Na najväčší konflikt v histórii ľudstva doplatili práve Slovania. V súvislosti s termínom osláv sedemdesiateho výročia víťazstva Spojencov nad fašizmom v Európe sa zrazu objavili „problémy“ okolo otázky, kam majú či nemajú ísť oslavovať toto výročie predstavitelia východoeurópskych a stredoeurópskych štátov, oslobodených spod nemeckého a maďarského fašizmu v roku 1945. Zdravý rozum a dobrá pamäť radia ísť oslavovať do Moskvy, bez ohľadu na sympatie či nesympatie s jej terajším režimom. Západní a zámorskí radcovia radia ísť inam. Nad týmto umelo vyvolaným „problémom“ sa rozprúdili nedôstojné „diskusie“ a dehonestujúce šantenie, náramne pripomínajúce tance politických dervišov nad hrobmi desiatok miliónov zmarených ľudských životov.
- AJ MERKELOVÁ
Ešteže aspoň nemecká kancelárka, slovenský premiér a český prezident sa nezľakli tlaku ostatného Západu a Moskvu navštívili. Fico rovnako ako A. Merkelová prišli síce až po vojenskej prehliadke, ale predsa. Druhú svetovú vojnu vyvolal Adolf Hitler 1. septembra 1939 vojenským vpádom do Poľska a neskôr ju rozšíril najmä vpádom do Sovietskeho zväzu v súlade so svojimi verejne deklarovanými zámermi a hlboko utajovaným zadaním. Francúzsko a Veľká Británia, ktoré mali spojenecké ochranné zmluvy s Poľskom a Česko-Slovenskom, reagovali na tieto fašistické plány tak, že naplno otvárali všetky brány Hitlerovi k útoku smerom na východ ‒ dovolili mu mohutne vyzbrojiť Nemecko, obsadiť v marci 1938 neutrálne Rakúsko a podporili ho aj v jeho požiadavke na pričlenenie sudetských území Česka k fašistickému Nemecku. Keď sa Česko-Slovensko proti tejto nespravodlivej a nebezpečnej požiadavke bránilo, vyslanci Francúzska a Veľkej Británie odovzdali 19. septembra 1938 prezidentovi Benešovi ultimatívne nóty svojich vlád, ktorými ho vyzvali súrne vyriešiť otázku odstúpenia týchto území a napokon v Mníchove hodili Česko-Slovensko fašistickému Nemecku a Maďarsku priamo do pazúrov.
- VYHLADZOVANIE SLOVANOV?
O tejto zrade našich spojencov a ich priamej podpore Hitlera a Horthyho prezident Beneš po návrate z rokovaní rozhorčene vyhlásil, že „západná Európa je rozhodnutá ísť proti Sovietskemu zväzu aj za cenu obetovania Česko-Slovenska!“. Na nemecký vpád do Poľska potom síce reagovali západné mocnosti tak, že ich vojenské jednotky ostali sedieť v bezpečí bunkrov Maginotovej línie (Nemci túto ich „vojnu“ nazvali slovom „Blitzkrieg“ a sami Francúzi výrazom „drôle de guerre“) a už v prvých dňoch tejto „vojny“ francúzske a britské jednotky vyhodili do vzduchu všetky mosty na francúzskom území v blízkosti nemeckých hraníc, čím dali Hitlerovi jasne na vedomie, že vôbec nemajú v úmysle zaútočiť na územie Nemecka.
Druhá svetová vojna bola najkrvavejšia vojna v doterajšej histórii ľudstva a v Európe mala takmer štyridsať miliónov obetí. V počte ľudských obetí vojny bol na desivo prvom mieste ZSSR, ktorý prišiel o 21 300 000 svojich občanov, a za ním bolo Nemecko s počtom 6 850 000 padlých, pričom predovšetkým nemeckých vojakov. Na treťom mieste v počte ľudských obetí je Poľsko s počtom 6 120 000 mŕtvych a na štvrtom mieste Juhoslávia s počtom 1 700 000 mŕtvych občanov. Tieto údaje celkom jednoznačne svedčia o vyhladzovacej vojne nacistického Nemecka proti slovanským národom! Francúzsko sa v počte ľudských strát ocitlo na piatom mieste s počtom 810 000 mŕtvych a Veľká Británia až na šiestom mieste s počtom „iba“ 390 000 mŕtvych, hoci obidve tieto veľmoci boli vo vojne zapojené od samého začiatku. Nuž a jedna z rozhodujúcich mocností ‒ USA, utrpela v celej tejto vojne straty na ľudských životoch v počte 300 000 občanov.
