Vnútroštátne prevraty sú metódou na ovládnutie krajín a ich zdrojov
Ku koreňom ukrajinských záhad
Július HANDŽÁRIK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
„Slovenské médiá“ v rukách cudzích vlastníkov predstavujú prevratné udalosti posledných mesiacov na Ukrajine a okolo Ukrajiny ako akúsi prirodzenú súčasť demokratických zmien alebo ešte radšej ako tajuplný a záhadný proces, do ktorého sú štáty NATO vťahované akosi spontánne či dokonca proti svojej vôli. Zrejme sa tu ráta s tým, že dôvera a nekritická viera diváka i čitateľa činia zázraky, zatiaľ čo myslenie je proces nepohodlný až bolestivý, a preto nevedomosť hriechy nečiní.
Nevedomosť tohto druhu nielenže hriechy činí, ale umožňuje konať aj kolosálne zločiny. Vyvolávanie vnútroštátnych prevratov je prinajmenšom od Veľkej francúzskej revolúcie jednou z najúspešnejších metód veľkoburžoázie imperiálnych mocností na ovládnutie vyhliadnutej krajiny a na zmocnenie sa jej prírodných zdrojov. Takými vnútroštátnymi prevratmi vznikli aj prvé fašistické či fašizoidné štáty 20. storočia, začínajúc v roku 1920 bielou revolúciou Miklósa Horthyho s pomocou víťaznej Veľkej Británie a pokračujúc ďalšími rôznofarebnými revolúciami po celom svete až doteraz. Takejto zahraničnej pozornosti je vystavená už po niekoľko rokov aj Ukrajina, pričom na pokusoch o jej oranžovú demokratizáciu sa sotva nezištne, ale o to usilovnejšie podieľal aj jeden občan zo Slovenska, na tieto aktivity zrejme odborne vyškolený na opakovaných dlhodobých študijných pobytoch v USA.
■ EXPORT „DEMOKRACIE“
Takže vlastne nič nové pod slnkom. Múdri ľudia to už dávno vedia a geniálny český divadelník a herec Jan Werich tieto praktiky ospieval už vo svojej divadelnej hre Barák Evropa takto výstižne: Od toho tady je Intelligence Service / ta hravě vyvolá domorodé třenice / a protože Angličan všude pořádek má rád / zřídí tady britský protektorát!
Pravda, toto spieval pred osemdesiatimi rokmi, keď svetovou veľmocou bola ešte Veľká Británia. V druhej svetovej vojne celkom logicky prevzali jej pozíciu svetovej veľmoci USA a úlohy Intelligence Service prevzalo dnešných tridsaťsedem organizácií tajných služieb USA. Ale metódy sa nezmenili, hlavnou metódou je aj naďalej vyvolávanie „domorodých treníc“ – teda vnútroštátnych prevratov a občianskych vojen – a tam, kde to nestačí, nastúpia medzištátne vojnové konflikty. Svetová politika ostatných desaťročí je plná takýchto metód „výroby demokracie“ či „zatláčania komunizmu“, pričom produktmi týchto metód, ich vykonávateľmi a napokon často aj ich obeťami boli aj také kreatúry, ako napríklad A. Somoza, F. Batista, Ngo Dinh Diem, F. Marcos, M. Noriega, A. Pinochet, I. Amin, S. Husajn či M. Kaddáfí – ak máme menovať iba tých vzdialenejších a už obetovaných.
Ak máme hovoriť o príčinách týchto metód „výroby demokracie“ a „zatláčania komunizmu“ a chceme sa vyhnúť siahodlhým analýzam, musíme sa uskromniť citovaním hlavných udalostí a dokumentov, ktoré k týmto metódam po druhej svetovej vojne viedli:
18. 9. 1945 – Zbor náčelníkov štábov USA schválil smernicu č. 1496/2 ( Memorandum JCS 1496/2 ) – základy pre formovanie vojenskej politiky.
9. 10. 1945 – Zbor náčelníkov štábov USA schválil smernicu č. 15/8 ( Strategická koncepcia a plán využitia ozbrojených síl USA ) v ktorej bol za nepriateľa USA označený Sovietsky zväz.
