Novoročné „oslavy“ štátnosti

thumbnail

KOMENTÁR

Tohtoročné novoročné prejavy najvyšších ústavných činiteľov mali mať slávnostnejší charakter ako po iné roky. Nešlo totiž len o Nový rok 2018, ale aj o dvadsiate piate výročie vzniku slovenskej štátnosti. Premiér Robert Fico pripomínal, že je jediným aktívnym politikom, ktorý hlasoval za prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky aj za Ústavu Slovenskej republiky a nezabudol to spomenúť ani v novoročnom príhovore občanom. Zabudol však povedať, že nehlasoval za zánik federácie, čo bol právny akt, až na základe ktorého mohla vzniknúť samostatná Slovenská republika. Deklarácia o zvrchovanosti nezaväzovala; bolo to skôr posolstvo Slovákov navonok, že si želajú samostatnosť. Napokon, vzápätí sa prezident federálneho štátu Václav Havel vzdal funkcie.Hlasovať za ústavu v roku 1992 tiež nebolo nijaké riziko, federálny štát predpokladal národné ústavy. No hlasovanie o zániku federácie vtedajšia Ficova Strana demokratickej ľavice nepodporila. V príhovore  zdôraznil, že „Slovensko prvého januára 1993 ukázalo celému svetu nevídaný príklad pokojného rozdelenia federálnej republiky“.  Pritom  Slovensko použil ako zvratné zámeno sa. No Slovensko bez zodpovedných politikov by nebolo dosiahlo štátnu samostatnosť. A na tých akosi premiér zabudol, ba aj prezident SR Andrej Kiska. V premiérovom príhovore zaznelo viacero zaujímavých tvrdení. Napríklad, že vznik Slovenskej republiky už nie je rozdeľujúcou témou spoločnosti. Už nie, lebo z verejného života boli odstránení všetci, ktorí sa hlásili a hlásia k ideám slovenskej štátnosti. Až to vzbudzuje dojem, že v štáte nastal reštart. A on sa aj reálne uskutočnil. Zrušením amnestií sa dovŕšila kriminalizácia zakladateľov štátu, takže koncertná sála počas slávnostného koncertu prvého januára v bratislavskej Redute ničím nepripomínala dvadsiate piate výročie vzniku štátu. Ba neodzneli ani nijaké príhovory, ako býva zvykom pri slávnostných príležitostiach...

Premiér Fico označil dvadsaťpäť rokov slovenskej štátnosti za úspešný príbeh. No nie samotný akt založenia štátu. Hoci priznal, že samostatnej existencii Slovenska pred dvadsiatimi piatimi rokmi dávali pozorovatelia týždne či mesiace. Že zahraničné médiá pochybovali o našej schopnosti prežiť a obhájiť si vlastnú samostatnosť. To, že  slovenská štátnosť mala už po prvom roku existencie vážnych vnútorných nepriateľov, premiér nespomenul. Do ich čela sa postavil prezident republiky Michal Kováč a v marci 1994 spolu s opozíciou zorganizovali parlamentný puč. Po polroku a demokratických voľbách  sa opäť do čela štátu vrátila reprezentácia zakladajúca štát a ubránila ho pred politikou opozície a deštrukciou časti novinárskej obce. Napriek obrovským finančným čiastkam zo zahraničia, vynaloženým na likvidáciu štátotvorných strán a politikov. Vtedajšia opozícia zjednodušene nazvala štátotvorných politikov a obdobie budovania štátu pojmom mečiarizmus. Súčasný prezident toto obdobie dokonca nazval zločineckým.

Prvý január 2018 bol v slovenskej televízii prezentovaný ako absolútne víťazstvo bojovníkov proti mečiarizmu. Jedným z moderátorov diskusnej relácie na dvojke bol Robert Kotian. Bývalý komentátor denníka Smena v období pred vznikom štátu.  Kotian nikdy vo svojich komentároch nenazval vtedajšieho predsedu vlády celým menom, iba iniciálkami V. M. – ako zločinca. Ďalší účastník diskusie novinár Marián Leško je dodnes aktívnym politickým komentátorom, ktorý nikdy neprijal politikov zakladajúcich štát, ba je ich úhlavným odporcom.Ak by si niekto myslel, že prezident republiky Andrej Kiska už nemôže ničím prekvapiť, predsa sa v novoročnom príhovore k občanom  postaral o to, aby dourážal ľudí s národným povedomím.  Podľa prezidenta Slovenská republika prvého januára 2018 je lepším miestom na život ako prvého januára 1993. Ak to občan Andrej Kiska takto cíti, je to jeho osobná vec, ale prezident Andrej Kiska si nemal dovoliť pošpiniť dátum vzniku štátu.

 Eva ZELENAYOVÁ