Ľudovít Štúr v špičke európskych vzdelancov

thumbnail

Na Bratislavskom hrade si pripomíname jednu z kľúčových postáv našich dejín. Ľudovít Štúr patrí bezpochyby k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Zapísal sa do nich ako ideový tvorca, iniciátor a aktívny realizátor zmien slovenskej spoločnosti v mimoriadne citlivej etape jej vývoja, v čase prechodu od stavovskej spoločnosti k spoločnosti občianskej. Svojou mnohostrannou činnosťou sa zaslúžil o rozvoj slovenského národného hnutia, ktoré pod jeho vedením nadobudlo schopnosť viesť zápas za národné práva Slovákov v ťažkých podmienkach národnostného útlaku ústiaceho do snáh o pomaďarčenie Slovákov. Hlavným cieľom životného snaženia Ľudovíta Štúra bolo povzniesť Slovákov ako svojbytný národ cestou všestrannej modernizácie na úroveň vyspelých európskych národov. Tento cieľ však nemali dosiahnuť na úkor iných, ale vlastným pričinením. Ľudovít Štúr sa  stal do značnej miery vzorom nielen národného buditeľa, politika a jazykovedca, ale i pedagóga a literárneho teoretika. Dokazuje to aj výstava SNM-Historického múzea na Bratislavskom hrade venovaná dvojstému výročiu narodenia Ľudovíta Štúra s názvom Ľudovít Štúr – reformátor slovenskej spoločnosti. Výstava predstavuje na devätnástich tematických paneloch a prostredníctvom štyristo múzejných, galerijných a archívnych exponátov jeho život a dielo v kontexte slovenských dejín od čias Veľkej Moravy po súčasnosť. Odkazuje na zdroje, na ktoré Štúr nadviazal, podrobne mapuje jeho životnú dráhu a dielo, ktoré vytvoril, a ukazuje, ako sa v jednotlivých historických obdobiach až po súčasnosť napĺňal jeho ideový a mravný odkaz. Výstava tým nesie náboj posolstva dnešku a potrvá do 17. januára 1916.

ŠTÚR AKO AUTOR

Podľa Bibliografie písomníctva slovenského na spôsob slovníka od Ľudovíta Vladimíra Riznera Ľudovít Štúr vydal počas svojho života desať samostatných knižných publikácií. Jedenástou knihou bol politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorý vyšiel po prvý raz v roku 1867 v ruskom preklade. Toho sa však Štúr už nedožil. No je tu ešte jedno Štúrovo dielo, ktoré môžeme považovať za absolútne pôvodné. Je to kniha O poézii slovanskej. Predstavuje súbor štúdií Ľudovíta Štúra, ktoré prednášal študentom na evanjelickom lýceu a neskôr aj v súkromí svojho neďalekého bytu vo fernolayovskom dome na Panenskej ulici č. 1 v Bratislave. Dva razy do týždňa – v stredu a v sobotu – sa po večeroch schádzala u neho slovenská mládež, počúvala Štúrove prednášky, robila si poznámky, a tak pokračovala v samovzdelávaní. Bolo to v polovici štyridsiatych rokov 19. storočia na jar 1844 a na jar 1845. Štúr sa tak vlastne stal zakladateľom slovenskej literárnej vedy, keďže už vtedy si jasne uvedomoval, že nestačí iba podporovať a zveľaďovať pôvodnú slovenskú literatúru, ale treba ju dávať do kontextu s inými literatúrami, logicky v prvom rade s tvorbou slovanských národov.

DÔLEŽITÁ MONOGRAFIA

Originálne rukopisy Štúrových prednášok sa nám nezachovali, stratili sa v prachu súkromných archívov alebo pri posmrtnom upratovaní jeho posledného bytu v Modre. Zachovali sa nám však odpisy týchto prednášok. Nie rýchle a stenografické poznámky poslucháčov na prednáškach, ale priamo odpisy zo Štúrových originálov. Urobili ich jeho traja žiaci, ktorí nie sú v dejinách našej literatúry až takí frekventovaní: Karol Alexander Modráni, Ján Jaromír Matička a Ján Jaroslav Kmeť. Z nich najúplnejší je odpis Karola A. Modrániho, Štúrovho spolurodáka z Uhrovca, ktorý ho urobil na žiadosť všestranného kultúrneho a národno-osvetového pracovníka, no najmä hudobníka Jána Kadavého.

Ľudovít Štúr_baner 300x300Všetky tri odpisy sa zachovali v literárnom archíve Matice slovenskej. Tam po nich siahol literárny historik Dr. Pavol Vongrej a pripravil z nich samostatnú a veľmi cennú monografiu, ktorá rešpektuje pôvodný Štúrov názov O poézii slovanskej. Knižne vyšla v Matici slovenskej  v Martine v roku 1987 ako 29. zväzok série Documenta Litteraria Slovaca. Už zosnulý editor Pavol Vongrej pripravil publikáciu veľmi starostlivo. Napísal k nej rozsiahlu úvodnú štúdiu, podrobné poznámky a vysvetlivky i menný register. A tak dnes presne vieme, aký bol koncept týchto Štúrových prednášok a aké názory, úvahy a teoretické postuláty v nich prezentoval.

OD SLOVENSKA PO UKRAJINU

Ľudovít Štúr mal koncept prednášok rozvrhnutý nasledovne: I. časť – Poézia symbolická, Poézia klasická, Poézia romantická a Pochop poézie slovanskej, II. časť – Poézia epická, Poézia lyrická, Srbská národná epika, Slovenská ľudová lyrika a Ukrajinská poézia dramatická. Týmto samostatným štúdiám, ktoré vcelku vytvárajú obšírnu monografiu, predchádzal úvod o význame umenia a poézie zvlášť v živote človeka i národov, pričom práve poéziu kladie na piedestál všetkých umení. Umenie ako celok definuje takto: „Umenie nič je inšie, jako objatie sa ducha s predmetom, alebo preniknutie a spojenie sa ducha s prírodou.“

Spomínané knižné vydanie pôvodných (len pravopisne upravených) prednášok Ľudovíta Štúra O poézii slovanskej je aj posmrtným naplnením pôvodného zámeru autora, ktorý ich chcel vydať knižne, no v rušných revolučných časoch druhej polovice štyridsiatych rokov 19. storočia mali svoju prioritu iné ciele a zámery.

Zdalo by sa, že život a dielo Ľudovíta Štúra sú už úplne zmapované. No ako pri všetkých mysliteľoch, ktorých myšlienky a činy presiahli do veľkej miery danú dobu, aj v prípade tohto velikána sa stále objavujú nové fakty, ktoré ho posúvajú do špičky vtedajších európskych vzdelancov.

Alexander GOTZ – Foto: archív