Merkelová utrpela víťazstvo

thumbnail

KOMENTÁR

Hlavným očakávaním nemeckých parlamentných volieb bola nuda. Politológovia predpovedali nudnú kampaň, vysoko favorizovali súčasnú kancelárku Merkelovú, zároveň bolo jasné, že efekt menom Schulz, ktorý mal sociálnych demokratov  (SPD) zachrániť, veľmi skoro vyprchal, až to rezultovalo do historicky najhoršieho výsledku SPD v povojnovej histórii.

Ako vieme, skutočnosť bola predsa len trocha iná.  Prieskumné agentúry tradične zlyhali, až sa zdá, akoby to už ani nemohla byť náhoda.  Zisk Merkelovej kresťanských demokratov (CDU/CSU) bol podstatne nižší, než sa očakávalo, dokonca o priepastných desať percent.  SPD plus mínus potvrdila skutočnosť, že sa dlhodobo pohybuje na svojom historickom dne, teda niekde tesne nad dvadsiatimi percentami.

Najväčším prekvapením volieb bol zisk Alternatívy pre Nemecko (AfD). To, že táto strana vstúpi na parlamentnú pôdu i na spolkovej, respektíve federálnej úrovni, sa viac-menej očakávalo, ale zisk vyše trinásť percent bol prekvapením. Ešte väčším prekvapením bol však zisk tejto pôvodne euroskeptickej a  neskôr i protiimigrantskej strany na východe Nemecka. V nových spolkových krajinách dosahuje AfD svoje maximá, dokonca vo východonemeckom Sasku  porazila aj víťaza volieb CDU/CSU. Z toho je jasné, že skutočným víťazom volieb je Alternatíva pre Nemecko.

Voľby v Nemecku zároveň potvrdili celoeurópsky trend hlbokej a dlhodobej krízy tradičných strán a nástup protestných či antisystémových hnutí. Po tom, ako Macronovo hnutie vo Francúzsku takmer vymazalo z politickej mapy socialistov a republikánov, a po tom, ako sa aj v Rakúsku či Česku  tradičné strany dostávajú na okraj politickej scény, sa podobný trend, aj keď v menšej intenzite, prejavil tiež v Nemecku.

Zároveň sa ukázalo, že veľké koalície sú politicky neprirodzené, hoci, ako vieme, podstatne viac poškodili SPD než CDU/CSU. Možno i preto,  že Merkelová bez väčších problémov prevzala značnú časť sociálnodemokratickej agendy, čím menšieho koaličného partnera urobila neviditeľným a neidentifikovateľným. Aj preto bola jednoznačná deklarácia šéfa SPD Schulza o odchode do opozície vcelku logická. Ďalšie zotrvávanie vo veľkej koalícii by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k trvalej marginalizácii tejto strany na nemeckej politickej scéne.

Výsledky volieb v Nemecku zároveň naznačujú, že  tieto voľby môžu byť pre Merkelovú ako kancelárku posledné. Dnes je jasné, že je už za svojím politickým zenitom, i to, že spôsob, akým formovala politiku, sa už mnohým Nemcom prejedol.  Naopak, vstup Aliancie pre Nemecko do spolkového Bundestagu  bude s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať  podstatné pritvrdenie diskusie o otázkach, o ktorých sa dosiaľ v Nemecku nediskutovalo alebo ak sa diskutovalo, tak len vo veľmi úzkych koridoroch  falošných pravidiel politickej korektnosti.

V zásade sa dá povedať, že vstup AfD je priamou odpoveďou  nemeckých voličov na Merkelovej vítaciu politiku. Práve  táto Merkelovej hrubá politická chyba prudko katapultovala AfD z pozície mimoparlamentnej strany na pozíciu tretej najsilnejšej strany v Nemecku.

Povolebné  posuny sa zároveň odrazia aj na formovaní novej koalície. Vstup nemeckých liberálov z (FPD)  po štyroch rokoch absencie v Bundestagu znamená, že CDU/CSU má znova svojho prirodzeného koaličného partnera – na rozdiel od minulosti však na väčšinu dvojkoalícia stačiť nebude.

Aby mohla Merkelová ďalej vládnuť, potrebuje pre vládne angažmán získať aj Zelených. To však bude dosť tvrdý oriešok. FPD a Zelení sú v mnohých otázkach na absolútnych politických protipóloch.  Nehovoriac o tom, že ako podmienky vstupu do koalície si dali len veľmi ťažko splniteľné veci. Napríklad presné vymedzenie termínu, kedy sa prestanú v Nemecku používať spaľovacie motory v autách. Je logické, že je to dozvuk známej emisnej kauzy, keď Volkswagen  pomocou špeciálneho softwaru falšoval výsledky  emisií pri dieselových motoroch. Na druhej strane, príliš  rýchly prechod na obnoviteľné zdroje v doprave  (elektromobily) môže ťažko poškodiť nemecký automobilový priemysel,  preto tieto programové ciele budú len ťažko presaditeľné a zároveň budú veľmi negatívne vnímané aj u množstva voličov.

Merkelovú teda čakajú ťažké časy. Aj preto je veľmi pravdepodobné, že značnú časť energie, ktorú dnes venuje prehlbovaniu európskej integrácie či dokonca federalizácie,  bude musieť venovať domácej politike. A to je, paradoxne, pre nás možno jeden z celkom sympatických dôsledkov nemeckých volieb.

Roman MICHELKO

Čítajte aj na danú tému TU

 



Pridaj komentár