Nové Matovičovo kaukliarstvo

thumbnail

Nové Matovičovo kaukliarstvo

Roman MICHELKO

 Slovenská politika už zažila všeličo, ale to, čo predvádza Matovič, nemá obdobu. Už roky sa správa nevyspytateľne, po posledných udalostiach však, keď bolo nad všetku pochybnosť dokázané, že brutálne krátil dane, navyše veľmi primitívnym a nesofistikovaným spôsobom,  definitívne stratil akúkoľvek vážnosť. Tvrdiť, že vozil svoju matku denne vrátane sobôt, nedieľ či štátnych sviatkov šesťsto kilometrov a ani sa pri tejto obludnej a trápnej lži nezačervenať, to si vyžaduje poriadne hrubú hrošiu kožu. To však ani zďaleka nie je všetko.

Dnes je každému jasné, že špekulatívne obchádzal clá pri dovoze rotačky či zneužíval svojich zamestnancov ako biele kone s jediným cieľom – za každú cenu krátiť dane. Robil to dlho, hlúpo priehľadne a neskutočne drzo, čím sa mu podarilo dostať sa v tejto disciplíne takmer na úroveň dosiaľ neprekonateľného Varehu, ktorý obchodoval s chrústami, akože potravou pre bažanty, a na dôvažok si z tejto bohumilej činnosti  uplatňoval odpočty DPH. Samozrejme, takéto Matovičove aktivity nemohli nevyvolať pozornosť daňových úradov, ktoré podivné podnikanie dlhodobo skúmali a následne aj stíhali. Ako vieme, Matovič sa nepríjemných daňových úradníkov zbavil v čase, keď pôsobil ako koaličný poslanec počas Radičovej vlády.

Jeho hriechy z obdobia revolverového podnikania sú už premlčané, ale Matovič ako neohrozený bojovník proti korupcii stratil akúkoľvek vážnosť. Navyše, ako Damoklov meč nad ním visí možnosť straty mandátu za opakované a vedomé porušenie zákona. Mimochodom, tento postih, teda možnosť zbavenia poslaneckého mandátu, zaviedol do zákona jeho verný súpútnik Daniel Lipšic. Tak sa naplnilo známe slovenské príslovie: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

Matovič je tak vo veľmi ošemetnej situácii, na jednej strane stratil akúkoľvek vážnosť, na strane druhej mu akútne hrozí strata poslaneckého mandátu pre viacnásobné porušenie zákona. To, že táto možnosť je úplne legálna, dnes už potvrdil aj Ústavný súd SR, aj Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. V súčasnosti Matoviča delí od straty mandátu jedno hlasovanie v pléne parlamentu. Preto horúčkovito premýšľa, ako predísť takejto potupe. Paradoxne, jediné, čo ho napadlo, je tak zúfalo prostoduché, že to dokonca aj u Matoviča až zaráža. Vyhlásil, že sa nebude zúčastňovať na rokovaní parlamentu. Vraj preto, že sa necíti v bezpečí, pretože „nejaký pán“, keď sa prechádzal so psom, sa mu vyhrážal. A, samozrejme, za tým všetkým stojí Danko alebo možno aj Bugár či dokonca sám Fico...

V tejto fáze už však schádzame z priestoru politologického komentára a ďalej by mal kauzu samotnú komentovať odborník z oblasti psychiatrie. Aj tu sa však žiada použiť známe slovenské príslovie: Kto seje vietor, zožne búrku. Lebo sotva sa v slovenskej politike nájde poslanec, ktorý viac podnecuje nenávisť, neznášanlivosť, ktorý intenzívnejšie osočuje, škandalizuje svojich kolegov a ktorý má viac vyhrážok a hrozieb vo svojom politickom repertoári. Pri takomto type politika by sme útlocitnosť a bojazlivosť očakávali zo všetkého najmenej. Chyba lávky, náš hrdina sa zrazu preveľmi naľakal. Ale dosť už trápnosti! Vráťme sa k politologickej stránke celej kauzy.

Jeho stratégia je asi nasledovná. Nebudem chodiť do parlamentu, nebudem sa zúčastňovať na práci pléna, ale mandátu poslanca sa nevzdám. Niečo podobné si už náš parlamentarizmus pamätá. V období, keď bol Ivan Lexa poslancom, takmer deväťdesiat percent času bol jeho mandát nefunkčný, nebol však mandátu pozbavený a nenastúpil zaňho náhradník. O niečo podobné sa asi pokúša aj Matovič. Sám a „dobrovoľne“ sa vylúčil z činnosti parlamentu, zrejme dúfajúc, že toto gesto zneistí kolegov poslancov pri rozhodovaní o osude jeho mandátu pre viacnásobné vedomé porušenie zákona. Zrejme ráta s tým, že kauzy okolo neho prehrmia a potom niekedy na jeseň už znova posmelený a plný protikorupčného elánu (samozrejme, proti všetkým okrem seba) si opäť akoby nič uplatní svoj poslanecký mandát. Neviem, aké sú myšlienkové pochody Igora Matoviča, skutočne sa nedokážem vcítiť do jeho psyché, ale nijaká iná interpretácia jeho činu nedáva zmysel.

Táto kalkulácia má však viacero slabín. Predovšetkým je takmer isté, že jeho poslaneckí kolegovia myslia inak ako on. Ak doteraz uvažovali, že ho radšej nechajú tak, lebo vnútri parlamentu môže oveľa efektívnejšie plniť svoju funkciu ochraňovať stabilitu súčasnej koalície odpudzovaním približne dvojnásobku hlasov pre prípadnú pravicovú koalíciu, než koľko ich dokáže priniesť, dnes si môžu povedať, že ani tento bonus im za to nestojí. Uvidíme, ako na jeho posledné extempore zareagujú volení zástupcovia ľudu. Zaujímavejšie však bude, ako naň zareagujú jeho voliči.

 

 



Pridaj komentár