Väznenie Slobodana Miloševiča a súdny proces s ním odkrývajú nehanebnosť Haagu. Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič by sa 20. augusta tohto roku dožil sedemdesiatich piatich rokov. Zároveň v marci tohto roku uplynulo pätnásť rokov od jeho úmrtia v cele Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Jeho prípad táto eventualita zastavila. Záujem o kľúčový proces haagskej mašinérie však neutícha. Začiatkom augusta tohto roku americký publicista Andy Wilcoxson uverejnil na internete článok, v ktorom priniesol informáciu o tom, že na 1 303. strane celkovo 2 590-stranového rozsudku, vyneseného 24. marca 2016 v procese s Radovanom Karadžičom, sú pasáže týkajúce sa niekdajšieho prezidenta Juhoslávie. V nich sa konštatuje, že S. Miloševič nebol súčasťou spoločného zločineckého zámeru etnického vyčistenia Bosny a Hercegoviny od Bosniakov a Chorvátov. Naopak, lídrom bosnianskych Srbov dohováral, že príslušníkov iných národov a menšín treba chrániť a ich diskriminácia nie je srbským národným záujmom. Miloševičovi išlo o zachovanie Juhoslávie, a nie o vytvorenie etnicky čistého veľkého Srbska. Najdôležitejšou konštatáciou textu spomínaného rozsudku je skutočnosť, že sa nedá preukázať Miloševičova zodpovednosť za vojnové zločiny a genocídu v Bosne a Hercegovine.
■ MEDIÁLNE TICHO
Hoci má Wilcoxsonov článok charakter mediálnej bomby, hlavný prúd svetových médií, inokedy bleskovo reagujúci, ostal nemý a hluchý. Alternatívne médiá však túto správu predsa rozšírili. Objavila sa aj v slovenskom internetovom priestore. V samotnom Srbsku Wilcoxsonov článok rozčeril hladinu politického života a spôsobil prvú vážnejšiu konfrontáciu vo vládnej koalícii premiéra Vučiča, zloženej z ľudí, ktorí kedysi spolupracovali s Miloševičom, ako aj z jeho odporcov. Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, predseda Socialistickej strany Srbska Ivica Dačič, ktorý predsednícke žezlo strany prevzal práve od Miloševiča, poskytol médiám dosiaľ asi najvýraznejšiu apológiu svojho niekdajšieho straníckeho šéfa. Podľa Dačiča: „Niet Miloševičovej viny, ZR Juhoslávie a Srbska, zrúcané sú lži o genocíde a vojnových zločinoch, ktoré boli základom na trestanie Srbska a srbského národa. Som si istý, že raz dôjde čas aj na priznanie, ako v prípade Iraku, že Srbsko bolo napadnuté na základe lživých a nesprávnych obvinení. Vedome alebo nevedome. Haagsky súd tak týmto rozsudkom už učinil.“ Podľa neho: „Týmto haagsky súd priznal, nielen že Miloševič nie je vinný, ale aj to, že obvinenia proti Srbsku a ZR Juhoslávii boli chybné a lživé...“
■ LIEK NA ZABITIE
Dačič sa vo svojom vyhlásení nebál dotknúť doterajšieho tabu, keď doslova povedal: „Preto aj do dnešných dní ostávajú podozrenia súvisiace s Miloševičovou smrťou, pretože súd dva týždne predtým zamietol jeho žiadosť o operáciu srdca v Rusku. Oficiálna správa haagskeho súdu o Miloševičovej smrti stanovila, že v jeho krvi sa našiel liek, ktorý mu nebol predpísaný a ktorý neutralizoval účinky iných liekov, čo ho aj nakoniec zabilo. Haagsky súd potvrdil, že o tom vedel pred Miloševičovou smrťou, ale ho neupovedomil. Doteraz sa za to nikto nezodpovedal ... Očividne haagskemu súdu nevyhovovalo, aby sa Miloševičov proces zavŕšil, pretože by bol pravdepodobne oslobodený...“
S Dačičovými výrokmi nesúhlasila podpredsedníčka vlády Zorana Mihajlovičová a tiež aj ďalší podpredseda vlády Rasim Ljajič. Na stranu zástancov Miloševiča sa zas postavil minister Aleksandar Vulin, predseda Strany socialistov. Vnútrovládnu prestrelku prerušil svojou intervenciou až premiér Vučič.
Veľké rozbroje vyvolala ohlásená iniciatíva Socialistickej strany Srbska postaviť Miloševičovi v Belehrade pamätník. Časť opozície – niekdajšie zvyšky tých, čo povalili Miloševiča, vystúpila razantne proti. Na druhej strane opozičná Srbská radikálna strana Vojislava Šešelja iniciatívu podporila. Bojovne vystúpili predstavitelia tretieho sektora. Iniciatíva mladých za ľudské práva v zhode so svojou „pacifistickou“ profiláciou vyhlásila, že takýto pamätník by v meste neobstál, hneď by ho zbúrali. Ako vidno, minulosť rozdeľuje srbskú spoločnosť a politiku (tak koalíciu, ako aj opozíciu), nehľadiac na jej aktuálne konjunkturálne preskupenie.
■ TRIEZVY POHĽAD
Vecný nadhľad odborníka do diskusie priniesli vyjadrenia advokáta právneho tímu Karadžičovej obrany Gorana Petronijeviča, ktorý pre srbský Kurir povedal, že rozsudkom R. Karadžičovi, z hľadiska práva, Miloševič nebol zbavený viny, ale Srbsko bolo zbavené zodpovednosti za vojnové zločiny v Bosne a Hercegovine.
Podľa Petronijeviča: „Keď Miloševič umrel, bol pod prezumpciou neviny. Momentom jeho smrti bol postup trvale pozastavený a on ostal v statuse obvineného pod záštitou prezumpcie neviny.“ Petronijevič k tomu pre Tanjug dodal, že z hľadiska práva je jasné, že S. Miloševič nemôže byť zbavený viny v procese, ktorý sa nevedie proti nemu, ale inej osobe, pritom však opätovne zdôraznil, že skutočnosť, že v dispozitíve rozsudku nie sú mená predstaviteľov Srbska, sa môže vykladať tak, že Srbsko nenesie zodpovednosť za dianie na území Bosny a Hercegoviny. Toto považuje za najväčší výsledok Karadžičovej obrany.
V časti liberálnych kruhov sa objavila aj pochybná téza, že aj keby bol Miloševič oslobodený v prípade Bosny, ostáva mu ešte zodpovednosť za Kosovo. Podľa srbskej redakcie Sputnika, pripomínajúcej genézu procesu, však obvinenie za zločiny v Bosne obžaloba Miloševičovi „pribalila“ až v čase, keď jej dochádzal dych v prípade dokazovania viny za zločiny v Kosove, kde Miloševič úspešnou obranou rozbíjal na vode postavený koncept obžaloby. Zločiny v Bosne mali byť poistkou v prípade krachu procesu týkajúceho sa Kosova, v čase, keď už bolo jasné, že údajné stotisíce mŕtvych Albáncov sú klamstvom. Ak Haag neuspel s bosnianskou „ranou istoty“, ako by dopadol v prípade Kosova? Nejde tu o to, že keď už nič nemôžu „prišiť“ Miloševičovi, tak strategicky presúvajú hlavnú vinu na Karadžiča?
Tu už niet čo dodať. Haagsky moloch sa stal symbolom hanby medzinárodnej justície. Raz azda príde čas, keď sa celé pôsobenie tejto nelegálnej ustanovizne dôkladne prešetrí.
Martin JARINKOVIČ – Foto: internet