Od  Bratislavskej lýry po „Rádiové hlavy“

thumbnail

Hudobné ceny na Slovensku zažívajú vzostupy a pády. Ceny, ktorými sú oceňovaní umelci, boli vždy predmetom viac či menej vášnivých debát na tému, či je vôbec možné objektívne posúdiť umelecké dielo či výkon. Nie je to inak ani v prípade cien, ktoré boli, či momentálne sú na Slovensku udeľované autorom a interpretom populárnej hudby. Dnešným mladým ľuďom už názvy súťaží ako Bratislavská lýra či Zlatý slávik, neskôr Slávik, už nič nehovoria. A pritom o týchto akciách široká verejnosť búrlivo diskutovala a neraz odštartovali kariéru mnohým, dnes už legendárnym alebo naopak zabudnutým spevákom či skupinám. Ako pri všetkých oceneniach udeľovaných umelcom aj v tomto prípade hrala jednu z hlavných úloh spoločenská klíma.

SLÁVIK A LÝRA

Medzinárodný festival tanečnej piesne Bratislavská lýra začal svoju históriu písať pred päťdesiatimi rokmi, keď  sa 23. júna 1966 v bratislavskom PKO začal jej prvý súťažný večer.  Prvým dôležitým predpokladom vzniku podobného podujatia bolo politické a spoločenské uvoľnenie začiatkom šesťdesiatych rokov. V roku 1966 dostal návrh konkrétnu podobu premiérového ročníka a Bratislavská lýra mohla začať víťazné ťaženie. Zažila hviezdne časy aj postupnú atrofiu koncom osemdesiatych rokov a po krátkom oživení v prvej polovici deväťdesiatych rokov odišla definitívne do hudobnej histórie. Voľne dostupnú hudbu z celého sveta a množstvo koncertov svetových hviezd na Slovensku aj v blízkom okolí jednoducho neuniesla.

Slávik bola anketa popularity slovenských spevákov, speváčok a skupín vyhlasovaná od roku 1998 do roku 2013. Bola nasledovníkom ankety Zlatý slávik vyhlasovanej od roku 1962 do roku 1991 časopisom Mladý svět a Smena. Smena pre podvody s hlasovacími lístkami od organizovania tejto ankety odstúpila v polovici osemdesiatych rokov. V Česku dosiaľ funguje obdoba Slávika od roku 1996 pod názvom Český slávik. Na Slovensku bol v októbri 2013 Slávik zrušený. Usporiadateľská agentúra Forza svoj zámer potvrdila a ako dôvod uviedla klesajúci záujem o anketu. V minulých rokoch bolo víťazstvo podmienené ziskom aspoň tridsaťštyritisíc hlasov, v posledných rokoch toto číslo kleslo na päťtisíc. Uskutočnilo sa pätnásť ročníkov ankety.

CENY A KOMERCIA 

Základným rozdielom pri hudobných cenách je spôsob oceňovania. Slávik a Bratislavská lýra sú toho učebnicovým príkladom. Ak v prvom prípade boli kritériom hlasy poslucháčov so všetkými rizikami, ako sú „kúpené“ hlasy,  ktoré tento spôsob oceňovania prináša, tak v druhom prípade rozhodovala odborná porota. Samozrejme, aj v tomto prípade je tu riziko lobovania či priamo ovplyvňovania porotcov. Hudobný priemysel je stále lukratívna záležitosť, aj keď sa mnohé zmenilo. Časy, keď na získanie zlatej či nebodaj platinovej platne bolo potrebných desaťtisíc či stotisíc predaných nosičov sú nenávratne preč. Po novembri 1989 to postupne došlo tak ďaleko, že dnes na získanie zlatej platne ich stačí päťsto! A to v sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov dokázala napríklad skupina Elán predať stotisícové náklady svojich platní. Zlatou platňou sa teda vydavateľstvá a interpreti nenápadne prestali chváliť a o slovo sa prihlásili dve organizácie so svojimi hudobnými oceneniami. Prvý je Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA).  Poslaním Cien SOZA je verejným uznaním oceniť prínos autorov a tvorcov hudobných diel, ale aj jednotlivých rozhlasových staníc, ktoré vysielajú pôvodnú slovenskú hudbu. Aj tu je však skryté čertovo kopýtko v podobe dramaturgií jednotlivých rádií, keďže verejným tajomstvom je lobing a ovplyvňovanie hudobných redaktorov. Druhá, už v podstate neexistujúca cena bola Cena Združenia autorov a interpretov (ZAI), ktorá išla cestou poroty a o rizikách tohto spôsobu sme písali vyššie.

„RÁDIOVÉ HLAVY“

Najmä pre mladších milovníkov hudby, najmä nekomerčných žánrov, sa tak jedinou relevantnou súťažou stala hudobná cena Radio Head Awards. Odhliadnuc od trochu nafúkaného anglického názvu ide o aktivitu verejnoprávneho okruhu  RTVS, teda Rádia FM, ktorého vedenie už v roku 2008 cítilo potrebu dať súťažný priestor inej hudbe, než je tá známa z komerčných rádií. Vznikli „rádiohlavy“. Ceny sú výzvou pre hudobníkov, kapely, kritikov, ale v neposlednom rade sú mierkou vkusu fanúšikov. Soška s hlavou v tvare rádia je tak ocenením skôr menšinového vkusu hudobne poučenejších a vyberavejších poslucháčov. Jednotlivé kategórie skutočne obsiahnu takmer celé spektrum hudby od rocku, džezu, folku až po hip-hop, elektronickú hudbu či dokonca hudbu klasickú. Organizátori súťaže rok od roku rozširujú svoje sprievodné podujatia, a tak napríklad v stredu 15. februára usporiadali  v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu v priamom prenose na Rádiu Devín koncert nominovaných interpretov v žánroch klasická, džezová a experimentálna hudba. Model súťaže je pritom kombináciou dvoch spomínaných systémov, teda poslucháči hlasujú za jednotlivé skupiny a interpretov, z ktorých potom odborná porota vyberá laureátov, no o víťazoch v hlavných kategóriách Album roka, Singel roka, Objav roka a Debut roka rozhodujú poslucháči v internetovom hlasovaní. Cena sa udeľuje najlepšej nahrávke roka v jednotlivých žánroch. Dôležité je, aby vyšla v danom kalendárnom roku (2016) a bola vytvorená aspoň na päťdesiat percent slovenským interpretom. Tohtoročné slávnostné vyhodnotenie  Radio_Head Awards, teda „Rádiohláv“, za rok 2016 bude 12. marca v Starej tržnici v Bratislave.

Alexander GOCZ – Foto: internet

 



Pridaj komentár