Hodvábna cesta bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskym impériom a Byzantskou ríšou. Od druhého storočia pred Kristom sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technických vynálezov, napríklad papier, hodváb či porcelán.
Čínskemu zámeru však v súčasnosti najviac chýba potrebná infraštruktúra. Pritom vďaka masívnemu exportu sa stala druhou najväčšou ekonomikou sveta. Základným zámerom projektu Jeden pás, jedna cesta, oficiálne OBOR, je vytvorenie hlavného námorného uzla s novými prístavmi a pozemného uzla, ktorý počíta s výstavbou ciest a železníc. Jedným z kľúčových projektov je tiež lepšie železničné prepojenie medzi Čínou a Európou, konkrétne sa najnovšie hovorí o trati z čínskeho Wu-chanu do českého Mělníka a Pardubíc. Pôvodné zámery boli, že terminály budú aj na Slovensku. Je smutné teraz čítať o tom, že sa zrejme zmenili. Tiež je verejným tajomstvom, že Číňania majú záujem o kúpu podniku Škoda Transportation – výrobcu výkonných lokomotív a iných potrieb pre vlakovú dopravu. Okrem plánovanej pozemnej infraštruktúry je súčasťou čínskej stratégie i energetická sieť ropovodov, plynovodov a elektrární. V budúcnosti sa dá očakávať, že pri obchodných cestách vyrastú aj čínske banky, ktoré dodajú investorom potrebné zdroje.
Zámerom projektu OBOR je námorné spojenie krajín, ktoré obmýva Juhočínske more a oblasť Indického a južného Tichého oceánu. Nová Hodvábna cesta sa tak priamo dotýka šesťdesiatich piatich krajín, v ktorých žije 4,4 miliardy ľudí tvoriacich štyridsať percent globálnej ekonomiky. K ťažiskovému projektu – k železnici – sa vhodne pripojí vodná doprava tovarov. Infraštruktúra by mohla stáť až 1,4 bilióna dolára.
A ešte jedna, naozaj len zdanlivo nesúvisiaca informácia – záujem o lety medzi Moskvou a napríklad iba Viedňou vzrástol v uplynulom období natoľko, že ich denný počet sa zdvojnásobil na osem letov denne. A to na všetky moskovské letiská. Kde je súvislosť? Moskva je hlavným nástupišťom v ceste za čínskymi investormi. Pritom letisko Viedeň dlhodobo zápasí s naplnenou kapacitou. Iba v tomto prípade je to určite zaujímavý impulz pre ponúknutie kapacít nateraz určite nie naplno využitého letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Túto šancu nesmieme prepásť!
Štefan ZLATOŠ - Mapka: ZATL