„Núdza úbohého národa našeho je nevýslovná, potreby jeho nesčíselné. Rodu môj milý. Národe slovenský. Spal si duševne stá, ba tisíce liet, precitni k práci človeka hodnej a sebe užitočnej: ver mi, nevyhneš sa práci, bo práca je určenie tvoje.“ Tieto slová povedal významný činiteľ slovenského a chorvátskeho národného hnutia, cirkevný hodnostár, diecézny biskup, pedagóg, kultúrny pracovník, verejný činiteľ, národovec, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyses, ktorého sto štyridsiate piate výročie úmrtia si onedlho pripomenieme.
„Práca je určenie tvoje.“ Posolstvo, ktoré adresoval biskup Štefan Moyses slovenskému národu, je akoby aj esenciou jeho plodného života naplneného prácou pre svoj národ. Narodil sa 24. októbra 1797 v rodine roľníka vo Veselom pri Piešťanoch. Keď mal deväť mesiacov, umrel mu otec a ako sedemročnému mu umrela aj matka. Spolu so sestrou sa ho ujal Ondrej Jelenčík, bezdetný vzdialený príbuzný, ktorý mu umožnil študovať, keďže vynikal bystrosťou, usilovnosťou a talentom na jazyky. Po absolvovaní gymnázia v rokoch 1813 – 1815 študoval filozofiu v bohosloveckom seminári v Trnave, v rokoch 1815 – 1819 teológiu v seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil v roku 1821 v Ostrihome. Ako farár pôsobil vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, v rokoch 1828 – 1829 bol slovenským kazateľom v Pešti. V roku 1828 získal na Filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktor filozofie. Sedemnásť rokov pracoval v Chorvátsku, kde na záhrebskej akadémii prednášal ako profesor filozofiu a gréčtinu. Presadzoval používanie chorvátskeho jazyka v školách, na verejnosti a v novinách. Po návrate na Slovensko bol v rokoch 1851 – 1869 biskupom banskobystrickej diecézy. Už v Pešti bol členom krúžku slovenskej národno-obrodeneckej inteligencie a Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Pod vplyvom Kollárových všeslovanských myšlienok rozvíjal ideu všeslovanskej vzájomnosti. Počas chorvátskeho, pobytu, keď v záhrebskej akadémii prednášal filozofiu, etiku a grécky jazyk, patril popri Ľ. Gajovi a J. Draškovičovi k vedúcim osobnostiam ilýrskeho hnutia. Po návrate domov ho potreby obrodenia ľudu prirodzene vysunuli do čela národného pohybu. V roku 1861 viedol slovenskú delegáciu k cisárovi Františkovi Jozefovi I. s Memorandom národa slovenského, ktoré obsahovalo základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov a návrh Privilégia o politicko-právnej organizácii Slovenského okolia v rámci Uhorska, zabezpečujúceho rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku. Vláda zobrala na vedomie požiadavky Slovákov a povolila založenie Matice slovenskej. Po jej založení v roku 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za predsedu tejto prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Spoločne s prvým podpredsedom, evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym predstavovali na čele Matice legendárnu dvojicu, symbolizujúcu preklenutie konfesionálnych rozporov.
Peter JÁNOŠÍK