Knižnica nemôže ostať osihotená

thumbnail

Matica slovenská úspešne sprístupnila Knižnicu slovenskej štátnosti. Slovensko  disponuje celou sériou odborných knižníc, archívov, vedeckých centier. Často unikátmi sui generis. V septembri aj Matica slovenská (MS) sprístupnila ďalší bádateľský fenomén – Knižnicu slovenskej štátnosti. Jej novým  zriaďovateľom je Slovenský historický ústav MS. Knižnica sídli v Bratislave v matičných priestoroch na Grösslingovej ulici v bývalej knižnici Krajanského múzea Matice slovenskej (KM MS), kde bola zriadená v roku 2007.  O historických vzťahoch vzniku Knižnice slovenskej štátnosti sme sa porozprávali s dlhoročným aktívnym  matičiarom, o. i. bývalým riaditeľom  Krajanského múzea MS, Stanislavom BAJANÍKOM.

 

Čo predchádzalo vzniku súčasnej Knižnice slovenskej štátnosti v Bratislave?

  • Myšlienka knižnice sa zrodila z našej iniciatívy a nastolila sa na pôde Matice ešte v roku 1995. Impulzom bol dar americkej Slovenky Jozefíny Durkechovej-Dolanovej (Plevník), žijúcej vtedy v New Yorku, z 26. októbra 2004. Išlo o testament, ktorý garantujú jej netere M. B. Pcolová (USA), Z. Teichmanová  (ČR), americký advokát G. Smisth a na Slovensku  aj ja. Pre knižnicu  a „archív na pamiatku Dr. Jozefa Tisa“ s prevahou  na výskum a dokumentáciu slovenskej štátnosti, dodržaním podmienky umiestnenia pamätnej tabule s jej menom, ktorú sme odhalili v roku 2006 – ako sa uvádza v závete po smrti   D. Dolanovej. Súhlas nám poskytla aj Slovenská liga v Amerike, slovenské spolky a združenia v Európe a Austrálii. A, prirodzene, predsedníctvo MS a výbor MS.

Z ruiny priestorov sa stala nová knižnica. Nato sa použila časť darovaných peňazí?

  • Áno. Zničený balkón bývalého kina Liga (neskôr kina Mier – Liga pasáž) získal novú tvár – unikátnu knižnicu, ktorá disponuje výbavou na konferencie, sympóziá, výstavy, stretnutia, štúdium knižných a archívnych materiálov – prevažne z fondu zahraničných Slovákov (USA, Európa, Austrália a i.), dotýkajúcich sa témy slovenskej štátnosti a identity, súčasť dejín významných historických období.  V nej sme zorganizovali vyše dvadsať sympózií, stretnutí študujúcej mládeže, stretnutí spolkov zahraničných Slovákov, rokovania historikov, etnografov, kulturológov prevažne z bratislavských a trnavských univerzít. KM MS plnilo aj úlohu konzultácií pre diplomové, doktorské práce a bežné študijné potreby. Knižnica sa obohacovala zo zahraničných i z domácich knižných darov z ciest pracovníkov MS, zo zahraničných archívov, z knižníc, z mojich  súkromných zbierok, zo zbierok bývalého riaditeľa SHÚ J. Bobáka, Štúrovej spoločnosti, spolku Korene a i. Knižnica nadväzovala spoluprácu s ďalšími knižnicami v Bratislave, so Slovenským národným archívom, s vojenským historickým ústavom, vykonávala pravidelné tematické stretnutia k téme slovenská štátnosť a jej fenomén približne od čias sv. Cyrila a Metoda (Cirkevná provincia ako základ až po rok 1993.

Dozvedeli sme sa, že Knižnica slovenskej štátnosti sa nerodila jednoducho?

  • Pred komplexnou obnovou balkóna kina v rokoch 2006 až 2007 a pred jej zaradením do sféry Krajanského múzea MS v Bratislave sa o ňu uchádzali niektoré politické strany volajúce po obnove slovenskej štátnosti. D. Dolanová s rodinou po mnohých konzultáciách  zverila svoje želanie do našich rúk na pôde Matice slovenskej, hoci bola úvaha aj o možnom samostatnom knižničnom  fenoméne v Bratislave. V testamente  za správcu fondu poverila mňa. Prevzali sme do správy množstvo cenných knižničných darov zo slovenského zahraničia, mnoho  sa dostalo do fondov Slovenskej národnej knižnice (SNK), hoci boli darované výlučne Matici, od ktorej sa v roku 2000 SNK odčlenila,  pozostalosti, dary ostali dosiaľ v SNK v Martine.

Matica slovenská sa teda rozhodla rozšíriť už fungujúcu Knižnicu KM MS na Knižnicu slovenskej štátnosti. V nej by bádatelia mali možnosť získať tlačené i elektronické dokumenty a publikácie, týkajúce sa predovšetkým historických okolností vzniku slovenskej štátnosti ako takej.

  • Základ fondov pozostáva z podstaty fondu Krajanského múzea MS, dnes už Slovenského historického ústavu MS (SHÚ MS), zo zahraničných darov, z darov kníhtlačiarov, spolkov, združení, strán. Má však ešte veľa čo dobiehať, aby sa dopĺňal. A tak sa i deje. Matica má na to prostriedky zo závetu, o i. je logicky napojená aj na rozpočet SHÚ MS. V roku 2015 získala  grant od predsedu vlády SR vo výške pätnásťtisíc eur. Má ambície trvalo oslovovať Slovákov doma  i vo svete  o tematické dary na akvizíciu tohto unikátneho fondu pre vývoj slovenskej štátnej samostatnosti a suverenity. V posledných rokoch došlo v rámci Matice k presunom niektorých fondov z Bratislavy do KM MS v Martine.  V Martine – keďže tam pôsobí aj bohato zásobená Slovenská národná knižnica – fondy pôsobia duplicitne. Ukazuje sa, že treba urobiť ďalšie kroky k riešeniu protokolov na úrovni MS a MK SR z roku 2002 a spoločnými  silami dopĺňať tento cenný fond pre slovenské študijné, prezentačné, vlastenecké, vlastivedné a štátnické potreby na Slovensku, resp. v komplexnom štátnom, akademickom, diplomatickom, politickom, medzinárodnom a medzištátnom centre v Bratislave. Je to úloha renomovaného SHÚ MS, ale nielen jeho. Je to náš spoločný záväzok voči dejinám, zápasom, obetiam, osobnostiam a mnohí venovali a venujú svoj výskum tejto vedeckej a štátnickej téme. Knižnica slovenskej štátnosti nemôže ostať osihotená. Má všetky predpoklady na to, aby sústredila unikátny dokumentačný a prezentačný materiál, spracovávala ho, poskytovala verejnosti doma i v zahraničí. Ochrana národa a štátnosti  nie je len politická úloha, ale i strategická,  keďže unifikujúca sa Európa via fakty stiera zo svojej pozornosti národné a štátna hodnoty svojich členov, ktoré v minulosti i teraz prispievajú do jej obrazu. A Slovensko je so svojou štátnosťou  a identitou jedna mozaika v ňom.

Zhováral sa Pavol JAVORSKÝ – Foto: archív SNN

                            



Pridaj komentár