Odišla ťažisková osobnosť kultúrneho aj matičného života – prof. Imrich SEDLÁK

thumbnail

Uzavreli sa aktivity človeka všestranne obohacujúceho Slovensko. V nedeľu 2. októbra 2016 po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v martinskej Univerzitnej nemocnici vo veku nedožitých osemdesiatštyri rokov univerzitný profesor PhDr. Imrich SEDLÁK, CSc., ktorý patril medzi najvýznamnejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho i matičného života. Ako organizátor, vedecký i dokumentačný pracovník sa sústreďoval na slovakistickú literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-múzejnú činnosť. Jeho bohaté vedecko-pedagogické aktivity boli profesijne prepojené s prešovskou a banskobystrickou univerzitou, ale najmä s Maticou slovenskou, kde naplno rozvinul a integroval všetky svoje výskumy ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce a funkcionár. Profesor Sedlák odmietol v roku 1968 okupáciu Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy, za čo ho perzekvovali až do novembra 1989, odkedy sa sprvu aj ako prvý ponovembrový správca Matice slovenskej opäť začal naplno venovať vedeckej a matičnej práci.

Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove. Pochádzal z robotnícko-roľníckej rodiny. Po tragickej smrti matky Heleny Sedlákovej, rod. Tomášovej (zahynula na sklonku druhej svetovej vojny 19. decembra 1944 počas leteckého náletu na Prešov), sa o jeho výchovu staral matkin brat, dvojča Andrej Tomáš. Ľudovú školu navštevoval v rodisku,  v rokoch 1945 – 1953 absolvoval 1. št. gymnázium v Prešove a neskôr študoval odbor slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej. Po jej absolvovaní pôsobil v rokoch 1957 – 1959 ako profesor slovenčiny na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove, potom externe, neskôr  aj interne (1961 – 1971) na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Vysokej školy pedagogickej, resp. Univerzity P. J. Šafárika.  V rokoch 1968 – 1970 vykonával aj funkciu prodekana. V roku 1964 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt v Maďarsku. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal v roku1966 a titul doktor filozofie (PhDr.) v roku 1967 v odbore slovenčina na Vysokej škole pedagogickej v Prešove; v roku 1968 sa habilitoval na docenta slovenskej literatúry prácou o bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku.

AUGUST 1968

Sedlákove životné a pracovné plány hrubo narušil 21. august 1968 a okupácia Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Znamenala pre neho  nútený odchod z prešovskej fakulty aj z matičného hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove. Po rozličných peripetiách napokon v roku 1976 zakotvil v Matici slovenskej v Martine, ktorej ostal verný prakticky do konca života, naposledy ako matičný vedecký tajomník.

V roku 1994 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry. Súbežne ako vedúci pracovník MS v Martine pôsobil v rokoch 1998 – 2005 aj v pozícii vedúceho Katedry slovakistiky na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, zastával i akademickú funkciu jej prodekana.

Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i víťazstvá Imricha Sedláka zasvätene do najmenších detailov osvetľuje jeho výnimočná autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote (2011).  Profesor Imrich Sedlák zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 2. októbra 2016 v Martine.

■ PUBLICISTICKÉ  AKTIVITY

Imrich Sedlák od mladosti písal články, príspevky a štúdie, ktoré uverejňoval v novinách a časopisecky, knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). Aj v ďalšom literárnohistorickom bádaní sa ťažiskovo a systematicky orientoval na výskum problematiky východoslovenského regiónu a jeho významných osobností. Literárny a biografický aspekt prevládal v publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), v ktorých popri životopisnom zábere a analýze diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál. Syntetický charakter mala základná publikácia Strieborný vek 1 – 2 (1970) o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia. K problematike bernolákovského a štúrovského hnutia vo východoslovenskom priestore sa Imrich Sedlák nanovo vrátil v syntéze nazvanej V letokruhoch národa (1997), na ktorú nadviazala kniha V čierťažiach búrok (2001) o národno-integračných procesoch v rokoch 1848 – 1918, pričom osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska v rokoch 1918 – 1938 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008). Napokon táto rozsahom monumentálna voľná trilógia (871 strán) vyšla pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012).

