Nová obrana Európy

thumbnail

Na Slovensku je nutná už aj kybernetická obrana. Bezpečnostná politika Európy ale aj Slovenska je aktuálna politická problematika, hlavne v súvislosti so stupňujúcimi sa teroristickými útokmi práve na európskej pôde.  Otázky slovenskej bezpečnosti má na starosti mladý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Lukáš Parízek, ktorý sa uchádza aj o post bratislavského župana. V októbri privítal na Slovensku novozvoleného generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Thomasa Gremingere. So štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukášom Parízkom otvorili 11. ročník Slovenského bezpečnostného fóra v Bratislave.  Slovenské bezpečnostné fórum predstavovalo vrcholné stretnutie diplomatického zboru, parlamentných poslancov, zástupcov medzinárodných organizácií, akademickej obce, tretieho sektora, súkromnej sféry a verejnej správy. Viacej ako 150 účastníkov hodnotí prácu rezortov a inštitúcií v diskusiách a prezentáciách. Kooperatívna bezpečnosť je proces a zároveň cieľ, keď spoluprácou predchádzame konfliktom,“ uviedol vo svojom prejave štátny tajomník L. Parízek.

  • PREDSEDNÍCKA TROJKA

V januári 2018 sa Slovensko stane súčasťou tzv. Predsedníckej trojky Organizácie pre pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a od 1. januára 2019 bude na rok predsedať tejto organizácii. Hlavnými témami diskusie bola príprava SR na predsedníctvo OBSE v roku 2019, spolupráca SR so sekretariátom OBSE počas prípravy a samotného výkonu predsedníctva OBSE, aktuálna bezpečnostná situácia vo svete s dôrazom na situáciu na východnej Ukrajine, migračná kríza a aktivity OBSE v boji proti terorizmu. Bola zdôraznená vysoká miera angažovanosti OBSE pri riešení a stabilizácii krízy na východe Ukrajiny prostredníctvom Trilaterálnej kontaktnej skupiny, Osobitnej monitorovacej misie a Pozorovateľskej misie na dvoch rusko-ukrajinských hraničných priechodoch. V súvislosti s prípravou predsedníctva SR v OBSE L. Parízek tlmočil záujem o posilnenie spolupráce so sekretariátom OBSE a inštitúciami OBSE pri príprave tematických zasadnutí počas predsedníctva. Medzi oblasti, ktoré SR vníma na pôde OBSE citlivo, a chce aj prostredníctvom svojho predsedníctva v 2019 prispieť k ich riešeniu, patrí oblasť migrácie, energetickej bezpečnosti, reforma bezpečnostného sektora, kybernetická bezpečnosť, boj proti terorizmu a extrémizmu, ale aj rozvoj inštitúcií právneho štátu.

L Parízek a T. Greminger v Bratislave.

OBSE je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou s 57 štátmi Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky. Bola vytvorená podľa kapitoly VIII Charty OSN a všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva a rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Vznikla tak unikátna platforma, ktorá spája všetky krajiny ako rovnocenných partnerov a vytvára priestor pre dialóg o otázkach bezpečnosti a vzájomných vplyvov. „Predsedníctvo v OBSE predstavuje príležitosť pre Slovenskú republiku prispieť k úsiliu o posilnenie mieru, stability a prevencie konfliktov v našom susedstve aj v Euroázijskom priestore ako celku,“ uviedol štátny L. Parízek.

  • KYBERNETICKÁ OBRANA

 Štátny tajomník viedol slovenskú delegáciu aj na bezpečnostnej konferencie aj vo Varšave. Rokovanie ministrov zahraničných vecí vo Varšave v októbri bolo zamerané na spoločný postup krajín B9 pri príprave samitu NATO 2018, nové bezpečnostné hrozby vrátane kybernetických a úlohy vo východnom a južnom susedstve NATO. Bukureštská deviatka označovaná ako B9 spája krajiny východného krídla NATO – Vyšehradskú štvorku, Baltickú trojku, Rumunsko a Bulharsko. Predstavuje platformu, pre akčnú spoluprácu Aliancie a krajín na východnom krídle a riešenia vojenských konfliktov, hybridných útokov, utečeneckú krízu a teroristické útoky.

Kľúčové posolstvo, ktorým je jednota Aliancie a spoločný postup voči najväčším hrozbám doby, je dôležitým východiskom pre samit NATO v roku 2018. Krajiny B9 spoločne formulujú svoje očakávania, ale najmä úlohy v obrane. „Potvrdili sme zvýšenie obranného rozpočtu, budeme sa ďalej angažovať v Pobaltí a v budovaní obranných kapacít v Iraku a tým budovať obrannú dimenziu Európskej únie,“ uviedol vo Varšave štátny tajomník Lukáš Parízek, ktorý mimochodom kandiduje aj na post bratislavského župana. V kybernetickej obrane je hlavnou úlohou Aliancie chrániť informačné a komunikačne systémy v štruktúrach NATO a zabezpečiť spoluprácu členských krajín. „Uvedomujeme si však, že hlavná zodpovednosť za kybernetickú bezpečnosť a obranu však leží na pleciach členských krajín. Primárnou úlohou každej krajiny je budovať a posilňovať národné kybernetické spôsobilosti v plnom spektre a následne ich môžeme využiť pre potreby kolektívnej obrany NATO,“ uzatvára Lukáš Parízek.

  • HYBRIDNÉ HROZBY

Zástupcovia Slovenska ako členovia medzinárodnej pracovnej skupiny pripravujú mapovanie situácie v členských štátoch Aliancie, ako sú pripravené čeliť hybridným hrozbám.  V ďalšej fáze budú navrhnuté riešenia na prijatie únijnej politiky v tejto oblasti.

Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovenská republika posilňujú spoluprácu vo formáte  B9 od novembra 2015, kedy sa stretli prezidenti a pokračujú rokovaniami ministrov zahraničných vecí. V novembri 2016 v Bukurešti boli prijaté deklarácie o potrebe posilnenia vojenskej prítomnosti NATO na východnom krídle, na hraniciach v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve. Následne na výsledky v tejto oblasti sa formácii B9 a jej aktivitám dostalo uznania na medzinárodnej úrovni. Výsledkom rokovania bolo prijatie deklarácie, ktorej odkazom je spoločné vnímanie bezpečnostného prostredia, vrátane hrozieb a prejavili záujem aktívne spolupracovať do samitu NATO v budúcom roku.

Pavol JAVORSKÝ – Foto: MZV SR

 



Pridaj komentár