Opereta sa (konečne) vrátila na Novú scénu

thumbnail

Lehárova Veselá vdova po dlhšom čase rozveselila a rozjasnila hľadisko. V roku 1999 vtedajšie Ministerstvo kultúry SR na čele s hercom Milanom Kňažkom, nepredvídavo, ale aj nezmyselne rozhodlo o zrušení orchestra Novej scény a následkom toho aj spevoherného súboru. Ukončila sa vtedy takmer polstoročná prítomnosť operetného žánru na javisku tohto divadla. V meste na Dunaji, v ktorom opereta dotvárala popri činohre, opere a balete divadelnú ponuku, tento  divákmi vyhľadávaný, plnohodnotný a syntetický divadelný prejav absentoval. Na rozdiel od Viedne, Budapešti či Prahy, kde divadlá operety hrajú kontinuálne od čias Rakúsko-Uhorska. Čosi sa usilovalo zaratovať SND, keď v tých rokoch absencie zaradilo zavše aj operetu na svoj repertoár. Už pri oslave sedemdesiatročného trvania divadla Nová scéna, keď v jubilejnom galakoncerte odznelo niekoľko árií zo spevoherného repertoáru tohto divadla, vrátane árií z operiet, celkom spontánne sa vynorila otázka, prečo v tomto trende divadlo nemôže aj naďalej pokračovať. Veď opereta podobne ako iné divadelné žánre prináša nielen estetické emócie, ale aj radosť, sviežosť, dynamiku, posolstvo, oslovuje diváka a prináša mu potešenie, čo je jedným z poslaní tohto umenia. Netrvalo dlho a s prispením toho istého orchestra, ktorý hral na jubilejnom galakoncerte, teda 35-členného Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, dočkala sa Bratislava na javisku Novej scény vydarenej a divadelne pôsobivej premiéry operety Veselá vdova od Franza Lehára. Je to aj výsledok cieľavedomého úsilia nového vedenia divadla s riaditeľkou Ingrid Fašiangovou.

DIVÁCKE LÁKADLO

To, čo sme na dvoch úvodných premiérach videli a čo uvidia aj diváci na reprízach, môžeme bez zveličovania nazvať ako veľkolepý, hudobne, spevácky a tanečne pôsobivý, ale aj moderne vytvarovaný, priam spektakulárny atak na diváka. Sledujeme humorne odľahčené prerozprávanie trochu zamotaného vzťahu Danila a Hany Glawari, ale aj príbeh iných postáv z okruhu vyslanectva malého, vymysleného balkánskeho štátu v Paríži. Tú veľkoleposť a zaiste aj nákladnosť predstavenia dokumentuje výtvarne pôsobivá, variabilná scéna Pavla Andraška, originálne a elegantné kostýmy Ľudmily Várossovej, tanečne nápaditá choreografia Ladislava Cmoreja,  prepracované a významovo dotvorené hudobné naštudovanie dirigenta Rudolfa Géryho, nadovšetko však nápadmi hýriaca, koncízna, tvarovo a štýlovo sústredená réžia inteligentného a divadelne invenčného mladého režiséra Petra Oravca. V režijnom naštudovaní cítili sme aj jeho učiteľa, legendárneho Jozefa Bednárika, s ktorým Oravec istý čas spolupracoval.

SPEVÁCKA BRAVÚRA

Spomenuli sme veľkoleposť a nákladnosť divadelného tvaru Veselej vdovy. Dokumentujú to okrem iného aj niektoré čísla: okrem spomínaného 35-členného orchestra je to asi desiatka tvorcov inscenácie a vyše dvadsať ich spolupracovníkov (technikov), asi päťdesiatka účinkujúcich (vrátane zboru a tanečníkov) a v ich počte operní sólisti (Miroslav Dvorský, Adriana Kohútková a Blanka Jílková). Nie je možné vymenovať všetkých, ktorí aj v menších postavách zaujali speváckou spoľahlivosťou  i hereckou tvárnosťou. Modernosť, sviežosť a dynamiku celého inscenačného tvaru vytvára celkom nanovo koncipovaná postava asistenta veľvyslanca Neguša. V predstavení je akýmsi akrobatickým Amorom, čosi ako deus ex machina, posúva a organizuje príbeh, vzťahy a iné premeny. V alternácii ho stvárňujú komediálne uvoľnení Dávid Hartl a Pavol Plavčík. Danilo a Hana, v podaní dvojice Miroslav Dvorský a Adriana Kohútková, zaujali najmä svojou speváckou virtuozitou. Druhá dvojica –  Róbert Halák, člen Novej scény, a Blanka Jílková (hovorí po česky), je zasa popri speváckej istote herecky uvoľnená a spontánna Klasickú operetu jej tvorcovia aj aktualizovali, verbálne, scénicky, reáliami i akciou, ale s vkusom, primerane, takmer nenápadne, ale adresne.

Publikum reagovalo na premiére nadšene a priam ostentatívne demonštrovalo svoju radosť z návratu stratenej múzy na javisko. Teda na javisko divadla, kde opereta mala svoj domov dlhé desaťročia. Mal by to byť signál aj pre zriaďovateľa divadla – Ministerstvo kultúry SR, aby Novej scéne vytvorilo primerané podmienky na renesanciu tohto žánru v palete divadelnej ponuky nášho hlavného mesta.

 Milan  POLÁK - Foto: slovenskaopera.sk



2 Komentárov

  • Jozef

    Ja na rozdiel od tohto pana verim,ze tisicky priaznivcov operety na slovensku a miliony vo svete si velmi radi tento zaner Operetu pozru aj ,ked dotycny pan to oznacuje "fuj fuj". Ja si myslim,ze tento pan ma fuj fuj aj vo vlastnom vedomi a nech sa zanru operety radsej vyhyba aby nemal nejaku mentalnu ujmu. Vivat opereta v Bratislave a nikdy inak .

  • Marek

    Videť že si tie recenzie platia resp. píšu sami. Nič horšie som v divadle nevidel a to som bol aj na ich slávnom muzikále Madam de Pompadour. Fuj fuj fuj

Pridaj komentár