Imrich Sedlák sa ako zostavovateľ a spoluautor agilne podieľal na tvorbe mnohých kolektívnych diel a zborníkov. Vypracoval  koncepciu Slovenského literárneho ústavu MS, ktorú orientoval na základný a aplikovaný výskum, edičnú činnosť, prezentácie a kultúrno-spoločenské aktivity. V tejto súvislosti medzi jeho najvýznamnejšie vedecké a edičné počiny patrí vydanie rozsiahlych (1 381 strán), tzv. matičných Dejín slovenskej literatúry 1 – 2 (2009). Na tejto rozsahom i obsahom obrovskej literárnohistorickej syntéze participoval ako jej iniciátor, zostavovateľ a vedúci autorského kolektívu vyše desiatky erudovaných tvorcov.

■ REGIONALISTA A KULTUROLÓG

sedlak-2Ako literárny vedec a múzejník, orientujúci sa na východoslovenskú problematiku, výrazne zasiahol i do širšieho kulturologického organizovania vedeckého, výskumného a edičného života v tomto regióne. Na jeho podnet začali koncom päťdesiatych rokov vychádzať Nové obzory, s podtitulom Spoločenskovedný zborník východného Slovenska. Zborník vychádzal až do obdobia normalizácie, keď mu túto činnosť zakázali komunistické orgány. Paralelne s touto editorskou prácou sa  zameriaval na produkciu regionálnych monografií východoslovenských miest ako zostavovateľ, hlavný redaktor a vedúci autorských kolektívov.

Popri východnom Slovensku, najmä Šariši, Prešovsku a Prešovu, sa od roku 1976 druhým domovom nebohého stal Turiec, mesto Martin a najmä dedinka Belá, kde v lone predhoria nádhernej veľkofatranskej prírodnej scenérie našiel v zátiší pokoj i potrebné duchovné zázemie na svoju vedeckú a publikačnú prácu. Aj tejto lokalite venoval publikáciu.

Imrich Sedlák si cieľavedome vybral hádam najkrajšie povolanie na svete, úspešne sa zhostil úlohy byť učiteľom, vychovávať, vzdelávať a formovať mládež, na čo mal osobnostne všetky odborné i morálne predpoklady a vlohy. Po stredoškolských začiatkoch hneď od svojho vstupu na akademickú pôdu okrem základných vedecko-pedagogických povinností prednášal staršiu i novšiu slovenskú literatúru národného obrodenia až po začiatky realizmu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia v rámci spolupráce MS a Univerzity M. Bela kreoval na matičnej pôde v Martine bakalárske štúdium odboru muzeológia a kultúrne dedičstvo. Od roku 1998 začal pôsobiť ako externý, od roku 1999 ako interný pedagóg a akademický funkcionár, prodekan pre rozvoj a podnikateľskú činnosť na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, kde ukončil svoju vedecko-pedagogickú misiu v roku 2005.

■ V MATIČNOM HNUTÍ

Od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia sa Imrich Sedlák zameriaval na organizovanie matičného hnutia na východnom Slovensku, pričom jeho ohniskom sa stal Prešov a epicentrom katedra slovenčiny na prešovskej filozofickej fakulte. Po dôkladných prípravách sa práve v Prešove uskutočnila v máji 1968 veľká manifestácia za úplné obnovenie činností MS, na ktorej sa zúčastnilo jej päťtisíc priaznivcov. Práve toto zhromaždenie dalo podnet na aktivizáciu matičného života v celej oblasti východného Slovenska a na vznik mnohých miestnych odborov, medzi nimi jeden z prvých bol založený v Prešove, pričom angažovaného I. Sedláka zvolili za jeho predsedu, okresných i oblastných výborov. Na valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa Imrich Sedlák stal matičným podpredsedom a následne v Prešove zriadil sekretariát MS, ktorý koordinoval činnosť miestnych odborov vo východoslovenskej oblasti. Na začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy pôsobil v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval Národné noviny a zabezpečoval celý chod MS, ktorý naďalej pracoval na demokratických a reformných princípoch. Za túto činnosť ho po nástupe normalizácie začali v decembri 1970 trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresný súd v Martine vymeral šesťmesačný podmienečný trest a vysokú finančnú pokutu.

