Nazrieť do súkromných rajov a výslní

POZNÁMKA

Necítim sa kompetentný , aby som zasvätene hodnotil médiá, ale ako ich takmer pravidelný pozorovateľ a konzument dovolím si pár myšlienok. V období totality ľudia pozerali správy, boli si načistom, že sú poohýbané do mantinelov vtedajšej ideológie. Aj to tak brali a tí zbehlejší v dianí, čo počúvali aj vysielanie Slobodnej Európy alebo Hlasu Ameriky, si urobili na vývoj a udalosti vlastný názor. Dnes v čase internetu je prístup k informáciám prakticky nehatený, ale aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že v informovaní más vzniká výrazná asymetria.

Fenoménom súčasnosti, s ktorým sa stretávame na každom kroku v televízii, rozhlase, novinách, časopisoch, na internete, je reklama. Určite je potrebná (povedzme pri propagovaní nových produktov alebo napríklad liečebných metód) a jej úloha spočíva v mobilizovaní adresáta na určité správanie. No tak ako niektoré tabletky i reklama má vedľajšie účinky, a preto ju treba aj rozumne prijímať. Podľa môjho názoru miera spoločenskej užitočnosti médií závisí od cieľa ich vlastníkov.

Reklamný priestor ovláda aj médiá a cez ne i myslenie a správanie ľudí. S tým asi nič nenarobíme. Sú to predsa  prostriedky masovej komunikácie. Keby tak ešte poslúžili  na navádzanie ľudí, aby sledovali hodnotnú literatúru alebo upriamovali ich pozornosť na kvalitné mediálne výstupy. Myslím si, že  to aj po začiatočných nezdaroch treba neustále skúšať, raz to predsa musí mať úspech. A vytrvalosť treba ukázať najmä v súčasnosti najzraniteľnejšom priestore, ktorým sú sociálne siete. Riziko extremizácie našej spoločnosti je totiž aktuálne vyššie ako kedykoľvek predtým.  Je to zjavne aj  o výchove kritického, samostatného a odborného myslenia.

Usilujme sa teda vymaniť zo systému, udržme si originalitu a majme vlastný názor. Nepodliehajme všetkému, čo prináša moderná doba, len preto, že je to v kurze. Otvorme oči a bojujme proti tejto vojne, ktorej zámerom je pohltiť a ovládnuť čo najväčší dav na utváranie akejsi falošnej identity.  Každá cestička je dobrá, pretože nijaká diaľnica týmto smerom nepovedie. Takže i malý úspech je vhodný a ráta sa.

Určite by mala existovať aj akási spoločenská koncepcia mediálneho pôsobenia. Tu by mali výrazne pomáhať akademickí odborníci na médiá. Mrzí ma, že dominantné témy sú dosť vzdialené nadčasovým úvahám a témam. Na prvom mieste je komercia, reklamný priestor a sledovanosť. Ani zďaleka sa neuplatňuje edukačný a výchovný cieľ. Ľudia sledujú to, čo im médiá predkladajú. Akoby boli povinní sledovať negatívne javy, spory, kolízie... A budovať vlastné zákopy strachu, kam nás mediálni magnáti zaháňajú, aby si mohli užívať svoje súkromné raje a výslnia...

Zrejme treba prežiť tento stigmatizovaný vek propagandy a počkať, kým sa jej hlásne trúby  i sofistikovanejšie prostriedky na jednej aj druhej strane barikády vyčerpajú a neutralizujú a nasledujúca generácia občanov sa naučí oveľa lepšie triediť informácie, lebo je na to trénovaná odmalička.

Treba veriť, že drvivá väčšina Slovákov má v sebe dosť vzdelanostných atribútov, prirodzenej inteligencie a zdravého sedliackeho rozumu, aby rozlíšila čo a kde je asi pravda, čo je klam, dezinformácia, čo je propaganda a čo konšpirácia. A čím viac má zdrojov, tým bude k tej pravde bližšie.

 

Dušan PIRŠEL

 



Pridaj komentár