Mor tučnoty k nám preskočil cez more

thumbnail

Docentovi Jozefovi KOLLÁROVI  na kongrese v Aténach skandovali: Vivat Slovakia! Košičan doc. MUDr. Jozef Kollár, DrSc., mal tú česť na Európskom kongrese o dyslipidémiách a hyperlipoproteinémiách moderovať prvé prednášky. Českí delegáti hľadeli na neho s neskrývanou závisťou. Keď v roku 1985 v Aténach skončil prednášku o apolipoproteíne CII a CIII, zazneli z pléna výkriky: „Vivat Slovakia!“ Veľkú pozornosť vzbudil aj v kanadskej Ottawe, keď prednášal o ipoproteíne, ktorého vysoká koncentrácia zrýchľuje vývoj aterosklerózy. Zároveň poopravil poznanie, že aj jeho nižšia hladina zapríčiňuje infarkt. Podobný úspech zaznamenal v Drážďanoch v roku 1993, kde prišiel s objavom, že oxidácia lipoproteínov sa uskutočňuje už v cievnom  riečisku, nielen v cievnej stene. Ani tam nechceli veriť, že nová téma bola skúmaná v malej krajine, o ktorej nič nevedeli.

Pracovali ste ako banský lekár. Čo vám dal styk s pacientmi na dosť rizikovom pracovisku?

Bola tam vysoká pracovná neschopnosť pre úrazy a bolesti v krížoch a ramenách.  Ak lekár baníkom nechcel vypisovať práceneschopnosť, stalo sa, že ho naháňali s lopatou. Preto nikto nechcel robiť banského lekára. Keď prišli sezónne práce na poli, mnohých baníkov začali bolieť kríže. Žiadali sa na odborné vyšetrenia. Ich termíny sa preťahovali na dva aj tri týždne. Keď som zistil, o čo im ide, povedal som: Vy chcete sedemnásť dní maródky, to je priveľa. Dohodnime sa. Dám vám neschopenku na päť, nanajvýš šesť dní a na vyšetrenie už nemusíte ísť... Z kompromisu vzišla najmenšia práceneschopnosť na Slovensku. Odrazu som sa tešil dôvere a obľúbenosti.

  • Čo vás viedlo k štúdiu poškodenia srdca alkoholom?

Žena lamentovala, že jej náhle zomrel manžel. Stavil sa, že vypije liter vodky. Chcel som zistiť príčinu náhlej smrti. Zistil som, že išlo o fatálne poruchy srdcového rytmu, ktoré som zhrnul do štyroch hlavných príčin. Potvrdilo sa, že sa aj u nás vyskytuje zlyhanie srdca zapríčinené alkoholom. Neprejavovalo sa bolesťou na hrudi, ale dýchavičnosťou a celkovou slabosťou. Na röntgene takéto srdce vyzeralo ako vak, ktorý vypĺňal nezriedka celú hrudnú dutinu. Dokázali sme aj to, že pitie minerálnej vody s vysokým obsahom sodíka ovplyvňuje  vysoký krvný tlak. Náhodne sme zistili, že rolitetracyklín, podaný zvieraťu pri pľúcnom opuchu do srdca, zmierňuje frekvenciu porúch srdcového rytmu a znižuje výskyt smrteľných príhod. Prišli sme k záveru, že u ľudí s vysokým rizikom pre ICHS by sa mal vyšetrovať aj lipoproteín  ako významný rizikový faktor výskytu nedokrvenosti srdca.

  • Od začiatku ste sa venovali srdcovocievnym ochoreniam. Aký mala na ne vplyv strava v minulosti a dnes?

Výživa, životný štýl, toxické životné prostredie a dedičná dispozícia sú kľúčovými faktormi ICHS, mozgovej mŕtvice, cukrovky, ale aj rakoviny a vysokého tlaku krvi. Pozrite si film Vlčie diery. Uvidíte hercov s  kostnatou tvárou, bez gramu tuku. Brucho majú pod úroveň hrudného koša. V päťdesiatych rokoch sa umieralo na infarkty, ICHS a mozgové mŕtvice oveľa menej ako v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes ide už o epidemický výskyt. Na príčine je korpulentná výživa, vysoký energetický príjem a žalostne malý energetický výdaj. Vysoký energetický náboj si vyžaduje náležitý prívod vitamínov, minerálov, vláknin a antioxidantov. A tých je v porovnaní s veľkým energetickým prísunom žalostne málo. Ako odstrašujúci nový fenomén sa opisuje pivné brucho – „Beer Venter“. Obézni ľudia majú poškodený metabolizmus, ako aj spaľovanie živín. Takých pacientov je okolo desať až pätnásť percent. Náklady na liečbu následkov zlozvyku, pri  ktorom si pivom ukájajú zmyslový pôžitok, platíme my všetci. Nemali by brucháči so zvýšeným indexom telesnej hmotnosti znášať nejaké náklady na liečbu? Robíme cez médiá osvetu, že aspoň dva dni netreba jesť mäso a aspoň raz v týždni držať pôst alebo aspoň polohladovku?

