Kuba- polstoročie nenávisti

thumbnail

Americké hospodárske embargo uvalené prezidentom J. F. Kennedym na Kubu sa má skončiť. Ak túto novú zahraničnopolitickú stratégiu Baracka Obamu neschváli Senát, americký prezident má možnosť presadiť ju svojím dekrétom. Vychádza zo skutočnosti, že embargo sa ukázalo ako neúčinné a treba prijať nový prístup k susedovi. Kubánci uvítali správu s nadšením, pretože nové pomery by mali ich život uľahčiť. Po toľkých rokoch nepriateľstva to ukazuje na jednu vec: aké vedia byť Spojené štáty americké nenávistné voči komukoľvek, kto neuznáva ich hegemóniu. Táto vyše päťdesiatročná nenávisť sa našťastie minula účinkom a Kuba pod vedením osvedčených dlhoročných lídrov prežila.

Spojené štáty vedia byť skutočne nenávistné. Poukazuje na to bezpočet príkladov: inscenovaný prevrat v Čile, keď sa v demokratických voľbách dostal k moci prezident Salvador Allende, sankcie proti Venezuele, kde sa proti Washingtonu postavil Hugo Chávez, spriaznený s myšlienkami komunizmu rovnako ako Allende. Na tieto a ďalšie štáty si USA trúfli. Musia sa však zmieriť s komunizmom v Číne, pretože Peking má pod palcom americké dlhy. Navyše čínska ekonomika sa stala najväčšou na svete a na piedestáli vystriedala práve USA, ktoré z neho pred sto štyridsiatimi dvoma rokmi zosadili Veľkú Britániu. Objem ekonomiky najľudnatejšieho štátu sveta ‒ Číny, na konci minulého roku činil 17,6 bilióna dolárov, kým tej americkej „iba“ 17,4 bilióna dolárov. Ešte v roku 2000 Američania produkovali tri razy viac než Číňania. S takým silným súperom nie je hodno sa naťahovať pre „dajaké“ ľudské práva či úplne odlišnú ideológiu. S Ruskou federáciou je to iné. Nenávisť Washingtonu k Moskve stále rastie, aj keď sa tá už dávno vzdala komunistických myšlienok. Rusko je však rozlohou najväčší štát na svete s obrovským surovinovým potenciálom. A Ukrajina najväčší štát v Európe (okrem Ruska). Stala sa katalyzátorom nenávisti dvoch súperov, ktorá je latentne prítomná  ešte z čias studenej vojny. Chybou je, že Ukrajina nepozná svoju cenu. Jaceňukova vláda zoškrtala zoznam strategických podnikov Ukrajiny nepodliehajúcich privatizácii z 1 478 na 551. Sto spomedzi kľúčových strategických podnikov Ukrajiny, ktoré ostanú v štátnom vlastníctve, bude podľa príkladu Rumunska odovzdaných americkým investičným fondom. K 1. decembru 2014 chunta nominovaná americkým veľvyslanectvom v Kyjeve dokázala „upraviť“ priemerný 440-dolárový plat Ukrajincov na 180 dolárov. Ukrajinská ekonomika sa transformuje na euroatlantické štandardy. Za to bojovala „revolúcia dôstojnosti“ na kyjevskom euromajdane? USA sú posadnuté túžbou po moci. Pre svet chcú vraj iba dobro. Bodaj by si ho svet nedal vziať.

Peter JÁNOŠÍK