Polícia navštívila historika M. Ďuricu

thumbnail

Kriminálna polícia obťažovala slovenského historika európskeho významu. Príslušníci kriminálnej polície navštívili tretieho februára 2017 bratislavský byt renomovaného slovenského historika európskeho významu profesora Milana S. Ďuricu. Policajti síce do bytu nevstúpili – nemali povolenie na domovú prehliadku –, ale opatrovateľku 92-ročného profesora obťažovali otázkami týkajúcimi sa vydania historického kalendára, v ktorom je vyobrazený prezident prvej Slovenskej republiky Jozef Tiso. Podľa denníkov Pravda a N, ktorý na kalendár upozornili verejnosť i políciu, na dobových fotografiách J. Tiso údajne hajluje. Slovenské národné noviny z prostredia polície zistili, že kriminalisti preverujú, či vydaním kalendára nebol spáchaný trestný čin propagácie fašizmu. „Pýtali sa na Ústav dejín kresťanstva ako vydavateľstvo spomínaného kalendára. Ja som ten ÚDK  založil a vydal v ňom sériu malých publikácií.  Už niekoľko rokov som sa od akejkoľvek činnosti utiahol. Mám už deväťdesiatdva rokov. S vydaním kalendára nemám nič do činenia,“ uviedol pre Slovenské národné noviny profesor.

  • ZASTRAŠOVANIE?

Matica slovenská je znepokojená takýmto postupom a podľa nej ide o šikanovanie slovenského historika. Sám profesor takýto akt porovnal s praktikami boľševizmu. Členovia predsedníctva Matice slovenskej sa 7. februára zaoberali aj touto „nečakanou návštevou“. „Matica so znepokojením prijala správu, že hneď po ustanovení  špeciálnej protiextrémistickej jednotky došlo k šikanovaniu uznávaných slovenských historikov. Vo verejnosti vznikajú oprávnené otázky, či to má znamenať, že vydávanie historických prameňov smerujúcich k objasňovaniu slovenských dejín a ich nikým neusmerňovaná interpretácia je prejavom extrémizmu? Či my Slováci sme na rozdiel od ostatných civilizovaných národov Európy povinní sústavne sa bičovať svojimi dejinami? Či nesmieme dospieť a pravdivo uzavrieť svoju minulosť ako predpoklad slobodnej budúcnosti? Sme presvedčení, že konečne musíme začať hľadať cestu k sebe, a nie od seba, ako dediči SNP, ale i marca 1939, lebo obe tieto udalosti úzko súvisia a naša prítomnosť je aj ich výsledkom. (...) Ak Matica slovenská má právo či dokonca povinnosť vyslovovať kritické súdy na adresu rôznych počinov, ktoré sa na Slovensku dejú, potom upozorňujeme na nebezpečnosť radikalizácie spoločnosti, k čomu môžu prispieť aj nepremyslené kroky štátnej moci.“

  • ŽALOBABY

Matica slovenská bola s vydaním spomínaného kalendára spájaná tiež. Denníky Pravda a N sa dopytovali, prečo sa kalendár predáva v bratislavskom kníhkupectve, kde sa predávajú aj tituly Vydavateľstva Matice slovenskej. Obe periodiká sa snažili účelovo spojiť s kalendárom aj Maticu. Tá to odmietla. Písomné  kompletné vyjadrenie už, pravda, nezverejnila. Preto tak konáme my: „Matica slovenská nemá s vydaním uvedeného kalendára nič spoločné. Nie sme autorom ani vydavateľom kalendára. Nevstupujeme do obsahu titulov, ktoré vydávajú iné vydavateľstvá. Nemáme na to právo. Vydavateľstvo Matice slovenskej takéto tituly nevydáva. Matica slovenská dokonca zastavila vo svojej tlačiarni tlač Hitlerovej knihy Mein Kampf. Usilujeme sa o vydanie knihy o Slovákoch, ktorí zachraňovali Židov počas deportácií. Sme si vedomí, že obdobie druhej svetovej vojny našich dejín vyvoláva v spoločnosti rozporuplné reakcie. K tzv. bielym miestam slovenskej histórie, medzi ktoré patrí aj obdobie prezidentovania J. Tisa, ako národná kultúrna inštitúcia dlhodobejšie vyzývame renomovaných slovenských historikov, aby pripravili celospoločenskú konferenciu, na ktorej by spoločne zhodnotili jeho osobu v historických súvislostiach nášho národa. Predchádzalo by sa zbytočným emóciám a podobným konaniam.“

Vydavateľom kalendára bol Ústav dejín kresťanstva (ÚDK), ktorý síce založil M. S. Ďurica, ale v súčasnosti ho vedie katolícky kňaz Ján Košiar. V čase uzávierky tohto vydania SNN ho zatiaľ kriminálna polícia nekontaktovala. Je preto záhadou, že 92-ročného profesora kontaktovali a aktuálneho riaditeľa ÚDK nie. J. Košiar pre portál Hlavné správy objektívne skonštatoval: „Na ich (kriminalistov) obranu treba povedať, že boli v oblekoch, slušní, žiadni kukláči. Priamo s pánom profesorom ani nehovorili, hľadali tam mňa ako riaditeľa Ústavu dejín kresťanstva.“

Prečítajte si aj krátky rozhovor SNN s historikom M. S. Ďuricom.

3 OTÁZKY pre: Milana S. ĎURICU, historika európskeho významu

Maroš SMOLEC - Foto SNN a SHO



Pridaj komentár