Posledné šance regiónov na získanie výraznej pomoci z eurofondov. Ťažko zabudnúť na povzdych jedného starostu, ktorý sa pred niekoľkými rokmi posťažoval aj našim novinám: „Naša obec nemá na to, aby predkladala projekty, za prípravu ktorých zaplatíme takmer polovicu obecného rozpočtu, a tie potom nebudú schválené.“ Situácia sa však nedávno výrazne zmenila práve na prospech takýchto obcí. Momentálne je naporúdzi šesť eurofondových výziev. Regióny dostali možnosť získať finančné prostriedky vo výške 416 miliónov eur. Nový dvojkolový systém hodnotenia šetrí regiónom peniaze aj čas. V prvej fáze žiadatelia predkladajú len zámery. Nemusia robiť nákladné projektové dokumentácie ani zložité verejné obstarávania. Po prvý raz v histórii sú krajské mestá zahrnuté do implementácie a participujú na výbere a hodnotení projektov v súlade s definovanou stratégiou. Vstúpili sme tiež do posledného obdobia, keď môže Slovensko v takomto množstve čerpať eurofondy, a vôbec nie je jedno, ako rýchlo sa nám to podarí a ako kvalitne použijeme tieto financie.
■ KONKRÉTNE CIELE
Podľa informácií z vládneho kabinetu rozbieha sa prvá dvojkolová výzva, ktorá poslúži na podporu zvýšenia kapacít infraštruktúry materských škôl. Je v nej alokovaných takmer osemdesiat miliónov eur a je už vyhlásená. Pripravené bolo (ešte pred vianočnými sviatkami ) aj schválenie ďalších výziev, ktoré tiež budú dvojkolové. Mali sa týkať budovania a zlepšenia technického vybavenia jazykových učebníc, knižníc a učební (tridsaťpäť miliónov eur) a tiež zvýšenia počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní (sto miliónov eur). Ministerstvo pôdohospodárstva má zas pripravené dvojkolové výzvy pre základné školy, stredné školy a na nemotorovú dopravu, najmä na nové cyklotrasy.
■ SAMOSPRÁVA ZA
Do pomerne živej, ale plodnej a efektívnej diskusie o novej podobe výziev sa v oveľa väčšej miere zapojili regióny. Výsledkom realizovania dvojkolového systému je lepšie nastavenie parametrov. Ozvalo sa aj Združenie miest a obcí (ZMOS), ktoré „víta zrýchlenie procesov implementácie Integrovaného operačného programu“. Kým v lete v roku 2016 sa čerpanie prostriedkov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) javilo ako ohrozené, teraz je už „spustených“ šesť výziev na čerpanie finančných prostriedkov pre regióny. ZMOS ocenil „obrovský kus práce, ktorý odviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a tiež že akceptovalo aj viaceré zásadné pripomienky samosprávy“. Zavedenie dvojkolovosti do výzvy vníma ZMOS ako snahu šetriť čas aj finančné prostriedky konečných žiadateľov.
■ NAJVYŠŠÍ ČAS
„Slovensko donedávna čerpalo eurofondy z IROP na úrovni len necelého jedného percenta. Do spustenia tohto programu sme preto vložili maximum síl a podarilo sa nám dobehnúť meškanie,“ vyhlásila ministerka G. Matečná. Na program je vyčlenených 2,1 miliardy eura. K trom doteraz vyhláseným výzvam ministerstva pribudli tri. Ide o budovanie a zlepšenie technického vybavenia jazykových učební, školských knižníc, odborných učební za 35,6 milióna eura, zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní za 98,8 milióna eura a zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej, najmä cyklistickej dopravy za 24 milióna eura.
Od začiatku novembra ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvy na rozšírenie kapacít materských škôl za 79,8 milióna eura, zlepšenie dostupnosti k medzinárodnej cestnej sieti TEN-T a cestám I. triedy s dôrazom na rozvoj multimodálneho dopravného systému za 144,9 milióna eura a zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy za 33,1 milióna eura. Celkom ide o vyše 416 miliónov eur. Na ministerstve sa podarilo oživiť nielen IROP, ale spustili sa aj nové výzvy v rámci cezhraničnej spolupráce, podarilo sa uvoľniť ohrozené platby pre Operačný program Bratislavský kraj (OPBK) a naštartovalo sa vyplácanie priamych podpôr cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA).
■ PO UZÁVIERKE
Takmer miliardu eur z eurofondov rozdelila štátna Pôdohospodárska platobná agentúra spôsobom, ktorý vyvoláva vážne pochybnosti o transparentnosti. Slovensku tak hrozí strata veľkého objemu finančných prostriedkov z eurofondov. Potvrdzujú to zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
„Ukázalo sa tam množstvo nedostatkov, ktoré boli z môjho pohľadu často až neskutočné,“ oznámil predseda NKÚ Karol Mitrík. PPA meškala s vyhodnotením jednotlivých projektov, ako aj s dopĺňaním niektorých projektov už počas fázy rozhodovania o ich finančnej podpore.
„To je absolútne neprijateľné,“ upozornil Karol Mitrík. Tiež podľa NKÚ nie je zrejmé, podľa akých kritérií sa jednotliví uchádzači o príspevok z eurofondov vyberali. Pracovníci PPA im totiž dávali aj slovné hodnotenie ako dobrý, veľmi dobrý alebo vynikajúci. To pritom bolo niekedy v rozpore s bodovým hodnotením, ktoré získali projekty. Problémom sa už zaoberá aj Stále zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík oznámil, že predstaviteľka rezortu Gabriela Matečná začala robiť zmeny vo fungovaní PPA hneď po svojom nástupe. Ich súčasťou bolo aj zavedenie plánu transparentnosti a prísnej kontroly oprávnenosti výdavkov. Zároveň pripomenul, že pochybenia, ktoré našli kontrolóri v tomto štátnom podniku, spadajú do obdobia minulého vedenia PPA aj ministerstva.
Ján ČERNÝ – Ilustračné foto: Emil SEMANCO