  • Aká je v tomto smere úloha súčasného životného štýlu?

Spočíva  v sedavom spôsobe života s minimálnym energetickým výdajom. Mor tučnoty preskočil k nám spoza veľkej mláky ako vzor sociálneho blahobytu. Opak je pravda. Nie je to blahobyt, ale závažná choroba!

  • Nezanedbateľnou črtou životného štýlu je správanie sa...

Niekto je sangvinik, niekto cholerik, niekto A-typ vzruchový, niekto hostilný. Stres je zhubným činiteľom v rámci a akcelerovania ICHS a najmä mozgovej mŕtvice. Pod hostilným stresom sa rozumie pnutie, pomsta, škretie v zmysle: Však ja mu ukážem... A-typ správania vzruchový  považujú vedátori za náchylný k infarktom. Sú to ľudia, ktorí sa nevedia ovládať. Stále bojujú s nepokojom. Robíme osvetu v tom zmysle, že je nevyhnutný denný pohyb – pravda, ak nemáme štvrtý stupeň srdcovej nedostatočnosti (NYHA 4). Prechádzame sa aspoň tristo metrov peši chôdzou? Pohyb je jednou z najlacnejších a najdostupnejších pomôcok v upevňovaní zdravia.

  • V ostatnom čase sa veľa hovorí o dedičných chorobách a genetike.

O mutovaných génoch ako príčine ICHS hovoríme vtedy, ak sa vyskytujú v rodine. Zo štatistík vieme, že takýto výskyt je relatívne zriedkavý. Dedičné príčiny nevysvetľujú epidemický výskyt. Dlhý čas sa diskutovalo, či jestvujú špecifické gény, ktoré by osve boli príčinou ICHS. Dnes už je opísaných niekoľko desiatok génov, ktorých mutácia zapríčiňuje ICHS. Spiace gény vyprovokuje do mutácie nezdravá výživa, spôsob života aj toxické životné prostredie.

  • Ako súvisí vplyv prostredia na zdravie človeka s vývojom nedokrvenosti srdca?
Žiaľ, tesne po poskytnutí rozhovoru pre SNN nás ten výnimočný človek opustil.

Príkladom vplyvu toxických látok môže byť súčasná vajcová aféra. Každý jed najprv zaútočí na výstelku cievnej steny. Poškodené čiastky bunky sa odštepujú, ale zvnútra ciev sa nevedia vylúčiť, iba po vyvolaní zápalu. Opakované strety buniek s jedmi narušujú zápalmi  celistvosť cievnej steny. Čo chcem tým povedať? Škodliviny ticho, bezpríznakovo atakujú život výstelkových buniek. V kritickom okamihu sa preukáže na nich deštrukčná spätosť vo vývoji na vznik  ICHS. Vieme vôbec, koľkokrát sme prišli do styku s rozličnými škodlivinami?

  • Aké je vaše odporúčanie na prevenciu?

Prevencia je základom zachovania zdravia. Liečba je následná, druhotná. Nebyť prevencie infekčných chorôb už by sme tu neboli. Vede sa nedarí eliminovať epidemický výskyt ICHS. Ešte vždy sa kŕčovite drží okolo štyridsiatich až štyridsiatich piatich percent. Je to stále veľa. Čo sme urobili v potieraní tučnoty a sedavého spôsobu života? Čo sme urobili pre to, aby sa toxické látky nevypúšťali do vody, pôdy a ovzdušia? Prevenciu podceňujeme všetci. Povedzme v prevencii zubného kazu. Pritom vieme, že ohnisko zubného infektu zapríčiňuje ICHS. Darí sa nám predchádzať vírusovým infekciám, ktoré zapríčiňujú ICHS alebo ju zhoršujú, ak v supermarketoch nezodpovední predavači i kupujúci kýchajú miliardy vírusov? A keď sa ohradíte, vyhŕknu na vás, že ste spanštení? Máme masky na tvár pri vstupe do obchodov a upozorníme kašlajúcich, aby si vzali masku alebo aspoň kýchali do predlaktia alebo do vreckovky?

