Mať vlastný štát je dúha života

thumbnail

Príhovor spisovateľa Drahoslava Machalu pri príležitosti Dňa Ústavy SR 1. 9. 2014. Je môjmu srdcu milé vystúpiť pod jazdeckou sochou kráľa Svätopluka, za záchranu ktorej sme sa spoločne s profesorom Matúšom Kučerom zasadzovali proti neznalcovi Richardovi Sulíkovi. Nemôžeme dovoliť slovenským politikom, ktorí s veľkou pompou slávnostne jazdeckú sochu kráľa Svätopluka 6. júna 2010 odhaľovali, aby z bohvieakých príčin zanedbávali chodenie ku kráľovi a Svätopluka na nádvorí nechávali opusteného. Kráľ je napriek nezáujmu politikov dobre zabetónovaný tri metre do slovenskej zeme a verte, už sa ďalšie tisícročie nepohne z miesta.

 

Poviem to tak, ako to cítim: nikdy som nechcel byť Ľudovítom Štúrom, skôr sa podobať, skutkami sa priblížiť Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Lebo Štúr, ktorého dvestoročnicu si na budúci rok pripomenieme, je niečo nedostižné z ríše snov. Taký slovenský prorok Slovenska sa rodí raz za štvrťtisícročie!  V liste Hurbanovi z 18. apríla 1853, v ktorom žialil na stratou Adelky Ostrolúckej, s ktorou sa zoznámil v mojom rodnom Zemianskom Podhradí a tá zomrela počas moru vo Viedni, napísal výrok, s ktorým a pre ktorý možno aj žiť, aj zomrieť: „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“ V júli 2014 sme so sochárom Mariánom Polonským odhalili nádherný reliéf Adelke v jej rodnej Ostrej Lúke. Kto nečítal Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, nepochopí, čo tento vizionár napísal v čase, keď mu zomierali všetci blízki a milovaní a keď bol pod policajným dozorom v Modre.

  • KRÁĽA SA NEVZDÁME

Vtedy aj napísal pravdivý postreh: „Národ sa vymkne z rúk svojim bývalým panovníkom, emancipuje sa od neznesiteľných povinností, vyrovná sa s občianskym a politickým postavením s ostatnými triedami spoločnosti a toto vyrovnanie sa usilujú niektorí napokon uskutočniť v spoločensko-ekonomických, majetkových pomeroch prostredníctvom socializmu a divokého komunizmu.“  Nuž, akú že mal podobu socializmus budovaný v bývalom Sovietskom zväze? Nebol to onen Štúrov divoký komunizmus?  Svet je plný paradoxov.

Veľký demokrat Václav Havel taký paradoxný, zaujímavý výrok vyslovil kedysi na začiatku takzvanej zamatovej revolúcie, ktorá k nám priniesla boží feudálny kapitalizmus. Znel: „Nevím, zda vím, co je to zázrak!“ Ja ako slovenský spisovateľ si na rozdiel od tzv. mysliteľa Havla dovolím povedať, čo je to zázrak, ktorý som prežil na vlastnej koži.  Zázrakom 20. storočia je vznik slobodnej, demokratickej a nezávislej Slovenskej republiky! Lenže tí, čo sme ju zakladali, sme vyprázdnili priestor a tzv. proslovenské vlády, ktoré opakovane s dôverou volíme, sa vonkoncom nestarajú o pestovanie národných tradícií, lebo sa starajú o vlastných mamľasov, o krčmárov a o zbohatlíkov. A podľa toho aj dopadnú. Zmiznú v prepadlisku dejín! Lenže témou tohto príhovoru je zázrak zrodu štátu a témou sú napríklad štátne symboly, medzi ktoré popri zástave, štátnom znaku, ústave, pečatidle patrí aj jazdecká socha kráľa Svätopluka. Nikdy sa vlastného kráľa starých Slovákov nevzdáme, lebo je to posvätný kráľ. A ako ste počuli od znalcov  ‒ profesorov Kučeru aj Homzu, je to kráľ pomazaný, priam božský. Tí nedovzdelanejší ako mlynček tibetských mníchov verklikujú, že Svätopluk vyhnal Metodových žiakov, čo je voda na mlyn dobrodruhom z denníka SME-ti. Žiaľ, tieto nemúdrosti ako mantru opakuje aj biskup Cyril Vasiľ,  ktorý v Nitre v roku 2011 v podstate odsúdil to, že sme na Bratislavskom hrade osadili jazdeckú sochu kráľa Svätopluka. Veď sa na odliatie tejto sochy  spontánne vybralo stopäťdesiattisíc eur. Témou tém je ‒ Ja t´aime (milujem), to jest schopnosť milovať štát ‒ Slovenskú republiku. Nemôžem ako spisovateľ milovať krajinu, lebo krajina ‒ to iba hory, rieky, jazerá a lúky bez ľudí, bez Slovákov a krásnych Sloveniek. Štát je ten zázrak, ktorý sa udial naším konkrétnym usilovaním aj nasadením, nadšením z rokov 1990 ‒ 1993.

