Rodí sa zrozumiteľné označenie bezpečnej lehoty na konzumáciu potravín. Štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Magdaléna Lacko-Bartošová sa zúčastnila na celosvetovej konferencii „NO MORE FOOD TO WASTE“, ktorej organizátorom bola holandská vláda.
Účastníci z viac ako päťdesiatich piatich krajín sveta sa spoločne snažili nájsť najvhodnejšie riešenia na zastavenie plytvania s potravinami. Vedúci zástupcovia vlád, medzinárodných agentúr, podnikatelia, zástupcovia investičných skupín, výskumných inštitúcií a občianskych združení sa vzájomne podelili o svoje skúsenosti a poznatky z oblasti znižovania potravinových strát a potravinových odpadov v snahe zlepšiť udržateľnosť potravinového systému. Štátna tajomníčka agrorezortu Lacko-Bartošová v rámci diskusie zdôraznila, že „potreba komplexného prístupu k tomuto problému je nevyhnutá, ako aj vytvorenie jednotného postupu a legislatívy v rámci oblasti potravinových strát a odpadov“. Konferencia vyvrcholila stretnutím na najvyššej úrovni, kde sa diskutovalo o konkrétnych opatreniach na riešenie tohto problému.
■ TRAGÉDIA PRED OČAMI
V Európe sa podľa odhadov zlikviduje osemdesiatdeväť miliónov ton potravín ročne. Jedlom sa plytvá v každej fáze potravinového reťazca – od farmy až po stôl. Plytvajú výrobcovia, spracovatelia, maloobchodníci, dodávatelia aj konzumenti. V súvislosti s tým je zníženie množstva potravinového odpadu vysoko aktuálnou témou v programe orgánov EÚ. Európsky parlament vyzval na uskutočnenie okamžitých kolektívnych opatrení zameraných na zníženie potravinového odpadu o polovicu do roku 2025. Európska komisia sa usiluje dosiahnuť takéto zníženie už do roku 2020. Veľkú časť potravinového odpadu (tridsaťsedem miliónov ton) vyhodia z domácností v bohatých krajinách Európy. Údajne by sa dalo predísť vyhadzovaniu až šesťdesiatich percent odpadu z domácností, čím by každá domácnosť ročne ušetrila v priemere asi päťstošesťdesiatpäť eur. Úspory na životnom prostredí by sa rovnali úsporám dosiahnutým znížením počtu áut na cestách o jednu pätinu.
■ ČO JE ODPAD?
Vyhodené potraviny môžu zahŕňať úplne jedlé potraviny, ktoré boli odmietnuté iba pre ich vzhľad. Na riešenie tohto problému bol európsky zákon, ktorý reguluje štandardy kvality ovocia a zeleniny, zmiernený (ES č 1221/2008) tak, aby umožňoval aj predaj menej estetického tovaru. To si však vyžaduje akceptovanie spotrebiteľom. Zmena kvality sa môže odraziť v cene. S cieľom zmenšiť odpad maloobchodníci sa snažia znižovať ceny potravín, ktoré sú mierne poškodené alebo sa blížia k uplynutiu dátumu spotreby (aj keď je to v niektorých členských štátoch zakázané). Dôležitú rolu v tomto procese zohrajú tzv. potravinové banky. Niektoré krajiny (napr. Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia) majú úspešné programy potravinových bánk, v rámci ktorých sú nadbytočné potraviny prepravované od maloobchodníkov k ľudom v núdzi alebo na iné predajné miesta (napr. diskontné predajne alebo miestne trhy). Európsky parlament vyzval Európsku komisiu, aby vypracovala jasné pokyny pre bezpečnosť používania takýchto potravín.
■ ČO JE (NE)ČERSTVÉ
Na obaloch potravín možno nájsť rôzne typy označenia dátumov spotreby – minimálna trvanlivosť, spotrebujte do, predať do, vyložiť do – čo z toho platí a čo nie, ak niečo je záväzné, iné len v polohe odporúčania. Európsky parlament preto navrhol dvojaký spôsob označovania, ktorý zahŕňa označenie „predať do“ (čo môže pomôcť obchodníkom vyhnúť sa tomu, aby predávali výrobky na konci ich trvanlivosti) a dátumu „spotrebujte do“. Súčasné právne predpisy o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom vyhradzujú pojem „spotrebujte do“ určitého dátumu pre rýchlo sa kaziace potraviny. Po tomto dátume sú považované za nie bezpečné.
Takže konferencia v Holandsku zrejme prišla v správnom čase a podstatne pomôže tým, ktorí pripravujú zákonné normy, aby aj ich zostručnením a jasnejšími formuláciami v nich mohli byť metodikou, ako menej vyhadzovať potraviny a viac šetriť. Áno, aj eurá.
Ivan BROŽÍK