O dvojakom fanatizme a potrebách krajanov

thumbnail

Vladimír SKALSKÝ, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Vladimír SKALSKÝ (44) je vrcholový predstaviteľ slovenského zahraničia, štvrté funkčné obdobie vedie Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ). Je rodák z Prešova, lenže od roku 1990 žije v Prahe, kam ho pôvodne priviedlo štúdium. Vyštudoval teoretickú fyziku, doktorandské štúdium ho doviedlo k sociológii. Je dlhoročný novinár, publicista. Slovník slovenských spisovateľov o ňom hovorí aj ako o básnikovi a esejistovi. Je tiež riaditeľom Slovenského domu v Prahe, ktorý z jeho iniciatívy vznikol v roku 2014. Pôsobil aj ako podpredseda Rady vlády ČR pre národnostné menšiny a stal sa viceprezidentom organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli.

 

  • Minulý rok ste opäť obhájili stoličku predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Spomínate si ešte na obdobie, keď ste sa začali zaujímať o problémy krajanov a začali ich riešiť?

Tých kľúčových okamihov bolo niekoľko. Prvým bolo, že v čase krátko pred rozdelením Česko-Slovenska a vznikom dvoch samostatných štátov som sa zhodou okolností dostal ako dvadsaťročný študent teoretickej fyziky v Prahe do skupinky pripravujúcej vznik krajanského spolku – Obce Slovákov. Asi ako prvý som si uvedomil, že by bolo veľmi vhodné založiť slovenský časopis a oslovil som v tejto veci pražskú redaktorku vtedy najčítanejšieho slovenského týždenníka Život Naďu Vokušovú. Na moje prekvapenie súhlasila, že do toho pôjde so mnou. V roku 1993 sme časopis naozaj začali vydávať, a aj keď prešiel rôznymi metamorfózami, vydávame ho dodnes. Od roku 1996 ho vydáva Slovensko-český klub a od roku 1997 sa volá Slovenské dotyky.

Druhým takým okamihom bola v roku 1993 účasť na kongrese Únie slovenských spisovateľov, novinárov a kultúrnych pracovníkov žijúcich v zahraničí v rumunskom Nadlaku. Presnejšie v slovenskom Nadlaku v Rumunsku. Tá skúsenosť, že v tomto meste ďaleko od hraníc Slovenska sa človek dohovorí na ulici i v obchode po slovensky, bola vtedy pre mňa nová a fascinujúca. Rovnako ako stretnutie s krajanmi z rôznych krajín. A na prvom mieste s Ondrejom Štefankom, najväčším z dolnozemských Slovákov našich čias. No a tretí prišiel o vyše desať rokov neskôr, keď ma v roku 2006 práve už zmienený Ondrej Štefanko za Dolnozemcov a Ján Holý za Slovákov z Ameriky navrhli za predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Z úcty k týmto osobnostiam som poverenie prijal a vo voľbách  ma aj zvolili do tejto funkcie. Predchádzalo tomu mnoho, mnoho vecí – aj moje predsedanie komisii, ktorá pripravila v roku 2002 stanovy SZSZ, aj moje vymenovanie za podpredsedu Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, aj desiatky a desiatky úspešných projektov.

  • Predstavte v krátkosti našim čitateľom organizáciu, na čele ktorej stojíte. Ako by ste Združenie charakterizovali, čo je jeho cieľom, koho združuje?

Je to reprezentatívna strešná organizácia Slovákov v zahraničí. Združuje vyše stovku najvýznamnejších slovenských spolkov a inštitúcií v dvadsiatich štyroch krajinách, ako aj individuálnych členov, osobnosti krajanského života. Naším cieľom je presadzovať oprávnené potreby krajanov, vykonávať to, čo presahuje hranice jednotlivých krajín, možnosti jednotlivých spolkov.

  • Po desiatich rokoch na čele tejto inštitúcie už môžete bilancovať. Na čo ste právom hrdý? Čo sa podarilo dosiahnuť, a naopak – kde ešte sú rezervy aj priestor na ďalšie zintenzívnenie činnosti?

Je skvelé, že SZSZ vôbec vzniklo, že dokázalo zladiť veľmi rôznorodé záujmy a názory rôznych skupín krajanov, že sme iniciovali vznik Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zatiahnuť ručnú brzdu, keď sme cítili silné deformácie v jeho činnosti. Za mimoriadny úspech považujem napríklad založenie Ekumenickej duchovnej rady SZSZ, ktorá združuje všetky relevantné náboženské autority v krajanskom svete, tiež zriadenie sekretariátu v Bratislave či projekty, ako je napríklad vydanie trojdielnej antológie slovenskej literatúry v zahraničí – i spolu s Literárnym informačným centrom a Maticou slovenskou – či Dni slovenského zahraničia, ktoré sa konali dosiaľ v Izraeli, Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Srbsku, Česku a tento rok sa uskutočnia v Rumunsku. Rezervy sú obsiahnuté v našich súčasných požiadavkách. Chceme zvrátiť negatívny trend, týkajúci sa výšky grantovej podpory krajanov, zriadiť Centrum slovenského zahraničia v Bratislave, obnoviť Komisiu pre Slovákov v zahraničí v NR SR a uľahčiť voľby zo zahraničia.

  • Ako hľadíte na prácu Matice slovenskej smerom ku krajanom, čo by ste jej odporučili, ako ju hodnotíte? Čo by ste od nej ako predseda SZSZ čakali?

Neskromne si myslím, že práve krajania by mali byť jednou z úplne hlavných priorít činnosti Matice slovenskej. Je mi jasné, že táto ustanovizeň dnes prežíva neľahké a i vnútorne rozporné obdobie svojej existencie. Pozitívne hodnotím, že obnovila Radu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a reprezentatívne ju obsadila. A tiež to, že do nej prichádzajú i entuziastickí mladí ľudia. Držím palce!

  • Poznáme vás ako človeka, ktorý pracuje takmer nonstop. Vaša práca je širokospektrálna, chvályhodná, ale najmä náročná. Ako k nej pristupujete?

Asi základom je byť fanatikom, pokiaľ ide o prácu, a naopak nebyť fanatikom v názorovej oblasti, byť schopný vyvažovať rôzne názory a prijímať kompromisy. A za nijakých okolností sa nevzdávať.

Zhovárala sa Zuzana PAVELCOVÁ – Foto: archív SZSZ

 



Pridaj komentár