  • PREČO NIE RASTISLAV

slovensko-vlajka_3lovensky neodôvodnená je aj požiadavka Viliama Hornáčka, prečo vraj na nádvorí Bratislavského hradu stojí kráľ Svätopluk a nestojí tam knieža Rastislav? Nuž preto, lebo my sme s profesorom Matúšom Kučerom mali od začiatku jasnú koncepciu, kam koho umiestniť. Preto na Cvengrošovej geniálne vymodelovanú sochu kniežaťa Rastislava čaká hrad Devín. Tam určite Rastislav žil, konal, myslel aj v roku 864 vládol. Tam patrí. A v Bratislave do tretice chýba ešte socha kniežaťa Pribinu. Postavíme ju na začiatok Pribinovej ulice na roh s Dostojevského radom, presne oproti aule Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. A zviažeme raz a navždy Bratislavu do trojuholníka týchto troch slovenských panovníkov ako Svätoplukove prúty! Prestaňme každý, kto má slovenskú hlavu na krku, vymýšľať, aké sochy by kde mali byť a sústreďme sa na tento model! Jedni by chceli zaplieniť nejakou modernou skulptúrou Námestie Slobody, kde by realisticky, lebo tadiaľ pochovali jeho dobrovoľníci, keď ich 11. novembra 1849 rozpúšťali, mala stáť jazdecká alebo stojaca socha prvého predsedu SNR Jozefa Miloslava Hurbana.

  • SOCHY V BRATISLAVE

Otvorím prvý vážny problém: Bratislava ako hlavné mesto musí byť slovenská! Práve prichádzajú voľby do samosprávy a voľby primátora. Tak dajme my matičiari a slovenskí vlastenci kandidátom na post primátora Bratislavy podmienku, že kto osadí na Pribinovej ulici sochu kniežaťa Pribinu, toho budeme podporovať aj voliť. Nech sa kandidáti ukážu, akí sú patrioti! Priznávam, že ma Milan Ftáčnik príjemne prekvapil tým, ako obhajoval zotrvanie súsošia štúrovcov na Námestí Ľudovíta Štúra. Menej už tým, ako sa správal pri osadení súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré chcela Matica slovenská umiestniť na Hurbanovo námestie.

