Opozícia čaká na proroka Kisku

thumbnail

KOMENTÁR

Pohľad na slovenské  politické panoptikum je neradostný.  Koalícia pod enormným tlakom médií  pomaly stráca preferencie a opozícia sa dusí vo vlastnej šťave a vo vlastných sporoch. Paradoxne, len Ľudová strana Naše Slovensko,  ktorá je v dokonalej mediálnej karanténe, pomaly, ale iste rastie.

V SaS-ke, ako potenciálne premiérskej strane, prebieha pod  pokrievkou triedenie duchov alebo skôr skrytá búrka v pohári vody. Jej  viditeľným  znakom bol odchod podpredsedu  Mihála zo strany a dá sa predpokladať, že Nicholsonová a Poliačik  ho budú o krátky čas nasledovať. SaS-ka tak pomaly, ale iste prestáva byť alternatívou pre všetkých slniečkarov a tento dlhodobý trend bol posilnený aj značne škodoradostným titulkom jedného liberálneho plátku, v ktorom sa Sulík, vytrhnúc jednu jeho vetu z kontextu, vraj sám definuje ako slovenský nacionalista.

Akékoľvek konsolidačné úsilie opozície dokonale sabotuje Matovič. Pomaly, ale iste sa mu rozpadá klub, odchod Dubačovej a Žarnaya nebol len taktickým úskokom pred župnými voľbami, v ktorých chceli nad všetku pochybnosť vystupovať ako nezávislí. Žarnay neskôr zdôraznil, že z klubu vystúpil predovšetkým preto, že nesúhlasil s Matovičovým štýlom politiky. No a Matovič je istota. Dnes je už celkom zjavné, že je za svojím politickým zenitom,  jedenásť percent, ktoré získal vo voľbách, je dnes nedosiahnuteľná méta, v lepšom prípade dokáže získať tak sedem až osem percent. Jeho bonus pre súčasnú koalíciu je však v tom, že prípadnému politickému dobrodruhovi, ktorý by sa s ním chcel koalične spojiť, odpudí minimálne dvakrát toľko hlasov, ako do koalície prinesie. Inak povedané, jeho ročné pôsobenie po voľbách 2016 ho s definitívnou platnosťou „vyblokovalo“ z akejkoľvek koalície, v ktorej by bol  Danko či Bugár.  Veľmi úsmevne pôsobia aj jeho „sebahodnotiace hlášky“, keď v rámci odpočtu svojej politickej bilancie  chce  definitívne nahradiť Bugára extrémistickými Maďarmi z SMK. O niečo také sa pokúšal už pred voľbami 2016 – listom určeným maďarským voličom, v ktorom ich navádzal nevoliť Most – Híd , ale SMK. Skončilo sa to fiaskom. K tejto mizérii prispieva aj v podstate iracionálny, ale veľmi vášnivý boj Alojza Hlinu s Milanom Krajniakom, hlavným ideológom strany SME RODINA Boris Kollár. Iste, poňatie rodiny u multiotecka Kollára a Hlinu je úplne iné, ale základ sporu je niekde inde.  Posledný križiak Krajniak je v podstate skoro fundamentalistický konzervatívec a oslovuje  presne tú časť elektorátu, ktorú by najradšej oslovilo KDH.

Resumé z ročného pôsobenia je teda jasné. Napriek tomu, že koalícia je pod veľkým tlakom a je prenasledovaná množstvom škandálov, nijaká politická alternatíva voči nej neexistuje. A práve teraz na scénu nastupuje nový politický projekt Progresívne Slovensko.  Esenciálne slniečkarský projekt, ktorý iste dokáže osloviť bratislavskú kaviareň, ale to je aj asi tak všetko. Samozrejme, táto strana citeľne oslabí SaS, ale na preformátovanie slovenskej politiky by to určite nestačilo. Za normálnych okolností má tento projekt šancu osloviť tak päť až šesť percent voličov a približne o túto sumu oslabiť SaS-ku, takže v konečnom dôsledku by to vlastne našu politickú scénu nijako zvlášť neovplyvnilo.

Aby sa niečo naozaj zmenilo, musel by sa na čelo takéhoto zoskupenia postaviť niekto s úplne iným politickým výtlakom. A práve v týchto dňoch a týždňoch sa v okolí prezidenta veľmi horúčkovito špekuluje a presviedča, aby sa Kiska postavil na čelo tohto nového politického projektu. Po viac ako polovici svojho mandátu už dokonca aj Kiska pochopil, že centrum moci nie je na hrade, ale na úrade vlády. Jeho predstavy o tom, ako môže ovplyvňovať politiku, sú už realistické, cíti sa nevyťažený, a teda šanca, že by prezidentský piedestál vymenil za reálnu stranícku politiku, dnes nie je nulová.

Samozrejme, rozhodnutie ešte nepadlo a, samozrejme, uvažuje sa aj o tom, kto by ho na prezidentskom poste mohol nahradiť. A aj tu už je jasno, prezidentské pozadie robí všetko pre reaktiváciu Ivety Radičovej. Obnovila svoju aktivitu na facebooku, čoraz viac a čoraz častejšie sa vyjadruje k verejným záležitostiam, prijíma pozvania do televíznych či rozhlasových talk show.  Ako to nakoniec všetko dopadne, je dnes ťažko predvídať. Isté je jedno – bez nového a silného hráča súčasná opozícia alternatívu voči dnešnej garnitúre nepostaví. Otázne je, či tá prípadná nová alternatíva pre Slovensko bude znamenať pozitívny posun. A tu som veľmi skeptický.

Roman MICHELKO



Pridaj komentár