Zníženie DPH pri predaji niektorých druhov potravín nie je dôvod na oslavu. Zákon o znížení DPH na niektoré vybrané druhy potravín, ktorý má začať platiť od prvého januára, je náš typický zákon. Jeden z mnohých, narýchlo šitých a navyše má tak trochu predvolebnú príchuť – akoby bol viac súčasťou nejakého straníckeho PR, a nie službou pre všetkých občanov. Slovenským národným novinám v tejto súvislosti odpovedal na otázky Ing. Vladimír CHOVAN, všestranný odborník z oblasti potravinárskej prvovýroby.
- Nová právna úprava znižuje DPH na niektoré vybrané druhy potravín. Je ich výber podľa vás dostatočný?
Dostatočný nie je, to v nijakom prípade. Pri potravinách nejaký výber priamo v jednotlivých druhoch sortimentu ani nie je namieste. Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny v EÚ, ktorou napĺňa rozpočet štátu. Ak vláda chcela v tejto oblasti urobiť niečo skutočne pozitívne, tak potom mala znížiť DPH na všetky potraviny. Nižším percentom, ale plošne. Takýto selektívny výber je to najhoršie riešenie. Zaráža ma, že v oblasti výživy, ktorá priamo ovplyvňuje zdravie obyvateľov, rezort pôdohospodárstva a vláda postupovali takto diletantsky. Najzdravšie potraviny úplne odignorovali.
- Na prekvapenie ‒ v zozname znížením DPH podporených potravín nie je „slovenský chlieb“ ‒ zemiaky, ale napríklad ani výrobky slovenského salašníctva. Je to v poriadku?
Nie je. Ak mala byť cieľom tohto opatrenia podpora produkcie slovenských potravín, tak autori vládneho návrhu svoju prácu dokonale odflákali. Ak je v našom poľnohospodárstve oblasť s potenciálom zvyšovania produkcie a najmä zamestnanosti, tak sú to produkty tzv. predaja z dvora. Tam patria okrem ovčiarov a zemiakarov aj ovocinári, zeleninári, hydinári a mnohí ďalší. Ich produkcia mala byť do zníženej DPH zaradená prioritne.
- Existuje v súčasnosti nejaká metodika, na ktorej základe by sa dalo overiť, či pultová cena pre zákazníkov naozaj klesne?
Tvorba cien je síce v trhovom hospodárstve voľná, ale štát má dostatok nástrojov na monitorovanie cien. Len ich nevyužíva. Táto vláda si pletie monitoring s reguláciou cien, a tým obhajuje svoju nečinnosť. Rozumne nastavené štatistické zisťovanie by mnohým otvorilo oči.
- Predpokladám, že sankčný mechanizmus pre obchodníkov bude asi veľmi vágny, ak „vykorčuľujú“ z povinnosti znížiť pultové ceny.
Sankčný mechanizmus nebude nijaký. Dokonca si myslím, že mnohí obchodníci toto zníženie DPH podporia vlastnými silnými marketingovými kampaňami na svoju prezentáciu. Možno aj za peniaze spracovateľov, ktorí im produkty spadajúce do zníženej sadzby DPH dodávajú. Oni majú svoj zisk ošetrený vo veľmi slušných obchodných maržiach. Ale toto zníženie DPH nerobí najväčší problém obchodníkom. Je veľmi zlé pre potravinárov, úplne deformuje podnikateľské prostredie. Dokonca si myslím, že je v rozpore so zásadami zdravého konkurenčného prostredia, ktorého vytváranie má byť hlavnou úlohou vlády. Bezdôvodne zvýhodňuje na tom istom pulte jeden druh tovaru oproti druhému. A najhorší dosah to bude mať na reštauračné a stravovacie služby. Na sektor, ktorý sústavne rastie. Niektoré potraviny budú nakupovať s 10-percentnou DPH, ale predávať po spracovaní ho budú s 20-percentnou DPH! To už pripomína Kocúrkovo. Nečudujem sa, že títo podnikatelia ostro protestujú.
- Považujete toto opatrenie za systematické v pomoci prvovýrobcom?
Toto opatrenie je všelijaké, len nie je systematické. Prvovýrobcom nepomôže v ničom, potravinárom komplikuje situáciu. Štátu znižuje príjem, obyvatelia ho pocítia minimálne. Lebo ak malo prospieť najmä tým, čo majú hlboko do kapsy, tak v ich nákupnom košíku sa mäso bohužiaľ nevyskytuje príliš často. A to, čo by tam potrebovali mať, tam zase nie je. Najpresnejšie pomenovanie tohto opatrenia je „volebná korupcia“. A tak ako to s korupciou vždy býva, zaplatia ju všetci.
Možno od témy: mlieko ‒ búrlivá jeseň v Bruseli prehrmela a je zas ticho. Nastal nejaký pozitívny zvrat pre našich mliekarov?
Bohužiaľ nenastal. Prvovýrobcovia mlieka si dennodenne kladú otázku, čo urobiť s chovmi dojníc. Jesenné mesiace september až november sú mesiace, keď cena mlieka pravidelne stúpa. Tento rok aspoň prestala výrazne klesať. Otázne je, aká situácia nastane po ukončení zásobovania vianočného trhu. V decembri sa opäť začnú spracovateľom mlieka hromadiť skladové zásoby. A potom príde január, pre obchod tradične najhorší mesiac v roku. Rezort pôdohospodárstva, ale aj EÚ, ktorá má v tejto situácii veľké maslo na hlave, by mali už teraz povedať, ako sú pripravení riešiť situáciu v novom roku. Doteraz nezvládli ani hasiť to, čo mali vedieť prognózovať. Slovenských mliekarov čakajú ešte ťažké časy.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív SNN