Tu pod sochou kráľa Svätopluka vyhlasujeme, že ako Slováci sa na domácom ihrisku biť nedáme! Ani sa nedáme faulovať od dobre zaplatených protislovenských žoldnierskych médií! Naši milí politici zase raz išli zabudnúť na zrod povstaleckej SNR 1. septembra 1944, keď geniálne predvídavý Gustáv Husák, zobral vietor z plachát čechoslovakistickému neprajníkovi Slovákov Benešovi z Londýna a etabloval Slovenskú národnú radu ako celoslovenský orgán parlamentnej aj výkonnej moci na povstaleckom území. Neviem, či malo Slovensko počas budovania socializmu európsky rozhľadenejšieho politika, ako bol Gustáv Husák. Za jeho vlády sa zrodila myšlienka Slovenskej samostatnej cirkevnej provincie. A ako to napísal nedostižný Roman Kaliský: Roma locuta, causa finita ‒ Rím prehovoril a prípad sa skončil. Boli to Gustáv Husák, prof. Peter Colotka, ktorí sa angažovali, a minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek aj vyrokoval s kardinálom Agostinom Casarolim vo Viedni aj vo Vatikáne etablovanie Samostatnej slovenskej cirkevnej provincie. Vyhlásil ju 30. decembra 1977 pápež  Pavol VI. Tak sa položil základ reálnej možnosti vzniku budúcej slovenskej štátnej samostatnosti v budúcnosti (1993).

Na Slovensku jedna udalosť vyrastá z druhej. Preto som sa ja luterán v Bazilike svätého Petra po zem poklonil hrobu pápeža Pavla VI., ktorý túto slovenskú cirkevnú provinciu konštituoval. A klaňať sa budem v Ríme pri každej príležitosti, keď toto sväté božie mesto navštívim. Gustáv Husák sa nadobro zapísal do povedomia aj v roku 1968, keď mal ako podpredseda vlády na starosti formovanie česko-slovenskej federácie. Pri konštituovaní nového Federálneho zhromaždenia vymyslel druhú komoru FZ Snemovňu národov, kde mali Slováci aj Česi rovnako po sedemdesiatpäť poslancov. Preto sme v novembri 1992 vo FZ mohli rozdeliť spoločnú republiku. Stretol ma vtedy už nebohý Dušan Slobodník, ktorý bol poslancom Federálneho zhromaždenia, a povedal mi: „Drahoslav, Gustáv Husák bol predvídavý génius! Ako mohol tušiť, že pri delení budeme potrebovať práve Snemovňu národov? Veď ak by sme sa delili prostredníctvom Snemovne ľudu, vždy by bol počet poslancov Čiech a Moravy stojeden a zo Slovenska štyridsaťdeväť. Tak deľ sa, keď máš tretinu hlasov...“

  • STÁLA EXPOZÍCIA

Druhý problém, ktorý chcem otvoriť, je inštalovanie stálej expozície národných dejín Slovensko a Slováci.  Autorom tejto koncepcie na III. poschodie Bratislavského hradu je geniálny slovenský historik, profesor Matúš Kučera. Pán Boh ho drží pri živote, lebo aj jeho, aj spisovateľa Romana Kaliského, aj životne dôležitého Jána Chryzostoma kardinála Korca tu ešte stále potrebujeme! Inštalovanie tejto stálej expozície národných dejín s názvom Slovensko a Slováci žiadame spod jazdeckej sochy kráľa Svätopluka predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku. Môžeme priestor pri  soche Svätopluka považovať aj za slobodný priestor pre  Slovákov, vlastne za akýsi slovenský Hyde Park! Lebo v roku 2016 sa končí volebné obdobie a zápas o štát sa začne odznova.  Záväzne žiadame predsedu slovenského parlamentu, aby prijal skupinu vlastencov matičiarov, v ktorej budú historici, známi vedci z Historického odboru MS prof. Matúš Kučera, prof. Martin Homza, prof. Ján Lukačka, PhDr. Anton Hrnko. Ich poverením bude rokovať o tom, aby na III. poschodí Bratislavského hradu inštalovali Stálu expozíciu národných dejín Slovensko a Slováci, aby predseda NR SR určil spomínaných štyroch historikov do komisie, ktorá bude pripravovať scenár tejto stálej expozície a zaručí sa odbornosťou, že to bude duchom a zmyslom výstava slovenská. A určite nie obdivno austro-hungarónska, ani čechoslovakistická .