3. 11. 1945 – Spojený spravodajský výbor USA v dokumente č. 329 vymenoval dvadsať sovietskych miest, vrátane Moskvy, za ciele atómového bombardovania.
5. 3. 1946 – W. Churchill vo Fultone za prítomnosti prezidenta USA H. Trumana vyzval „po anglicky hovoriaci svet“ na zjednotenie „boja proti nebezpečenstvu komunizmu“.
6. 9. 1946 – v Stuttgarte americký štátny tajomník J. Byrnes oznámil, že USA sa v otázke Nemecka nebudú riadiť Postupimskou mierovou zmluvou.
24. 9. 1946 – správa zvláštnych poradcov amerického prezidenta (Cliffordova správa ) uvádza, ako sa bude realizovať politika a stratégia obkľúčenia ZSSR v Európe a na Blízkom i Ďalekom východe. V správe sa plánuje použitie atómových a biologických zbraní.
1. 5. 1947 – Memorandum JCS 1725/1 stanovilo systém vytvárania amerických vojenských základní na vojnu proti ZSSR.
21. 6. 1948 – Vojnový plán Halfmoon – JCS 1844/13. Plán leteckej ofenzívy proti ZSSR s nasadením jadrových zbraní.
18. 8. 1948 – Vláda USA prijala Plán Rady národnej bezpečnosti č. 20/1. Po zničení ZSSR mali byť na jeho územiach vytvorené protektoráty bez reálnej politickej, vojenskej a ekonomickej moci.
12. 8. 1949 – Vláda USA prijala upravený a konkretizovaný plán nukleárnej agresie proti ZSSR a jeho spojencom s konkretizovaním jednotlivých vojenských a politických úloh. (2)
■ BEZ KOMENTÁRA
Vráťme sa však do súčasnosti a k udalostiam okolo Ukrajiny. Namiesto siahodlhých rozborov a hlbokomyseľných úvah si aj tu pomôžme citátom, tentoraz z informácií známeho slovenského historika a politológa Viktora Timuru: „O čo skutočne na Ukrajine ide, neskrývane hovorí správa z internetu o podpísaní predbežnej dohody 2. 3. 2014 ukrajinským „prezidentom“ Turčynovom s Medzinárodným menovým fondom za prítomnosti veľvyslancov USA, Nemecka a Poľska na Ukrajine o poskytnutí finančnej pomoci. Podľa tejto dohody celý systém transportu plynu (po podpísaní riadnej dohody o finančnej pomoci ) Ukrajina bezplatne odovzdá americkej firme Chevron a ukrajinskí vlastníci metalurgických závodov v Mariupoli, Zaporožsku a Dnepropetrovsku sú povinní odovzdať päťdesiat percent akcií nemeckej spoločnosti Ruhr. Uhoľné závody Donbasu sa zasa odovzdajú fínskej dcérskej spoločnosti Ruhr. Popri politických požiadavkách je v podpísanom dokumente aj bod o poskytnutí územia pod Charkovom na rozmiestnenie americkej protiraketovej obrany a americkej leteckej základne na jej krytie. To nepotrebuje ďalší komentár.
Veľmi znepokojujúce je aj to, čo sa odohralo pri prijímaní Rezolúcie VZ OSN proti fašizmu z 15. novembra 2013. Ide o rezolúciu číslo A/c 3/68 L.65 Rev.1 s názvom: Glorifikácia nacizmu: Neprípustnosť praktík, ktoré podporujú súčasné formy rasizmu, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a podobné intolerancie. ZA prijatie rezolúcie hlasovalo Rusko, Bielorusko, ČĽR, Kuba, KĽDR, Venezuela, Irán, Sýria i Izrael a ďalších 123 štátov sveta. PROTI hlasovali USA a Kanada a zdržalo sa päťdesiat štátov, vrátane všetkých štátov Európskej únie. Pýtam sa: Chceme návrat k fašizmu, lebo z cesty k nemu už niet návratu?“ Takto sme sa dostali až ku koreňom „záhad“ o metódach „výroby demokracie“ a „zatláčania komunizmu“ vo svete, a najmä na európskom kontinente. Nemali by sme na ne nikdy zabúdať, a hlavne by sme ich nemali zalievať prúdmi našej nevedomosti a ľahostajnosti.