Nemecko stále silné, menej však eurostabilné

thumbnail

Odpoveď na slovenské očakávania nie je po volebnej nedeli jednoznačná. Po prvej vlne mohutnej odozvy na výsledky nemeckých parlamentných volieb narastajú očakávania. Ohlas na Slovensku sa líši podľa toho, kto ako rozhodne zastáva prehĺbenie európskej spolupráce, a osobitne program „veľkého skoku o desaťročie“, vytýčený Róbertom Ficom v kľúčovom cieli patriť do európskeho jadra alebo je proti, či má pochybnosti. Nemecké voľby poskytujú dostatok odpovedí.

Prvá veta staronovej kancelárky po oznámení výsledkov bola: „Splnili sme strategický cieľ.“ Preložené do slovenčiny to znamená – udržali sme moc! Ale za cenu zániku dlhoročnej koalície dvoch najväčších a najtradičnejších nemeckých strán, rozpadu historickej únie pravice a ľavice. Skúsení európski politici, osobitne Robert Fico, vedia, o čom to je. Preto náš premiér reagoval: „Robí každý chybu, kto nezačína blahoželaním spolkovej kancelárke Angele Merkelovej... Prosím všetkých, ktorí robia mudrcov, nech si to vyskúšajú sami vyhrať štyrikrát parlamentné voľby.“ R. Fico zrejme dobre vie, že len A. Merkelová má schopnosť a silu dať novú vládu dovedna.

DEMOKRATI V OPOZÍCII

Cena za dosiahnutie „strategického cieľa“, teda udržania Merkelovej pri moci, znamenala rozpad koaličnej vlády a odchod drvivo porazených sociálnych demokratov do opozície. A to zásadne mení tradičnú a ojedinelú stranícku nemeckú parlamentnú demokraciu dlhoročných stabilných strán, ktoré formovali nemeckú politiku a nemeckých  politikov a političky dlhé desaťročia. V parlamente sú strany z okraja pravého a ľavého krídla. Po prvý raz spolu predstavujú dvadsaťdva percent voličov, teda viac ako pätinu!  Ak sme doteraz mohli do nemeckého bundestagu chodiť na hodiny parlamentnej kultúry, teraz sa situácia podstatne mení, ba rozpadá. Vedenie Alternatívy pre Nemecko, ktorá sa prvý raz dostala do parlamentu, chce doslova poľovať na vládu, osobitne na Merkelovú. Zrejme teraz v Berlíne uvidíme aj scény známe z produkcie slovenskej opozície v NR SR.

STRATEGICKÝ CIEĽ?

Aký je to „strategický cieľ“, keď zánik koalície kresťanských sociálnych demokratov oslabil doterajšiu vládnu väčšinu s vyše osemdesiatimi percentami poslaneckých kresiel o ich tridsať percent ? Odlev vyše milióna voličských hlasov kresťanských demokratov do iných strán, osobitne do Alternatívy pre Nemecko, nám v inej, slovanskej časti Európy, a osobitne Európskej únie, varovne ukazuje, aký pravicový  potenciál europochybností a obáv z globalizácie sa u voličov týchto strán dlhé roky hromadí. Naplno sa prejavil až teraz v týchto voľbách.

PRÍCHOD EUROSKEPTIKOV

Slovenské médiá nasadili do terajšej európskej situácie novú generáciu zdatných  dynamických spravodajcov, no nemali by sme podliehať čierno-bielemu videniu. Pohľad do vnútra nemeckej reality prezrádza, že vládne strany prehliadli, ak nie priamo ignorovali obavy, mnohoraké pochybností ľudí, ich strach zo straty kultúrnej identity! Je to porážka tradičných elít, najmä ich volebných a straníckych aparátov. A to nie je len nemecký problém. Po nemeckých voľbách nezaznievajú slová sociálny štát, sociálne otázky.

