Ohýbanie práva nevedie k stabilite systému

Ak si verejnosť mohla myslieť, že  fiaskom KDH vo voľbách sa skončí jeho vplyv na verejnú mienku, veľmi sa mýlila. Tento subjekt pripútal k svojej politike istý počet ľudí,  nevymaniteľných spod svojho vplyvu. Od  vzniku KDH sa činnosť hnutia diametrálne odkláňa od očakávaní svojich voličov. Svedčí o tom skutočnosť, že jeho preferencie sa pred pádom stabilne  pohybovali iba okolo desiatich percent. Výraznou postavou v službách KDH bol i zostáva Peter Tóth. V štruktúrach hnutia  pracoval už ako mladý redaktor Slovenského denníka. V roku 1994 ako dvadsaťtriročný dokonca kandidoval za KDH  do Národnej rady SR. Stal sa redaktorom denníka Sme a od roku 1998 aj dôstojníkom SIS.

 

PARALELNÉ ÚVÄZKY

Tóth paralelne pôsobil v novinách i tajnej službe. V roku 2002 vtedajší  šéfredaktor Sme Martin M. Šimečka prestal s ním spolupracovať,  o čom neskôr napísal. Musel odísť, lebo „čím hlbšie prenikal do prostredia tajnej služby aj podsvetia, tým menej bol podľa môjho názoru schopný rozlišovať nielen medzi pravdou a lžou, ale aj medzi službou verejnosti a sebe samému. Jeho neochota či neschopnosť slúžiť výlučne verejnosti a nikomu inému boli hlavným dôvodom, pre ktorý som ho v roku 2002 požiadal, aby odišiel z denníka“.

V roku 2003 Tótha odvolali aj z postu šéfa kontrarozviedky SIS. Pracoval v rádiu Expres a Národnej obrode. Na jeseň minulého roku si založil internetový portál ďateľ.sk, o ktorom povedal, že „prináša čitateľovi informácie, ktoré sú bez ideologických a emocionálnych nánosov, sú zbavené nejakej straníckej argumentácie...“. Ibaže Peter Tóth sa nemôže zbaviť sám seba. Celkom jasne sa vyprofiloval v rozhovore s bývalým riaditeľom SIS Ivanom Lexom o zrušení tzv. Mečiarových amnestií.

 

NOVÝ NORMÁL...

Tóth v rozhovore akosi zabudol na to, že trvalým predkladateľom návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií bolo KDH a súčasných iniciátorov (Ján Budaj) označil za nebezpečných pre štát. Prečo? Lebo podľa Tótha „sa zo zrušenia tzv. Mečiarových amnestií stala ideológia a propaganda a politické sily, ktoré na to najviac tlačili (OĽaNO-NOVA), žiadnym spôsobom verejnosti nevysvetlili, že ide o mimoriadne opatrenie. Ale tvárili sa, akoby to mal byť nový normál v slovenskom právnom systéme“. A aby nikoho nenechal na pochybnostiach, že politiku KDH má v génoch, povedal, že s amnestiami sa bolo treba vyrovnať ani nie pre minulosť, ani nie pre  súčasnosť, ale pre budúcnosť.  Aby si „žiaden diktátor nemal byť istý, že si bude môcť amnestovať nejaké zverstvá, ktorých by sa dopustil na vlastnom národe“.

Bývalý druhý muž v SIS v rozhovore potvrdil, čo o ňom povedal Šimečka, že prestal rozlišovať medzi pravdou a lžou. Dokonca poprel vyjadrenie predsedníčky Ústavného súdu SR, ktorá  o  zrušení tzv. Mečiarových amnestií povedala, že  ide o pilotný projekt. Tóth namietal, že vo svete jestvuje precedens, a teda nejde o pilotný projekt. Ako príklad uviedol Argentínu, kde v osemdesiatych rokoch najvyšší súd zrušil amnestie junty. Tóth nerozlišuje medzi kompetenciami ústavných inštitúcií, nevidí právne dôsledky zrušenia tzv. Mečiarových amnestií na právny poriadok SR, dokonca na dlhoročného dôstojníka SIS priam negramotne hovorí o akomsi opatrení do budúcnosti.

A práve v tom sa prejavuje základný zmysel politiky KDH. Prevencia. KDH je schopné zbúrať štát, aby náhodou nejaký diktátor v budúcnosti si neamnestoval svoje skutky. Tyraniou vládnej moci sa usilovalo uchopiť moc v minulosti. Zrejme nebude inak postupovať ani v budúcnosti.

 

Eva ZELENAYOVÁ - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

 

 



Pridaj komentár