Podpora zlepšenia bývania Slovákov

thumbnail

Krok štátu vedúci k úspornejšiemu a efektívnejšiemu bývaniu. Pozitívom uplynulého leta je nepochybne schválenie poskytovania dotácie na zateplenie rodinných domov. Napriek tomu, že aj tento návrh sa spočiatku javil ako produkt z kuchyne – dáme, ale podľa možnosti nič. Poskytovanie dotácie na zateplenie rodinných domov bolo avizované už dávnejšie. Kompetentné rezorty nespresnili ani podmienky na jej získanie ani bližšie informácie. Nebola známa ani výška príspevku, ani obdobie v ktorom sa môže realizovať.

Situácia sa však zmenila pred pár dňami, keď sme sa priamo z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja mohli oboznámiť s presnými podmienkami, ktoré musí splniť žiadateľ. Po jeho zverejnení však môžeme konštatovať, že poskytovanie dotácie je skutočným príspevkom obyvateľom Slovenska a dopĺňa už osvedčené bezplatné cestovné. Pred oboznámením sa s podmienkami, sa bližšie pozrime ako je to vlastne s bytmi a rodinnými domami na Slovensku.

  • AKO BÝVAME?

Posledné ščítanie obyvateľstva nám dáva presné čísla. Na Slovensku máme takmer dva milióny bytov, ktoré vlastní 1 776 698 obyvateľov, čo je 89,1 percenta celého bytového fondu. Medzi obývanými bytmi prevládajú vlastné byty v bytových domoch a byty vo vlastných rodinných domoch. Slováci majú v prevažnej miere byty s tromi obytnými miestnosťami, s obytnou plochou 40 až 80 metrov štvorcových. Európske fondy sa cestou samosprávnych celkov, miest, mestkých častí a správcov domov,  dostali veľmi skoro do hľadáčika záujmu stavebných spoločností pri ich zatepľovaní bytových domov. Proces zatepľovania totiž prináša pri malých materiálových nákladoch vysoký finančný zisk. Samotná energetická úspora určite nebola motorom masívneho, častokrát neestetického obaľovania domov do polystyrénu. Schodištia, suterény, výťahy ostali nedotknuté. Štátny fond rozvoja bývania tiež neprišiel so žiadnym modelom ako podporiť obnovu týcho spoločných priestorov a tak aj samotnú kultúru bývania.

Situácia u rodinných domov celé desaťročia stagnovala. Do nedávna bola nie len mimo záujmu štátu, ale sa nedostala ani do plánov obnovy bývania. Pritom Slovensko má viac ako milión domov. Z toho je takmer 906 tisíc obývaných. Teda 84,6 percenta zo všetkých nehnuteľností. Väčšinu z nich, až 90 percent, tvoria rodinné domy. Tie sú sústredené prevážne v malých obciach, ktoré majú od 1 000 do 2 000 obyvateľov. Ostatné v obciach od 20 000 do 50 000 obyvateľov. Nie sú to teda ani Košice, Žilina alebo Nitra, ale slovenský vidiek, ktorý potrebuje obnovu. Ozajstný rozvoj bytovej výstaby nastal až po roku 1946. Až 65,4 percenta z celkového počtu domov sa postavilo za 45 rokov, do roku 1990, pričom absolútnu prevahu tvorili domy, ktoré vlastnia fyzické osoby – 87,5 percenta. Slováci teda jednoznačne bývajú vo svojich rodinných domoch z čias socializmu. U neobývaných domov je v prevážnej miere uvedené, že sú to domy určené na rekreáciu. Tento bytový fond sa od roku 1990 ocitol na chvoste záujmu všetkých inštitúcii, okrem daňových úradov, ktoré prakticky každý rok upravujú dane smerom na hor. Bez opodstatnenia, nakoľko výmery sú nemenné. Energetické podniky nevyvíjajú žiadne aktivity smerom úprave energetickej náročnosti u starších rodinných domov. Obce a doterajšie vlády tiež. Až teraz prichádza vládne uznenesienie o dotácii na zateplenie aj týchto objektov. Nejde však len o samotnú pomoc pre majiteľov rodinných domov. Pozitívom tohto kroku je aj podpora malých a stredných podnikateľov, ktorým pribudnú priame zákazky. Tie si budú vedieť sami riadiť, bez veľkých spoločností typu Váhostav. Teda bez rizika.