  • Za spoločného štátu s Čechmi ste absolvovali viacero študijných ciest do zahraničia. Aké problémy musel človek prekonať, keď sa chcel prezentovať ako Slovák?

Sme malá krajina. Nevieme sa prezentovať, kto sme a akí sme. V Londýne sa ma spytovali, či žijeme v zemľankách, či vieme čítať a písať. Propaganda v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bola silne protislovenská. V rokoch 1968 – 1969 utekalo veľa ľudí. Bol som jeden z docentov, ktorý boli vyslaní do Londýna na štipendium WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie). Dvaja sa nevrátili. Profesor Takáč vyzvedal, či sa vrátim? Odvetil som: Určite sa vrátim. Po skončení štúdia prišla za mnou elegantne oblečená dáma. Medzi bežnými otázkami, ako sa mi páčilo a pod., sa spýtala: A čo ďalej, aké máte plány? Bez rozmyslu som odpovedal: Všetko, čo som sa naučil, chcem aplikovať doma. Dáma rýchlo vstala a odišla. A bolo jej jasné, kde je moja budúcnosť.

  • Pred dvoma rokmi ste vydali prvú knihu poézie. Teraz vám vyšla ďalšia. Podivuhodná tvorivá explózia u človeka po osemdesiatpäťke.

V roku 1950 som sa ocitol v Bratislave ako osemnásťročný. Svoje pocity som vkladal do veršov. Boli lyrické, ale dotýkali sa aj sociálneho stavu. Boleli ma krivdy, primitívnosť, urážka národa, závisť a s ňou prahnúca nenávisť. Básne sa kopili vyše sedemdesiat rokov. Teraz si z nich môžem vyberať...

  • V akej tvorbe ste hľadali inšpiráciu?

Páčila sa mi poézia symbolistov. Ako oktavána ma inšpirovali Ivan Krasko, Emil Boleslav Lukáč, Pavol Horov, Ján Kostra, Miroslav Válek, no najmä Milan Rúfus. Napriek ťažkému štýlu obdivoval som lyriku aj epiku  Hviezdoslava. Inšpiroval ma jeho talent, rytmus a neuveriteľne bohatý jazyk. Rád som čítaval poéziu Charlesa Baudelaira, Arthura Rimbauda a Paula Verlaina. Z našich impozantne pôsobí Hviezdoslav.

  • Často sa hovorí, že naša spoločnosť je chorá. Akú diagnózu by ste jej stanovili vy?

Naša spoločnosť nie je konsolidovaná najmä  mravne. Medziľudské vzťahy sú poznačené deficitom ohľaduplnosti a dôstojnosti. Za zradným grošom sa skrýva aj bitka o kreslá. Honba za mocou rozkladá morálku. Susedia v panelákoch sa ani po dvadsiatich rokoch nevedia pozdraviť či prihovoriť. Nikto nikomu neverí podľa hesla: K cieľu sa treba dostať aj cez mŕtvoly. Ústretovosť sa zneužíva. Prezliekanie kabátov nemá obdoby. Úcta k hodnotám sa vytratila. Mladí si nevážia prácu a prínos starších. Prekvapuje ma ich mizerné národné povedomie. Viera v zvrat po revolúcii bola iba pomyselná. Honba za majetkom zdevastovala myslenie i spoločenské vedomie. Hanba za vlasť nie je raritou. Verejne hovoriť o láske k vlasti  môže byť nebezpečné. V praxi platí: kto nekradne, okráda sám seba. Morálku devastujú odhora až dole rozkrádačky, korupcia na všetkých úrovniach nielen u nás, ale aj v blízkom i ďalekom zahraničí. Neúcta k životu, vojny, masakry v moslimskom svete sú neodpustiteľnou stigmou morálneho zlyhania. Hladomor zabíja milióny ľudí a my sa bijeme o pozornosť zaskvieť sa zlatými topánkami či najdrahšou kabelkou. Vlády neriešia migráciu, pričom nemajú rozpracované ani vízie rozvoja na najbližšie tridsaťročie, a to platí aj pre Európsku úniu.

Zhováral sa Peter VALO – Foto: Tomáš FEJKO



Pridaj komentár