Popoluška nepotrebuje macochu, ale bohatého princa

thumbnail

Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka pripravuje ľudí pre reálny pracovný trh. V roku 1999 nastúpil ako odborný asistent na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. V júli 2006 bol vymenovaný do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky. V roku 2013 sa stal najmladším rektorom na Slovensku a do tejto funkcie ho v roku 2017 na stále tej istej univerzite opätovne vymenoval prezident Andrej Kiska. PhD. Jozef HABÁNIK, rektor Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka poskytol Slovenským národným novinám nasledujúci rozhovor.

  • Trenčín má dva hlavné prívlastky - mesto Matúša Čáka a mesto Alexandra Dubčeka. Aký je to pocit viesť univerzitu, pomenovanú práve po ňom?

Slovensko má vo svojich dejinách viacero osobností a velikánov. Naša univerzita však päť rokov po svojom vzniku dostala do svojho názvu meno človeka, ktoré je známe na celom svete. Človeka, ktorý dostal šesť čestných doktorátov, okrem iného aj z našej partnerskej Univerzity v Bologni, ktorá je najstaršou európskou univerzitou. Alexander Dubček bol ocenený okrem iných aj troma oceneniami špeciálne za ľudské práva. Tým, že tento človek bol spätý s našim mestom, vnímam jeho spojenie s Trenčianskou univerzitou ako obrovskú česť a záväzok zároveň, aby sme jeho odkaz pretavili aj do moderného prístupu k vzdelávaniu. 

  • Zhodou okolností - nedávno, pri príležitosti výročia SNP ste na Brezine, pri pamätníku umučených, položili na znak úcty k nim veniec. Čo našej spoločnosti odkazuje dubčekovská symbolika a čo tá povstalecká?

Osobnosť Dubčeka je spájaná s významným reformným vývojom Československa v roku 1968 pred jeho okupáciou. Dovolil si predsa demokratizovať komunistický systém. Dávid, ktorý sa odvážil ísť proti Goliášovi – silnému nastolenému režimu a robiť to, po čom volali ľudia. A symbolika? Tú vidíte na každej dobovej fotografii z tohto obdobia - ľudí, ktorí sa vlastnými telami postavili tankom. Dubček bol osobnosťou, ktorú Slováci potrebovali, aby uverili, že je možné poraziť Goliáša a hoci to bol na prvý pohľad prehratý súboj, toto dielo bolo dokonané nasledovníkmi. A na to ľudia potrebujú symboly, akým bol aj Dubček. Aby uverili v samých seba, aby sa postavili a vzopreli, ak sú nespokojní, dokázal spojiť a zostať nezlomným vo svojom presvedčení, nech už sú životné okolnosti akokoľvek tvrdé. Hoci má Slovenské národné povstanie inú dejovú a časovú líniu, motív je rovnaký. Hrdinstvo, patriotizmus, odvaha. Nemáte občas pocit, že dnešní ľudia bojujú slovami na internete, no nie sú ochotní dokonca sa ani len zúčastniť volieb?

  • Keď ste v roku 2013 prijali rektorské insígnie, dali ste si za cieľ - dovolím si vás citovať –„v krátkodobom období sledovať ciele komplexnej akreditácie a v strednodobom období prípravu stratégie rozvoja univerzity na plne kompatibilnú univerzitu z hľadiska domáceho a európskeho prostredia“. Skúsme po štyroch rokoch bilancovať. Podarilo sa?

Keď som v roku 2013 kandidoval na rektora našej univerzity, moje programové vyhlásenie som ukončil myšlienkou: „Ak si stanovíme náročné ciele, môžeme byť sklamaní z toho, čo sme nedosiahli, ale ak si stanovíme jednoduché a ľahko dosiahnuteľné ciele, určite budeme sklamaní z toho, čo sme dosiahli“. Nikdy som nebol zástancom ľahkých cieľov a vnímal som našu univerzitu ako inštitúciu, ktorá má na to, byť súčasťou európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Je pravdou, že za posledné roky prešlo mnoho našich fakúlt obrovským rozvojom prístrojového a technologického vybavenia porovnateľného doma aj v zahraničí, učebných pomôcok, zvyšovaním kapacity a kvality ľudských zdrojov. Pribudla možnosť cudzojazyčného štúdia vo vybraných študijných programoch alebo možnosť získať celoeurópsky akceptovaný inžiniersky titul. Stali sme sa modernou vzdelávacou inštitúciou, ktorá má viaceré špičkové vedecké pracoviská a je rešpektovaným partnerom zahraničných univerzít. Zaviedli sme vnútorný systém kvality vzdelávania podľa medzinárodne akceptovaných štandardov. Našou snahou je a bude, aby každá fakulta a vedecké pracovisko mali určité unikátnosti oproti iným pracoviskám na Slovensku i v zahraničí.  Dôležité je, aby vedecké zámery korešpondovali s dlhodobou stratégiou univerzity, jej rozvojom a posilňovaním domácej a medzinárodnej konkurencieschopnosti a spolu sme preukázali, že sa to dá. Našu vedeckú kapacitu vníma aj zahraničie. Prioritou pre nás sú aj talenty, ktoré sa snažíme včas podchytiť a podporiť. Výsledky sa ukazujú aj v tejto oblasti a naši študenti dosahujú medzinárodné úspechy a ocenenia nielen vo svojich odboroch, ale dokonca aj v mimoškolských činnostiach, najmä v športe. Taktiež sme sa ako jediná slovenská univerzita dostali do medzinárodného rebríčka kľúčových technologických centier KETs. Európska komisia doň zaraďuje najvhodnejšie subjekty, ktoré vďaka svojim službám znamenajú inovačný potenciál pre firmy aj celé priemyselné odvetvia.