  • BEZ RODIČOV

Takmer polovica – až 48 % Slovákov vo veku od 26 do 30 rokov žije v jednej domácnosti so svojimi rodičmi. Ako vidíme Slovensko je na jednej strane dostatočne „prestavané“, na druhej „lenivé“ riešiť svoju bytovú otázku. Totiž len 10 percent mladých vo veku 20 - 25 rokov vlastní byt. S pribúdajúcim vekom počet vlastníkov prirodzene rastie a najvyšší podiel je vo veku 56 - 60 rokov, až 56 percent. Kde sa vzal teda problém riešenia bytovej otázky, keď máme prakticky rovnaký počet vlastníkov bytov aj domov? Sú aj rovnomerne rozmiestnené, lebo ich výstavna bola plánovaná. Rodinný dom najčastejšie obývajú majitelia vo veku 46 - 50 rokov. Je ich o niečo menej ako vlastníkov bytov – 47 percent.

Stavba nového bežného rodinného domu stojí približne 200 € za 1 m3 obstavaného priestoru. Ak predpokladáme dvojpodlažný dom s malým suterénom a obytným podkrovím na rovinatom pozemku s pôdorysnou plochou 100 – 150 m2 dostaneme sa k maximálnym nákladom 135 tis.€ pri 3,5m konštrukčnej vnútornej výške. Samozrejme vlastnými silami. V porovnaní s cenami bytov v mestách nad 100 tis. obyvateľov by som neváhal nepracovať a stavať vlastnými silami. Pri mesačnom hrubom plate 2100 eur sa mi „oplatí“ nepracovať 7 rokov a mám rodinný dom. Pričom som v zisku 286 tisíc eur – teda 15 rokov zamestnania. Aj týmto smerom chce vládna dotácia rozčeriť pozornosť všetkých vekových kategórii k zatepľovaniu rodinných domov a hľadaniu schodnejších riešení bývania pre mladých. Pred tým ako si však požiadame o dotáciu spravme si analýzu žiadateľov o hypotéku. Úspešní žiadatelia sa vydávajú buď cestou rekonštrukcie alebo od základov úplne novej výstavby. Manželské páry dominujú vo všetkých regiónoch Slovenska pri žiadostiach o hypotéku. V Poprade je to dokonca až 62 percent zo všetkých. Muži častejšie žiadajú o hypotéku ako ženy – až 60 percent a ich priemerný vek je 39 rokov. V Bratislave prevládajú slobodní žiadatelia a tí dokonca porazili manželské páry.

  • AŽ 6500 EUR

Celkový objem určený na rozdelenie dotácie na zníženie energetického úniku u rodinných domov by mal byť 30 miliónov eur. Presná suma ešte nie je definitívne stanovená, ale už vieme, že od 1.januára 2016 sa môžu hlásiť žiadatelia s požiadavkou na získanie finančného príspevku. Žiadať o príspevok sa môže rovnako pred aj po zateplení, takže každý žiadateľ má šancu vybrať si pre seba vyhovujúcejší modus. Najdôležitejšou informáciou pre mnohých je výška príspevku, o ktorú môžu žiadatelia získať. Vláda nastavila hornú hranicu až na sumu 6500 eur. Tú však samozrejme väčšina domácností nezíska. Presná výška dotácie sa bude vypočítavať podľa niekoľkých kritérií, medzi ktorými nebude chýbať najmä vek domu. Pozitívom je, že kritériá spĺňa väčšina domov na Slovensku. Hlavné kritériá na získanie príspevku sú:

–        objekt sa začal využívať desať rokov pred žiadaným zateplením

–       objekt je na území SR a jeho účelom využívania je len bývanie

–        celková plocha je 150 m2 pri 1 alebo 250 m2 pri 2 poschodiach

–        na zateplenie nesmela byť predtým poskytnutá dotácia zo ŠFRB

Uvedené a schválené poskytovanie príspevkov na zateplenie rodinných domov vo vlastníctve fyzických osôb je krok štátu vedúci k úspornejšiemu a efektívnejšiemu bývaniu a k úspore nákladov na bývanie priamo u občana. Nedostatkom je, že ak o príspevok požiada len 10 percent vlastníkov rodinných domov, môžu kalkulovať nie viac ako základným materiálom na jednu stenu s plochou 80 metrov štvorcových.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.