Sociálna demokracia SPD katastrofálne stratila aj tým, že vo vládnej koalícii sociálnou nebola. No a čerešničkou na torte je návrat liberálnej FDP do parlamentu. Je to strana, v lone ktorej sa zrodili analýzy a slovník tzv. dvojrýchlostnej Európy. Jej proklamovaným programom  je boj proti väčšej integrácii eurozóny, zrušenie záchranného valu eurozóny a okrem iného aj „dočasné“ vylúčenie Grécka z eurozóny. FDP je medzi nemeckými parlamentnými stranami najvýraznejšou euroskeptickou stranou no zároveň v prípade vytvorenia koalície aj vládnou stranou. To znamená euroskeptikov vo vláde najsilnejšieho európskeho štátu.

Aké sú vlastne záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. V čase, keď čitateľ SNN dostane do rúk toto číslo, bude sa veľa hovoriť o priebehu a výsledkoch nemeckých parlamentných volieb a o dlhoročnej kancelárke Angele Merkelovej, predsedníčke najväčšej politickej a zároveň vládnej strany kresťansko-demokratickej CDU. Pre Slovensko a jeho občanov je však najdôležitejšie, čo znamenajú a prinesú nemecké voľby pre nás. Zo všetkých údajov a informácií je pre nás Slovákov prvoradá ako vždy otázka, čo môžeme a čo máme očakávať. Veď ide o najväčšiu ekonomiku Európskej únie, najväčšieho ekonomického partnera tak Slovenska, ako aj Česka, ktoré je zasa naším najväčším partnerom. Ide o štát, ktorý z finančných kríz globálnej ekonomiky vyšiel ako jediný taký posilnený, že po desaťročiach nemá po prvý raz deficitný štátny rozpočet. Ide o štát, ktorý z globálnych politických kríz a neistoty a nevypočítateľnosti nového amerického prezidenta Trumpa získal väčšmi na váhe v globálnej politike než doteraz. A napokon dlhoročná kancelárka Angela Merkelová úspešne vyšla z hlbokej krízy a prepadu rešpektu za jej migračnú politiku tak doma na nemeckej pôde, ako aj všeobecne v Európe. Na to, čo prinesú výsledky volieb v kľúčovom štáte jadra Európy, čaká Európska únia i štáty eurozóny – tie  štáty, kde sa platí spoločnou menou euro.

■ NEBUDE TO ZADARMO

Čo čaká Slovensko v podstate už o niekoľko týždňov, hovorí predseda vlády Róbert Fico vyhlásením o nevyhnutnosti prináležitosti Slovenska k jadru Európy. Má to byť skok desaťročia, teda o desaťročia dopredu, aj keď to nebude, ako zdôrazňuje špičkový slovenský politik, lacné. Nebude to lacné – toto rozmeniť na drobné by sa mala usilovať vedno koalícia, ako aj opozícia, ale pri dnešnom stave slovenskej politiky, osobitne opozičnej, ako keby bolo každému príslušníkovi a príslušníčke opozície fuk, čo to znamená. Výraz jadro Európy, resp. Európskej únie, sa dostal do politického jazyka z nemčiny deväťdesiatych rokov minulého storočia. Nemecká politika hlboko pred rokom 1998 začala rozoberať otázku prehĺbenia jadra Európy (Kerneuropa) a v súvislosti s tým sa dostal z nemčiny do európskeho politického jazyka aj termín dvojrýchlostnej Európy. Išlo pritom najmä o otázku, do akej miery budú v ňom nové národné štáty osobitne vo východnej a v strednej Európe, pre ktoré sa napokon ustálil  v jazyku nemeckej zahraničnej politiky pojem štáty strednej a východnej Európy (Mittleoststaten – MOE Staten).

Aj Slovensko to riadne pocítilo v náraste pochybností, že sa usiluje o samostatnosť v čase, keď sa všetko, teda najmä Nemecko, spája, integruje a ono sa od Čiech delí, dezintegruje. Okrem iného sa to vnímalo ako potenciálna prekážka pri integrácii, pretože boli nezodpovedané otázky, do akej miery sa odovzdá suverenita národného štátu nadnárodným európskym inštitúciám. Pre pamätlivého slovenského čitateľa môže byť poučné spomenúť si na tie časy spred dvoch desaťročí, aby bolo jasné, že aj teraz pôjde nielen o prenos suverenity, ale o vyšší stupeň integrácie. Súdiac podľa R. Fica zatiaľ nie  je v našom záujme taká zostava novej nemeckej vlády, ktorá by zaručovala, že v dohľadnom čase  nebude posilnená integrácia eurozóny, teda nebude ani dvojrýchlostnej Európy, v ktorej by sa ocitli naši susedia Česko, Poľsko a Maďarsko.

