Národovci vkročili na dosky, čo znamenajú svet

thumbnail

Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel. Záhorské múzeum v Skalici je už tradične miestom, kde sa pravidelne usporadúvajú zaujímavé podujatia. Nebolo to inak ani 24. marca 2017, keď tam prebehla vernisáž výstavy  Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel.  Táto výstava je reinštaláciou raritnej výstavy Divadelného ústavu v Bratislave s názvom Divadelná tvár Ľudovíta Štúra. Kľúčové tematické a obrazové časti výstavy boli prenesené do Skalice, aby prezentovali mnohoraké podoby Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra na slovenských javiskách. Výstava odkrýva ďalší z významov a historických odkazov národných dejateľov pre našu kultúru a odhaľuje ich rozmanité podoby na javiskách slovenských divadiel. Viaceré inscenácie s tematikou hurbanovcov a štúrovcov pripomínajú, že národní hrdinovia boli ľudia, ktorých život a dielo sú stále hodné scénického stvárnenia. Unikátnu výstavu pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici pri príležitosti osláv dvojstého výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Výstava potrvá do 21. apríla 2017.

DIVADELNOU OPTIKOU

Návštevníkov múzea v Skalici čaká nosná časť výstavy Divadelná tvár Ľudovíta Štúra, ktorá bola od októbra 2015 do konca februára 2016 inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je doplnená novými výstavnými panelmi a pod zmeneným názvom prináša pohľad na najznámejších národných dejateľov – Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra, divadelnou optikou. Výstava sa zameriava na slovenské inscenácie so štúrovskou a s dobrovoľníckou tematikou a primárne sa venuje Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v spojitosti so slovenským divadlom a drámou. Chce upozorniť na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho potomkov vo viacerých generáciách (Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Svetozár Hurban). Rovnako reflexia národného hnutia a jeho hlavných protagonistov (Hurban ako postava dramatickej literatúry) je skôr výnimočná než pravidelná, preto ju výstava zaznamenáva prostredníctvom inscenácií zobrazujúcich osudy Hurbana a hurbanovcov (dobrovoľníkov). Ostatne, divadlo hralo mimoriadne dôležitú úlohu v kontexte našej národnej emancipácie a do ochotníckeho hnutia sa zapojili takmer všetci významní národní dejatelia. Z európskeho pohľadu malo Horné Uhorsko, teda Slovensko, najrozvinutejší fenomén ochotníckych divadiel, ktorý kulminoval v druhej polovici 19. storočia.

ŠTÚROVCI NA SCÉNE

Informačne nasýtená expozícia na paneloch usporiadaných do tvaru dvoch lomeníc vytvára dojem portálového komponovania divadelného priestoru. Prvý sled panelov sleduje Štúra ako subjekt divadelného diania, v druhom vystupuje ako jeho objekt a štyri nosné panely predstavia Hurbana v kontexte slovenskej drámy a divadla. Návštevníci tak vnímajú komplexný obraz Štúra a Hurbana a ich vzťah k divadlu a divadla k nim. Obrazová mozaika fotografií a malieb, kostýmy, rekvizity a artefakty z inscenácií a tiež textová zložka výstavy podávajú plastický obraz o novej divadelnej podobe Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra. Výstava je v kontexte slovenského výstavníctva dosiaľ neprezentovanou témou a vyniká aj kvalitným súčasným výtvarným riešením.

TRNAVSKÉ NÁVRATY

Trnavské mestské divadlo z roku 1831 je najstaršou zachovanou budovou tohto druhu na Slovensku. V knihe Ladislava Čavojského   Divadlo v Trnave autor na základe dobových dokumentov píše o „divadelnom zástoji“ Jozefa Miloslava Hurbana nasledovne: „V hľadisku v ‚tereme‘ krásnej mestskej divadelnej budovy sa schádzala na slovenských predstaveniach významná spoločnosť: Jozef Miloslav Hurban s rodinou z Hlbokého, senický advokát Štefan Fajnor, Gustáv Valášek z Nitry, kanonici Juraj Slota a Ján Malý, dramatik Ján Palárik, redaktor Andrej Trúchly-Sitniansky a ďalší. O predstaveniach písali takmer všetky vtedajšie naše noviny a časopisy. Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenské noviny, Národný hlásnik i Orol tatranský...“

V súvislosti so spomínanou knihou si dovoľujem organizátorom výstavy ponúknuť ešte jeden tip. Je ním Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa v Trnavskom divadle predstavil napríklad v Drotárovi od Jána Palárika. Dobová kritika o jeho ochotníckom hereckom umení písala: „Je to mladík so zádumčivými očami, plný vtipu a žartovnej nálady, stelesnená jar života.“ A  autor trochu zlomyseľne dodáva, že nikdy dobre nevedel texty svojich úloh, a tak neraz zapríčinil na javisku i nečakaný komický zmätok.

Alexander GOCZ – Foto: autor

 



Pridaj komentár