V decembri 1989 a v januári 1990 ako vedecký, profesionálny pracovník MS demokratickej orientácie vystupoval na verejných zhromaždeniach, aktívoch a schôdzkach, kde nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja našej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie. V januári 1990 ho minister kultúry Slovenskej republiky Ladislav Chudík vymenoval za prvého ponovembrového správcu MS,  v neskoršom období v inštitucionálnom matičnom organizme zastával ďalšie dôležité funkcie: vedecký tajomník, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea, riaditeľ Pamätníka národnej kultúry, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu a iné. Ako vedecký tajomník pripravil scenár výstavy Matica slovenská 1863 – 1968 – 2008 (2008), oživil Zborník MS (2010) a naposledy zostavil i zredigoval antológiu vedeckých prác Slovakistika (2012). Imrich Sedlák sa po novembri 1989 s vervou angažoval aj spolkovom matičnom hnutí, bol dlhoročným predsedom Miestneho odboru MS v Martine a rovnako dlhoročným veľaváženým členom výboru MS.

sedlak-1■ MÚZEJNÍCKA ČINNOSŤ

Už na strednej škole a potom najmä počas vysokoškolského štúdia v úzkej spolupráci s Vlastivedným múzom v Prešove sa Imrich Sedlák venoval výskumu a prezentácii kultúrnych a literárnych tradícií východného Slovenska. Pripravil výstavy Život a dielo Jonáša Záborského a Literárny život na východnom Slovensku, tiež stálu expozíciu a  Pamätnú izbu Jonáša Záborského v Župčanoch a napísal brožúru Expozícia literárnych tradícií na východnom Slovensku v Župčanoch (1976).

Aj v Martine spočiatku pracoval na úseku literárneho múzejníctva, kde sa prioritne orientoval na prípravu scenára stálej expozície Slovenského národného literárneho múzea v Martine, podieľal sa aj na realizácii Pamätného domu J. Gregora-Tajovského v Tajove, Múzea P. Horova a jeho rodákov v Bánovciach nad Ondavou, Pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove a viacerých pamätných izieb. Jeho rukopis  je prítomný v sprievodcoch po expozíciách pre Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre (1978 a 1983), Literárne múzeum A. S. Puškina v Partizánskom-Brodzanoch (s J. Chovanom, 1978 a 1987), Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove, Pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom (oba 1982), Pamätnú izbu Jonáša Záborského v Záborí (1983), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove (s I. Vaškom 1986), Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou (1987).

V oblasti teoretického výskumu  Imrich Sedlák zostavil a zredigoval štrnásť ročníkov zborníka Literárnomúzejný letopis (1977 – 1999). Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, od roku 1993 bol jej prvým predsedom, potom funkcionárom, iniciátorom vydávania a v rokoch 1994 – 2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Profesor Imrich Sedlák vyše pol storočia  aktívne účinkoval v slovenskom národnom živote. Keď sme už pri číslach nemožno nespomenúť, že Imrich Sedlák je autorom dvadsiatich ôsmich monografií a vyše stovky vedeckých štúdií, že zostavil okolo päťdesiat syntetických prác a zborníkov, pripravil tridsať múzejných expozícií a výstav aj rovnaký počet vedeckých konferencií. Toto všetko súbežne od roku 1968 prekrývala a zastrešovala Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v  dobrých i zlých dobách. A tak nebohému profesorovi Imrichovi Sedlákovi vzdávame hlbokú úctu.

Pavol PARENIČKA – Foto: archív autora



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.