Ničiteľ aj tvorca slovenskej štátnosti  

thumbnail

Autori SNN v knihe českého historika o Gustávovi Husákovi. Uplynulý rok priniesol dve pozoruhodné knihy zahraničných autorov, o ktorých bez zveličenia platí, že sú prelomové. Vďaka Tomášovi Winklerovi sme získali prvú zahraničnú knihu vôbec o Vladimírovi Clementisovi z pera švajčiarskej historičky Josette Baerovej a vďaka Pavlovi Pollákovi máme aj vyše šesťstostranovú priekopnícku knihu Gustáv Husák – výsledok desiatich rokov práce českého historika Michala Macháčka. Podľa českého historika mladej generácie kniha je výrazom pretrvávajúceho záujmu pre „nesporný význam G. Husáka pre české a slovenské dejiny, ale tiež nadčasovosti husákovskej problematiky či už politiky menšieho zla, umenia nakladať s mocou, ale tiež úsilia o spravodlivosť a zmenu usporiadania vecí verejných“.

Podľa autora G. Husák práve tak demontoval, ako aj prispel k tvorbe slovenskej štátnosti a federáciou položil základy vzniku dvoch štátov,  pričom vznik Českej republiky označuje za danajský dar pre Čechov od Husáka, ktorý sa vždy usiloval o rovnoprávne postavenie Slovenska.

 ■ KĽÚČ NA POCHOPENIE

Pri prvej reakcii na túto prácu nás zaujala najmä prítomnosť autorov známych aj zo stránok SNN. Predovšetkým je to desať citácií historika prof. Róberta Letza, člena Historického odboru Matice slovenskej. Je aj jedným z troch recenzentov tohto diela; ďalšími posudzovateľmi sú prof. R. Kvaček  a prof. K. Rychlík. Kniha vznikla v programe História – kľúč k pochopeniu globalizovaného sveta na pôde pražskej Univerzity Karlovej. Profesor Letz o tom  pre SNN povedal: „Bez osobnosti Gustáva Husáka si nie je možné predstaviť moderné dejiny Slovenska a Česko-Slovenska, musím a chcem konštatovať, že autor priniesol základnú prácu založenú na serióznej pramennej báze. Dokázal si udržať istý odstup od objektu a nadhľad. Je to o to cennejšie, že nepredhadzuje násilne nejaký ‚český‘, ‚slovenský‘ či ‚československý‘ pohľad. Práca prináša veľa nových poznatkov.“ Profesor  Letz aj poukázal kriticky na problém slovenskej historiografie, ktorá doteraz nepodala podobný ucelený obraz o mnohých osobnostiach, počnúc Ľudovítom Štúrom nedokázali sme vytvoriť ucelený obraz a priestor o osobnostiach našich dejín.

 ■ CITÁCIE JÁNA SMOLCA

Piatimi citáciami je zastúpený Ján  Smolec. Autor ho priamo uvádza v súvislosti s vydaním knihy, ktorú si Gustáv Husák neželal. Ján Smolec knihu vydal ako riaditeľ Tatrapresu napriek Husákovej nevôli...

„Päťdesiat rokov vystupoval tento sebavedomý politik na slovenskej, českej a medzinárodnej scéne. V posledných dvadsiatich rokoch si nikto nedovolil mu oponovať, nesplniť mu želanie, my sme knihu vydali,“ cituje autor predslov Jána Smolca. Podľa M. Macháčka bestseller Vzostupy a pády – Gustáv Husák prehovoril od prof. Viliama Plevzu, vydaný Jánom Smolcom, zostal na „ viac ako dvadsať rokov najucelenejším dielom o Husákovej osobe a bude v historiografii naďalej zaujímať jedinečné postavenie“. Takto sa aj s odstupom mnohých rokov dostáva uznanie niekdajšiemu riaditeľovi Tatrapressu Jánovi Smolcovi. No nielen to, autor cituje Jána Smolca aj v iných súvislostiach, napríklad ako redaktora onej smenárskej generácie roku 1968, keď vtedy vypátral a uverejnil rozhovor o tom, kto rozkrúcal mlyn represálií v  päťdesiatych rokoch proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom.

 ■ VALOVO AKO BOLO...

Ako pôvodný a cenný zdroj poslúžila autorovi aj rubrika Ako bolo, čo bolo Petra Vala v Slovenských národných novinách. Autor cituje článok v SNN ako podstatnú informáciu o tom, ako sa v auguste 1968 G. Husák skrýval u kňaza na katolíckej fare. Ide o Valov text  o pátrovi Cecilovi a Gustávovi Husákovi v SNN z februára 2013.  Po tom, čo spomínanú  rubriku Petra Vala v Slovenských národných novinách citovala v roku 2016 prof. Emília Hrabovec v diele Slovensko a Svätá stolica, je to druhý prípad citácií z týchto novín v najnovších základných historických prácach. Citáciami je uvedený Ján Čomaj, prof. Ivan Laluha, Pavol Parenička, tajomník Historického odboru MS Peter Mulík, prof. Karol Fremal, nositeľ matičnej Ceny Daniela Rapanta, Ján Bábik, známy z textov v SNN a v Slovenských pohľadoch, prof. Emília Hrabovec, tiež doc. Pavol Pollák v súvislosti s pohonom a vyšetrovaním ŠTB v ére Novotného. Autor päťkrát cituje najstaršieho matičiara Imricha Kružliaka, ktorý sa vlani v decembri sa dožil stotri rokov! Práve o ňom pri tomto výročí vydal doc. P. Pollák v matičnom vydavateľstve knihu Vyznávač kráľovstva ľudského. Autor cituje Vladimíra  Mináča, Romana Kaliského, Ladislava Ťažkého a neraz i Mikuláša Gaceka,  známeho matičnej verejnosti aj z nových kníh vydaných buď v matičnom vydavateľstve, alebo z textov na stránkach Slovenských národných novín.

Dušan D. KERNÝ – Foto: Reprodukcia obalu knihy