden – neokonceptuálny prúd v súčasnom umení.

Stručne sa stratégia dvojice Čarný – Gregor dá zhrnúť do sloganu – menej umenia, a to nielen v zmysle menej výstav, ale aj v zmysle čo najmenej divákov. Akoby ich zámerom bolo pripraviť expozície len pre vyvolených, pre tých, ktorých vystavujú a ich kamarátov, respektíve pre štyridsať členov ich združenia kritikov súčasného umenia. Pritom štát poskytol novej inštitúcii veľkorysé prostriedky – jedenásť zamestnancov (do roku 2013 pracovali na výstavnom oddelení dve zamestnankyne ) s dotáciou na platy vrátane odvodov asi stotisíc eur ročne, priestory pre administratívu, dotáciu na jednotlivé výstavy. Napríklad na výstavu Paradox  90 vo výške šesťdesiatpäťtisíc eur. Ani návštevnosť výstavných priestorov nebola vôbec oslnivá. V dňoch 5. 12. (sobota ) – pätnásť ľudí, 6. 12. (nedeľa ) – sedemnásť ľudí, 7. 12. – sedem ľudí a tak ďalej. Uvedené údaje máme z petície Václava Maceka, riaditeľa Stredoeurópskeho domu fotografie, ktorý žiada riaditeľku NOC Janu Kresákovú, aby odvolala celé vedenie Kunsthalle pre neschopnosť. Nuž, argumenty sú prinajmenšom na diskusiu. Ale blížia sa voľby a z dobre informovaných kruhov už presakujú správy, že po nich získa Kunsthalle právnu subjektivitu.

Alexander GOCZ – Foto: autor



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.