Skúste mi dať bilančnú otázku na každú fakultu zvlášť a ja vám odpoveďami zaplním niekoľko strán. O to viac ma mrzí, keď médiá nezaujímajú úspechy slovenských univerzít, ale presviedčajú mladých, že za plotom je tráva zelenšia. Verte mi, častokrát to takto nie je. Tráva môže byť zelenšia jedine tam, kde bude smerovaná závlaha. V tomto prípade snaha a zanietenie každého študenta zvlášť.

  • Medzi vysokoškolskými „magnificenciami“ ste pomerne mladý, ak nie najmladší, nie je to pracovný handicap?

Tak to zoberme z opačnej strany. Možno som prístupom o to modernejší. Určite nevnímam ako pracovný handicap to, že môžem rozvíjať univerzitu v najproduktívnejšom veku, skôr ako výhodu. Tým, že okrem riadenia univerzity aj stále vyučujem, vnímam aj väčšiu názorovú blízkosť s novou mladou generáciou. Síce to neznamená, že si niekedy založím vlastný instagramový účet, ale Facebook samozrejme mám a aktívne prostredníctvom neho komunikujem aj s nimi. Študenti aj rôzni ľudia mi občas tak trochu so strachom napíšu, pretože si nie sú istí, či som to naozaj ja, ale agendu, ktorú dokážem vyriešiť od stola z domu občas vybavím aj takto. Voči skúsenejším kolegom však prechovávam úctu a rešpekt. Väčšinu z nich poznám z môjho pôsobenia na pozícii štátneho tajomníka pre vedu a techniku na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR z rokov 2006 až 2010.

  • Vzdelanie, najmä vysokoškolské - nezarmucuje vás, ak vidíte, že v našej spoločnosti nie je pre mladých žiadnou veľkou výhrou ocitnúť sas ním na začiatku aktívneho života? Nízke mzdy, ak vôbec prácu nájdu...

Zarmucuje ma, ak niekto dehonestuje slovenské univerzity, pretože sa rozvíjajú a majú snahu produkovať naozaj múdrych ľudí. Pozrite sa na vzdelanie ako projekt: Na začiatku každého projektu je motivácia. Z nej vychádza cieľ. Na jeho dosiahnutie je  potrebné vytýčiť reálne kroky a vynaložiť nejaké úsilie. Čo je motiváciou študenta ísť študovať na nejakú vysokú školu? Titul? Diplom je úradný certifikát, potvrdzujúci dosiahnutie potrebného počtu kreditov. Dobre, máte diplom, zavesíte si ho na stenu a rodičia vás pochvália, že ste inžinier. To je celé. Motivácia by mala začínať otázkou, ktorú dostávajú už aj tí najmenší: Čím chceš byť? Pokračovať by mala realistickým rozhliadnutím sa po pracovnom trhu a ohodnotení danej profesie, pretože ak ma má živiť to, čo ma baví, resp. k čomu mám vzťah alebo predpoklady, tak na to musia byť vytvorené aj podmienky na trhu práce. Dovolím si teda oponovať samotnému postaveniu otázky. Ak niekto uvažuje o vysokoškolskom štúdiu, mal by sa v prvom rade zamerať na odbor, ktorý mu neskôr umožní vyberať si z pracovných ponúk tie najlepšie. Druhou najdôležitejšou vecou je potom vybrať si takú školu, ktorá je prepojená s praxou a veľmi rýchlo študenta uvedie do reality. Našou ambíciou je naplniť obe podmienky súčasne. Tento rok už po desiatykrát vyhodnotil portál venujúci sa zamestnávaniu záujem o absolventov jednotlivých škôl. Trenčianska univerzita patrí dlhodobo do TOP 10 vysokých škôl podľa tohto hodnotenia a jej absolventi sa radia medzi najrýchlejšie zamestnaných. V tomto roku sme dokonca na vyšších priečkach ako v minulom roku. Celkovo záujem o čerstvých uchádzačov o prácu v posledných rokoch stúpa, no nie je to rovnaké vo všetkých oblastiach. Informatika, strojárstvo a ekonomika sú stále v top trojke.

