Očierňujúca propaganda zlyhala 

thumbnail

MEDZI NAMI                                                                               

Ľudovít ŠTEVKO

Slovensko má najhoršiu politickú krízu za sebou. Vražda novinára bol iba zástupný problém, ktorý ju vyvolal. Vyvolala ju spoločná propaganda médií, opozície a prezidenta Kisku s jediným cieľom: zosadiť za pomoci ulice legitímnu vládu Roberta Fica a dohnať Slovensko k predčasným voľbám. Ukázalo sa však, že Sulík s Matovičom predčasne pili na kožu medveďa, ktorý ešte behal po lese. Ani predstavy Denníka N s Matúšom Kostolným a Sme s Beatou Balogovou sa nenaplnili, hoci pracovali metódami tej najčernejšej propagandy. Známy sociálny psychológ Kimball Young v povojnovom vydaní svojej Sociálnej psychológie o týchto metódach napísal, že „v nich ide o zámerné používanie symbolov najmä pomocou sugescie a príbuzných psychologických techník s úmyslom najprv zmeniť a kontrolovať názory a nakoniec zmeniť aj správanie verejnosti podľa určitých smerníc“. V prípade Slovenska bola smernica jasná – najprv očierniť a potom zmeniť vládu s využitím emotívneho symbolu, ktorým bola násilná smrť novinára a jeho družky.

Definícií propagandy je veľa, aj keď od čias Goebbelsa sa podstata tohto fenoménu nezmenila. Jeho cieľom je zámerné ovplyvňovanie myslenia a postojov úpravou faktov a ich formulácií s pomocou emocionálnych vplyvov, ktoré umožňujú prijatie ideí a názorov bez rozumovej kontroly. Teda čosi ako zastretá manipulácia s verejnou mienkou v modernom mediálnom podaní. Objednávateľ propagandy je obyčajne v pozadí, viditeľným psychologickým činidlom sú iba vykonávatelia smernice. Ak by sme podrobnejšie analyzovali heslá tejto Youngovej smernice, zistili by sme, že datovanie hesiel – ako Bašternák či kalábrijská mafia, je posunuté tak, aby kompromitovalo vládu Roberta Fica. Daňový úrad vyplatil niekedy v septembri 2005 Bašternákovej eseročke Podkolibská vratku DPH za asi 1,3 milióna eura len osem mesiacov od založenia firmy. Predsedom vlády bol vtedy Mikuláš Dzurinda, šéfkou Daňového riaditeľstva SR bola Mária Machová a ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic. Iný príklad: Vo februári 2011 vyplatil daňový úrad inej Bašternákovej firme Real Forum Invest, s. r. o., bez daňovej kontroly vratku DPH vo výške 3 578 557,11 eura. Predsedníčkou vlády bola Iveta Radičová. Tá istá sociologička Radičová, ktorej vládu povalil „Riško, podrž balónik“, dnes tvrdí, že Ficove podmienky kladené v tejto situácii prezidentovi „nemajú žiaden základ ani podklad v našom právnom systéme“. Pani Radičová si mýli sociológiu s právom a prípad neúspešného predsedu parlamentu Richarda Sulíka s prípadom úspešného premiéra Roberta Fica.

Zaujímavosťou je aj zabudnuté datovanie prieniku výhonkov kalábrijskej mafie na východné Slovensko. Známu postavu Antonina Vadalu z južnej Kalábrie evidovala slovenská polícia od roku 2003 počas vlády Mikuláša Dzurindu a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Vadala bol talianskymi orgánmi obvinený z napomáhania zločinu vraždy, ale v tom istom roku ho oslobodili pre nedostatok dôkazov. Viacero podvodných hesiel, ako Bašternák a kalábrijská mafia, ktoré opozícia a médiá využívajú na očierňovanie Roberta Fica a jeho vlády majú svoje reálne ukotvenie v rokoch dvoch pravicových vlád Mikuláša Dzurindu a krátkej exekutívy Ivety Radičovej. Ale to je súčasné propagandistické tabu, o tom sa dnes na ulici nehovorí.

Na konci troch hektických týždňov po slovenskej politickej kríze mohlo aj neutrálnych pozorovateľov zaujať prekvapujúce spoločné stanovisko lídrov troch koaličných strán Roberta Fica, Andreja Danka a Bélu Bugára, ktoré znamenalo koniec nádejí opozície opájajúcej sa v tušení víťazstva po predčasných voľbách. Predseda SNS Andrej Danko bol neúprosne adresný, keď povedal, že si nevie predstaviť vládnu zostavu, v ktorej by bol premiérom Sulík, predsedom parlamentu Kollár, ministrom financií Matovič, ministerkou zahraničných vecí Remišová, ministrom obrany Galko a ministerkou sociálnych vecí Krištúfková. Médiá túto informáciu z Dankovho vyhlásenia radšej nepublikovali, lebo každý dobre vie, kto je zbohatlík Kollár a jeho poslankyňa Krištúfková a aká je ich minulosť. Pre propagandistickú agendu Denníka N a Sme by to bolo kontraproduktívne.