■ EUROZÓNA AKO JADRO

Lenže úvahy zo špičky nemeckej politiky, o. i. CDU a jej predsedníčky Angely Merkelovej, už hovoria o možnosti prediskutovať tému vytvorenia osobitného menového fondu pre eurozónu. To by znamenalo koniec dlhoročným debatám o možnosti vylúčiť napríklad Grécko z eurozóny. A nielen to, znamenalo by to „nápravu“ porušovania Lisabonskej zmluvy, ktorá neumožňovala ručiť za dlhy iného štátu, teda každý si mal riešiť svoje problémy s dlhmi sám, sám si mal platiť za záchranu, každý štát bol zodpovedný za dodržiavanie stanovenej výšky deficitu štátnych financií a miery inflácie. Dlhy teraz preberá Európska centrálna banka, tá okrem preberania dlhopisov aj pumpuje do eurozóny miliardy nových peňazí, čo je tiež mimo zásad stanovených na jej fungovanie. Banková rada si teda vlastne prisvojuje rozhodovania zasahujúce do politickej sféry, čo jej takisto neprináleží. Vytvorenie menového spoločného fondu so štátmi nielen ako Nemecko, ale aj Grécko, Španielsko, Portugalsko to je zrejme to, čo nebude lacné ani pre Slovensko. Hoci hlavnú cenu iste zaplatí „nemecké euro“. Ale bude mať zrejme aj hlavné slovo, tak ako doteraz v celosvetovom Medzinárodnom menovom fonde ho majú USA. Toto všetko si bude vyžadovať aj zo Slovenska novú vrstvu nadnárodných činovníkov, funkcionárov pri vytváraní spoločného ministra financií a spoločne vytváraných a kontrolovaných rozpočtov eurozóny, novú európsku politickú triedu. Alebo kastu?

■ NEMECKÁ PODPORA

Nemecká politika tak ako pred dvoma desaťročiami v otázkach jadra Európy a debát o dvojrýchlostnej Európe je aj teraz vpredu s naliehaním na väčšiu integráciu tentoraz eurozóny, čo je len iný termín pre jadro Európy. V tomto sa zhodne politika „bratskej“ Nemeckej sociálnej demokracie SPD aj s požiadavkami vlády nového francúzskeho prezidenta Macrona. Francúzsko, ktoré má notorické problémy s dodržiavaním  maastrichtských kritérií tak ako pri vytváraní jednej meny euro, čo znamenalo pre Nemecko vzdať sa silnej nemeckej marky a posilniť pozície Francúzska, tak aj teraz žiada väčšiu integráciu eurozóny. Okrem toho politikou Nemeckej sociálnej demokracie SPD je aj daňová harmonizácia v rámci eurozóny.  S kritikou slovenských daní vystupoval ešte niekdajší kancelár SPD Schroeder! Ako si fungovanie dnes SPD predstavuje, výrečne hovorí názor jej predsedu, s ktorým vystupoval v predvolebnej kampani, a to, že štátom ktoré neprijmú migrantov treba krátiť peniaze z eurofondov.

Pre národné parlamenty je dnes vrcholne dôležitá  kvalifikovaná a verejnosti zrozumiteľná debata o prináležitosti k jadru eurozóny a ceny za to. Inak by potom mohla zo suverenity parlamentu do značnej miery zostať oná hlboko provinčne úbohá „štekáreň“ a „hádareň“ na hradnom kopci.

           Dušan D. KERNÝ, Berlín – Bratislava - Foto: internet - Kresba: Ľubomír KOTRHA

 



Pridaj komentár