  • Roky sa hovorí, že vysoké školy by mali reflektovať požiadavky pracovného trhu - ako je to u vás z vášho pohľadu - je možné sa aspoň čiastočne relatívne operatívne takto prispôsobovať?

Štúdium na našej univerzite je prepojené s praxou, ktorá ovplyvňuje aj tvorbu študijných programov. Neustále rozvíjame a rozširujeme spoluprácu s firmami a podnikmi. Situácia na trhu práce ukazuje aj naďalej trend technických, ekonomických a zdravotníckych smerov, čo sú odbory, ktoré je možné študovať na Trenčianskej univerzite, a to na štyroch rôznych fakultách a dvoch špecializovaných pracoviskách. Vzhľadom na vysokú koncentráciu strojárskeho, automobilového ale aj sklárskeho priemyslu nachádzajú okamžité uplatnenie aj priamo v regióne. Minulý rok všetci absolventi tretieho stupňa štúdia Fakulty špeciálnej techniky mali zamestnanie ešte skôr, než si prevzali diplomy. Je to spôsobené najmä tým, že významná časť ich štúdia prebieha v praxi a ich záverečné práce riešia reálne problémy z partnerských firiem. My učíme ľudí pre reálny trh a napríklad len pre zaujímavosť, takmer 70 percent absolventov našich technicky zameraných fakúlt pracovalo alebo pracuje v danom odbore.

  • Stredné Považie bol kedysi región s rozvinutým priemyslom. Potom akoby uťal, v súčasnosti sa opäť preberá. Spolupracuje vami vedená univerzita s regionálnym priemyslom a naopak, či ten je otvorený spolupráci s vami?

Pred dvadsiatimi rokmi si Trenčiansky kraj doslova pýtal univerzitu. Tá totiž prináša regiónu vyššiu mieru vzdelanosti, vysokokvalifikovanú pracovnú silu, priťahuje firmy, pomáha rozhýbať ekonomiku a  je jedným z najväčších zamestnávateľov. Aj preto sme vytvorili CENTRATECH, čo je centrum transferu technológií, prostredníctvom ktorého nachádzame vedeckým poznatkom komerčné využitie. Máme mnoho partnerov – firiem, ktoré takto využívajú vedecký potenciál na svoj vlastný rozvoj.

  • Hovoríme o potrebe rozvoja vedomostnej spoločnosti, čo všetko preto musí urobiť samotná spoločnosť? Nie všetko sa dá predsa naložiť na plecia školám.

Niekedy mám pocit, že samotní politici si protirečia. Na jednej strane existujú príklady krajín, ktoré dlhodobo stavajú na znalostnej ekonomike, čo sa nám páči a chceme to samozrejme aj my doma  a na druhej strane urobia zo slovenskej vedy Popolušku. Žiaľ, Popoluška nepotrebuje macochu, ale bohatého princa. Zatiaľ nepoznám negatívny dôsledok vzdelávania. Vzdelávanie, či už na úrovni rodiny, regiónov alebo aj celej krajiny, bolo vždy najlepšou investíciou do budúcnosti. Ak si len zoberiete príklad nášho mesta, tak už len samotný fakt, že je v ňom univerzita robí to, že sem prinášame život, mladých ľudí, rozhýbavame lokálnu ekonomiku, pretože tí ľudia majú nejaké potreby, bývajú tu, nakupujú, využívajú služby, chcú spoločenské vyžitie atď. A to sú stále len študenti. Spoločnosť by sa mala zamyslieť nad tým, či chce byť táto krajina výrobcom, alebo inovátorom. Či budeme predávať svoje pracovité ruky alebo nápady.

  • Blíži sa zverejnenie dokumentu o reforme slovenského školstva. Čo by ste v ňom z pohľadu rektora vysokej školy uvítali najviac?

Najmä podpis ministra financií ...

Zhováral sa Ivan BROŽÍK -  Foto: autor

 

 



Pridaj komentár