Vyzývame pána predsedu NR SR Pavla Pašku, aby hneď dal odstrániť privarený dekel zo znaku Nitry z 13. storočia zo štítu kráľa Svätopluka! Svojvoľne, bez dovolenia autora sochy Jána Kulicha ho tam dal umiestniť predseda NR SR, liberálny dobrodruh Richard Sulík. Chceme pána predsedu NR SR upozorniť, že na Bratislavskom hrade si súkromné avanturistické dejepisné výklady realizuje obdivovateľ éry Rakúsko-Uhorska, monarchistický avanturista, autor myšlienky premiestňovania sochy štúrovcov z korunovačného pahorku pri Dunaji ‒ Štefan Holčík.  Protestujeme spod Svätoplukovej sochy proti tomu, aby reprezentačnú knihu o histórii Bratislavského hradu pripravoval obdivovateľ monarchie Štefan Holčík a aby jeho dojmológie pred vydaním vedecky oponovali renomovaní historici z Historického odboru Matice slovenskej prof. Robert Letz, prof. Július Bartl, prof. Ján Lukačka a PhDr. Anton Hrnko. Nebudeme predsa rozdávať zahraničným hosťom s anglickým, nemeckým či francúzskym resumé pokrivený, sploštený či obdivný monarchistický Holčíkov výklad, navyše  muža, ktorý sa na Slovensku necíti byť doma. Neznáša „nešťastných nacionalistov“, bernolákovcov a štúrovcov a najlepšie sa cíti v prvej Česko-Slovenskej republike. Zatiaľ my žijeme v nezávislej druhej Slovenskej republike. Tak nech si láskavo Štefan Holčík na to zvykne, že sme tu a nedovolíme si kriviť oficiálne slovenské dejiny samoľúbym človekom, neschopným nijakých kompromisov. Interpelujeme v tejto veci aj riaditeľa Historického múzea SNM Mgr. Branislava Pánisa

  • NÁRODNÉ ZMIERENIE

Tretí a posledný problém, ktorý som nedávno otvoril v Literárnom týždenníku č. 27 ‒  28/august 2014, je otázka národného zmierenia Slovákov. To podstatné je, aby sme konečne pri sedemdesiatom výročí povstania prestali stavať povstanie proti existencii prvej Slovenskej republiky. Slovenský štát nebol ani fašistický, ani ľudácky, ani vojnový. Bola to prvá Slovenská republika. Tak ako my teraz žijeme v druhej Slovenskej republike. Štát je štát a režim je režim. Môžeme mať dostatok výhrad voči Tukovmu režimu či Machovmu obdivu k národnému socializmu. Môžeme kriticky nazerať  na vraždy partizánskych bánd na moste v Sliači aj v Sklennom či na vraždu ošetrovateľky v Handlovej. Ale nemôžeme pritom vyliať z vaničky s vodou aj dieťa. Dieťa je ten štát, ktorý vo vaničke kúpeme ‒ povedal pekne metaforicky historik Anton Hrnko. Nedajme sa novinami huckať proti vlastnému štátu, proti prvej ani proti druhej Slovenskej republike. Jediná cesta je španielska cesta: cesta národného zmierenia. Tak si podajme ruky ako pri odchode z kostola ‒ katolíci sa prežehnajme, luteráni si v duchu povedzme s Lutherom: Tu stojím, inak nemôžem, tak mi pán Boh pomáhaj! a žime v mieri a v zhode vo vlastnom dospelom dvadsaťjedenročnom štáte, v nezávislej a demokratickej, slobodnej Slovenskej republike.

Pamätajte si, boží Slováci, že strata štátu znamená smrť, samotná existencia štátu predstavuje farby dúhy plného života.

                                                                                                         Medzititulky: SNN



Pridaj komentár