Július HANDŽÁRIK - Foto: internet
Výročie konca vojny si pripomíname v čase nového konfliktu na Východe
Slovenskom už mesiace postupujú od východu na západ pamätné zhromaždenia na pripomenutie si udalostí zo zimy a jari roku 1945. Verejnosť aj historici na Slovensku, publicisti a mnohí pamätníci sa dodnes nezjednotili. Vojna sa pre každého skončila inak. Vyslovený i nevyslovený konflikt sa tiahne od prostého občana až po politickú špičku. Na Slovensku si naše dejiny vo zvýšenej miere vysvetľujeme, osvojujeme už od augusta minulého roku. Na tohtoročnom výročí oslobodenia a porážky fašizmu, ktoré je priveľmi neutrálne nazvať len sedemdesiatym výročím konca druhej svetovej vojny, je pre nás najpodstatnejšie to, ako sa vyrovnávame a ako si osvojujeme svoje dejiny. Úlohou každého národa je interpretovať si svoje dejiny sám. Pravda – a to dnes vidíme ostrejšie ako kedykoľvek predtým – všeobecné prijatie výkladu dejín národa závisí od toho, ako rovnaký výklad prijmú, vedno si osvoja politické elity a národ. Nás dejiny aj po desaťročiach rozdeľujú. To preto, lebo až po roku 1989 nastala možnosť otvorene o nich nielen hovoriť, ale aj ich slobodne skúmať. Svoje dejiny skúmame bez zábran vlastne len posledné štvrťstoročie. Mnohé interpretácie z rokov 1944 – 1989 sú buď neobhájiteľné, alebo sa neopierajú o plnú znalosť faktov.
■ SLÁVNOSŤ NA ZÁHORÍ
Pre mňa najdojímavejšou bola slávnosť pri pamätníku v malej pohraničnej dedinke na Záhorí v Gajaroch. Je to pamätník sto päťdesiatim trom obetiam prvej svetovej vojny a štyrom padlým v druhej svetovej vojne, padlí sovietski vojaci a americkí letci z lietadla, ktoré sa tu zrútilo, boli po vojne prevezení. Obete vojny si vedno prišli uctiť katolícky duchovný a jeho veriaci, členovia miestnej organizácie Slovenskej národnej strany, ako aj komunistickej strany a, samozrejme, miestni hasiči a občania. Starosta mal dôstojný prejav o úcte k mŕtvym a dôležitosti mieru vtedy i dnes, s akým by mohol vystúpiť na oveľa väčšom zhromaždení aj inde v Európe.
■ NÁSLEDKY VOJNY
Vojnové operácie na Slovensku trvali vlastne osem mesiacov. Podľa historika prof. Róberta Letza „počas vojny nesmierne trpelo civilné obyvateľstvo, v dôsledku priamych vojenských operácií zahynulo asi tridsaťtisíc civilistov, o život prišlo stopäťtisíc Židov a celkové vojnové škody na Slovensku dosiahli vyše štrnásť a pol miliardy korún. Celkové straty Červenej armády na území obnovenej ČSR boli celkovo vyše pol milióna, z toho vyše dve tretiny na Slovensku, straty rumunskej armády vyše šesťdesiatšesťtisíc vojakov, z toho viac ako dve tretiny na Slovensku. Straty 1. čs. armádneho zboru boli 2 261 padlých, 1 471 nezvestných a vyše desaťtisíc ranených“.
■ VRÁTENIE JUHU
Koniec vojny znamenal návrat našich Maďarskom okupovaných južných území Slovenska. Teda obnovu južnej hranice predvojnového Česko-Slovenska a opätovné medzinárodné uznanie hraníc Slovenska. Slovensko prestalo byť satelitom nacistického Nemecka a priečilo sa byť vzápätí satelitom stalinského ZSSR. Do posledných dní bola druhá svetová vojna u nás plná dramatických, neraz dodnes nedopovedaných príbehov života a smrti. Práve v úsilí osvojiť si naozaj slovenské dejiny, a nielen dejiny na Slovensku je toto výročie mimoriadne podnetné. Zároveň sme po prvý raz od roku 1945(!) pred novo otvoreným konfliktom na východe Európy. A pred novými otázkami príslušníkov malého národa v čase veľkých medzinárodných politických, vojenských a ekonomických tlakov.
Dušan D. KERNÝ