Komu je na Slovensku cudzia slovenčina

thumbnail

Vzťah k slovenskému jazyku, kultúre a územnej integrácii treba posilňovať. Úsilie o zavedenie vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, vraj v mene jej lepšieho ovládania, je ďalším krokom k izolácii občanov inej ako slovenskej národnosti. Naši spoluobčania (iba) maďarskej národnosti majú problém naučiť sa slovenčinu najmä preto, lebo zámerom menšinových maďarských politikov je vbiť im do hlavy, že slovenčina je pre nich doslova cudzí jazyk, a nie jazyk, s ktorým odmalička vyrastajú a vnímajú ho ako svoj druhý materinský jazyk. Pred rokom 1989 sa slovenčina nevyučovala ako cudzí jazyk a obyvatelia najmä v južných oblastiach štátu lepšie ovládali slovenčinu ako dnes. Takto prezentuje aj reálny vzťah k slovenskému jazyku podpredseda vládnej strany MOST- Híd a vládny splnomocnenec pre rómsku otázku Ábel Ravazs - štátny úradník žijúci z našich daní. Myslí, že deti z národnostných menšín by sa lepšie naučili slovenčinu, ak by sa ju učili ako druhý jazyk, nie ako materinský. Ako uviedla agentúra TASR, Ábel Ravasz pripúšťa, že deti z maďarskej menšiny hovoria po slovensky občas slabšie. Príčinu vidí v tom, že sa slovenský jazyk učia, akoby bol ich materinský. Problém so slovenčinou však podľa neho nemajú len Maďari, ale napríklad aj rómske deti. „Pre ľudí z národnostných menšín je slovenčina druhý jazyk a mali by sme ho tak aj vyučovať,“ povedal s tým, že Most-Híd sa dlhodobo usiluje zmeniť metodiku výučby slovenčiny v menšinových školách. „To je tá správna cesta. Lepšia výučba slovenčiny. A nie vytláčanie menšinových žiakov z národnostných škôl,“ uviedol.

Po zmene ideologického smerovania na Slovensku sa menšinoví politici usilovali hrať na národnostnú nôtu, aby rodičia uprednostnili školy s vyučovacím jazykom maďarským. Rodičia maďarskej národnosti však mali viac „sedliackeho“ rozumu a pochopili, že bez dobrého ovládania štátneho jazyka sa na Slovensku nezaobídu, a preto mnohí svoje deti zapisovali do škôl s výučbou v štátnom jazyku. Tu sa dobre naučili slovenčinu, boli nútení hovoriť so svojimi spolužiakmi a učiteľmi po slovensky aj mimo vyučovania.

MENŠINOVÁ ELITA

„Menšinová elita“ však stále nebola spokojná s dostatočným počtom detí vo svojich národnostných školách, v ktorých sa vyučovanie slovenčiny zámerne čoraz viac zanedbávalo. Národnostné témy teda pravdepodobne nezaberali, ako napokon sama „elita“ priznala a navrhla vyučovať slovenčinu „efektívnejším“ spôsobom – viac jednoduchšej konverzácie na úkor poznatkov o slovenskej literatúre, slovenských jazykovedných a literárnych osobnostiach, významných literárnych počinoch... Teda cieľom je vychovávať generácie, ktoré by nemali takmer nijaké poznatky o význame slovenského jazyka a literatúry. Ale ako to spraviť, aby sa menšina zároveň so slovenčinou príliš neidentifikovala, lebo potom zas hrozí asimilácia? Spustiť propagandu vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka je dobrým ťahom na vytvorenie jazykovej bariéry maďarskej menšiny. Do nemoty treba omieľať, že slovenčina je pre ňu úplne cudzí jazyk, s ktorým sa nemožno identifikovať, lebo je presne taký cudzí jazyk, ako napríklad peruánčina.

■ PRIEHĽADNÝ ZÁMER

Naši spoluobčania s maďarským materinským jazykom však chtiac-nechtiac vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, veľakrát vo väčšinovom slovenskom prostredí, a mnohí z nich sú bilingválni, odmalička hovoria tak dobre po slovensky, ako aj po maďarsky. So slovenčinou v ich blízkosti sa narodia, vyrastajú, mnohí sa ňou dorozumievajú so svojou rodinou, s priateľmi, slovenčina pre nich nikdy nebude taký cudzí jazyk ako ani v súčasnosti preferovaná angličtina. Ich identifikácia so slovenčinou je teda väčšia či menšia, ale je prítomná.

To, že projekt výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka neuspeje, vieme už teraz. Pred rokom 1989 ovládali obyvatelia maďarskej národnosti lepšie slovenčinu ako dnes a neučili sa ju ako cudzí jazyk. Problém bude teda niekde inde. Je na zodpovednosti Slovenskej republiky, aby cielene, systematicky a trvalo viedla národnostné menšiny k integrácii a pozitívnemu vzťahu k štátnemu jazyku a k slovenskému prostrediu. K tomu je potrebných viacero systematických krokov nielen v oblasti školstva.

Margaréta VYŠNÁ – Ilustrácia: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.