Niečo zo slovenskej bohémy
Keď tragicky zomrie talentovaný básnik, nedovŕšiac ani štyridsať rokov, má cynicky povedané nábeh stať sa legendou. V našich končinách to ešte nie je také bežné ako v krajinách, ktoré majú bulvár pod kožou už niekoľko desaťročí, ale talent a charizma básnika, textára, dramatika a publicistu Joža Urbana jednoducho nepustí. Stal sa akýmsi prototypom slovenského bohéma, aj keď by si to pravdepodobne vôbec neprial.
Ondrej Kalamár je talentovaný básnik, invenčný aforista a teraz zabrúsil aj do literatúry faktu. Ak, pravda, môžeme faktami nazvať spomienky, ktoré, ako vieme, čas vie huncútsky popremieňať a prifarbovať od ružovej až po čiernu farbu. V prvom rade je však autor Zvolenčan, teda žil a žije v meste, ktoré sa pre básnika Joža Urbana stalo po Košiciach a Bratislave na zopár rokov tretím srdcovým miestom a kde, bohužiaľ, našiel aj večný odpočinok. Kalamár si bol dobre vedomý faktu, že po básnikovej tragickej autohavárii vznikli dva televízne dokumenty na tému Jožo Urban, z toho jeden hraný, a vyšla aj biografia s reprezentatívnymi ukážkami Urbanovej tvorby a s celým priehrštím spomienok ľudí, ktorí s dotyčným tvorcom spolupracovali. Zvolil preto logickú cestu spomienok, zápiskov a fragmentov z pozície kamaráta, občas krčmového spoločníka a často momentálneho sponzora. Kniha prináša kaleidoskop príhod, útržky dialógov, veľké i malé myšlienky, ktoré vrhajú často nové svetlo na Urbana ako človeka, tvorcu, ale aj manžela a otca. Je tam dosť alkoholu a pre citlivejšie povahy aj vulgarizmov, ale to nie je od autora samoúčelné. Jednoducho opísal svoje stretnutia a rozhovory s výnimočným tvorivým človekom podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Vznikol tak ďalší kamienok do mozaiky zobrazujúcej jedného z najtalentovanejších slovenských básnikov sklonku dvadsiateho storočia.
Ondrej Kalamár: Pivo u Chárona, Trio Publishing, Bratislava 2014
(mab)