Nesrovnala čoskoro odrovná realita  

thumbnail

O ČOM JE REČ

Doba, ktorú žijeme, je vylomená z kĺbov, ako to presne napísal veľký Shakespeare. To, čo napíšem, nebude nijaká bezduchá lamentácia. Som však rád, že som si svoj krásny čas rozletu Slovenskej republiky odžil naplno v minulých rokoch. Lebo to, čo nás čaká, je len na slzy a plač. Najmä posledné roky Slovensko žne to, čo sa zasialo po tzv. zamatovej revolúcii. Najtragickejšie vidno biednu úroveň vzdelávania, lebo slovenské školstvo dosahuje mizernú úroveň. Mladí ľudia nemajú nijaké ambície zlepšovať a móda „študovať“ znamená iba to, že si chcú užiť čo najdlhšie roky bezstarostného života bez minimálnej zodpovednosti. Všímate si, ako sa „mladí dezdomovci“, lebo inak ich ani nemožno nazvať, naďalej uchyľujú k tomu, aby ich živili rodičia, najmä matky, ako využívajú všetky možné ponuky na krátkodobé takzvané pracovné pomery, ako sa sústavne vyhýbajú zodpovednosti za seba samých. Myslím tým to, že nie sú schopní ženiť sa do tridsať rokov, založiť si rodinu, nemajú najmenšiu chuť niesť za novú rodinu zodpovednosť. Pýtate sa, kde sa to naučili? Nuž na sociálnych sieťach, kde sú mladí presvedčení, že nájdu všetky odpovede na všetky dôležité otázky, ktoré pred nich stavia život. Kde si sa zoznámil s priateľkou?, znie otázka. Na sociálnych sieťach, znie odpoveď. A čo od tohto vzťahu očakávaš?  ‒ Uvidíme, znie odpoveď. Prístup väčšiny mladých ľudí k životu je ľahtikársky, prehadzujú zodpovednosť z pleca na plece, nemajú najmenšiu vôľu skúsiť sa z tohto absurdného kruhu vymaniť. A potom raz za štyri roky prichádzajú komunálne, prípadne parlamentné voľby, a vtedy si na obrovskú skupinu „zosieťovanej mládeže“ spomenú noví lovci v mútnych vodách: Rado Procházka dokonca podľa toho nazval aj svoju novú stranu SIEŤ. Má zdanlivo symbolizovať čosi spoločné, dajakú myšlienku, prípadne pocit súdržnosti. No po krátkom čase existencie tohto zoskupenia je tu iba jediná charakteristika, ktorá mladým „oblbnutým“ ľuďom ušla. Totiž že sa ocitli v sieti, ktorú na nich dokonalým spôsobom komunikácie a používaním nových slovných floskúl vyskúšal nový politický manipulátor. Zo siete zostalo iba ono povestné oko na tyči, ktoré vie nastaviť pytliak na jeleňa, diviaka či srnku. A keď sa už raz oko na krku zvieraťa alebo ľahtikárskej mládeže ocitne ‒ je zle. Už vás majú. Ste lapení. Z entuziazmu vytriezviete za rok, dva...

Všímate si, ako prichádza mladá generácia takzvaných „dospelých“ voličov do procesu volieb absolútne občiansky nepripravená? Naši zosieťovaní mládežníci nemajú ani šajn o tom, ako vznikal nezávislý slovenský štát 1. januára 1993. Mládež totálne  podlieha bezduchým žoldnierskym médiám. Nie je ťažké pochopiť, prečo v Bratislave vyhral primátor s ľúbivými „mládežníckymi“ heslami ‒ Dáme to! Zodpovednosť voči občanom však bude treba dokázať skutkami, nie podlízavými heslami a sloganmi. Teraz príde ten čas veľkej pravdy. Bratislava sa čoskoro sama zahltí krízovou situáciou dopravy, kde na každom kroku „búchajú šoférom nervy“, keďže nové a nové kritické miesta, križovatky a ťahy vybuchujú, lebo nestíhajú odtiahnuť do centra mesta a popoludní zase z centra mesta tisícky áut. Prichádzať teraz s „nápadom“, že na okrajoch mesta sa vybudujú záchytné parkoviská, na ktorých ľudia z áut od Malaciek, od Šamorína a od Senca vystúpia a presadnú do prímestských rýchlych autobusov, prípadne električiek ‒ tak to je hudba na budúcich desať rokov. A my sa už tejto rozprávky nedožijeme.

Celý tento kolaps spôsobil nepresvedčivý uspávač hadov ‒ nedvižný primátor Jozef Moravčík v rokoch 1998 ‒ 2002, ktorý miesto primátora dostal iba ako politickú trafiku za svoju lojalitu pri odstraňovaní Vladimíra Mečiara. Dnes sa tvári ako dôchodca. Tento neschopnosťou prekypujúci človek spôsobil Bratislave najväčšie dlžoby. A ak k tomu prirátame „pre seba a svoju rodinu“ zameraného kádeháka  Andreja Ďurkovského, tak máme obraz krásavice na Dunaji, ktorá spí spánkom polomŕtvych, lebo na magistráte niet nijakých peňazí na rozvojové programy. O Bratislavu ako o hlavné mesto Slovenskej republiky sa nikto nestaral. Ani zázračný mudrc Ivo Nesrovnal nebude vedieť odkiaľ začať odkopávať hnoj z Augiášovho chlieva, ktorý tu zanechali Moravčík s Ďurkovským. Zapamätajte si: nezmení sa železničná stanica, ani jej neeurópsky vzhľad, nebudeme sa veru porovnávať ani s Kodaňou, ani s Viedňou či s Amsterdamom, ako to hlásali svalnaté heslá z Nesrovnalových bilbordov. Nesrovnala odrovná: realita. A bude to už na začiatku budúceho roka, keď príde so svojimi meganápadmi pred nezávislých poslancov na mestskom zastupiteľstve. Tam sa stretne s realitou. Heslo Dáme to! padne rovno do odpadkového koša.

 Drahoslav MACHALA



Pridaj komentár