Pôrodník spod Beckovského hradu

thumbnail

Profesor Ján Ambro, priekopník pôrodníctva a starostlivosti o novorodencov. Významným medzníkom vo vývoji zdravotníctva v Bratislave, ale aj na celom Slovensku bol 28. október 1864. V Bratislave otvorili Krajinskú nemocnicu – terajšia nemocnica na Mickiewiczovej ulici, ktorá bola v tom čase najväčšia nemocnica v celom Uhorsku; mala dvestopäťdesiat postelí, ale pôrodníckych bolo len trinásť. Už v roku 1833 založil v Budapešti medik Slovák Jonáš Bohumil Guoth (1811 – 1888) Lékařsko-slovanskou společnost. Neskôr ako lekár pôsobil v Hybiach, bol funkcionár Tatrína a Matice slovenskej a tieto spolky boli spolu s Bratislavským lekársko-prírodovedným spolkom (1856)  tribúnou aj pre gynekologicko-pôrodnícke prednášky i strediskom lekárskeho vedeckého života. V mnohom ovplyvnili  život a tvorbu významného a zabúdaného Slováka profesora MUDr. Jána AMBRA, o ktorom bude reč. Bratislavská  kráľovská škola pre baby vznikla nariadením ministra náboženstva a výučby Ágostona Treforta, rodáka z Humenného, v priestoroch uvedenej nemocnice 1. januára 1873. Jej zakladateľom a prvým riaditeľom bol profesor MUDr. Ján Ambro (1827 – 1890) z Beckova.

JEDNOOKÝ VEDEC

Lekárstvo študoval v Pešti a vo Viedni. Ako mladý lekár sa pri pitve mŕtvoly infikoval a prišiel o pravé oko. Pôsobil na rozličných  miestach, naposledy v Budapešti, odtiaľ ho povolali za riaditeľa Kráľovskej babskej školy. V týchto dňoch si pripomíname 190. výročie narodenia tohto rodáka z Beckova. Pre históriu ženského lekárstva je u nás najvýznamnejšou osobnosťou. Ako múry beckovského hradu odolával ťažkostiam a priekom, ktoré mu život pripravoval. Priekopníckou prácou sa hlboko zapísal do dejín medicíny na Slovensku, napriek tomu nebol doteraz po zásluhe a ocenený. Otec,  dedinský mäsiar – ako storočie pred  ním otec „veľkej ozdoby Uhorska“ Mateja Bela, zomrel v mladom veku. Janko vyrastal v biednych pomeroch, na štúdiá si musel zarábať sám. Študoval na gymnáziu v Trnave a v Šoprone – a tam už patril k aktívnym členom Spolku slovenských študentov, ktorí sa nazývali aj Bratmi Šopronskými. Revolučné roky 1848 – 1849 a odnárodňovacia politika uhorskej vlády v porevolučných rokoch sa stali pre ďalšie štúdium našich medikov v Pešti osudnými. Za päťdesiat nasledujúcich rokov, za celú druhú polovicu 19. storočia absolvovalo peštiansku lekársku fakultu len sedemdesiatdeväť medikov zo Slovenska – a  z nich iba jedenásť Slovákov! Jedinou osobnosťou s významom pre naše národné dejiny bol v tých časoch práve Ján Ambro.

VSTUP DO VEDY

Najprv pracoval na Pôrodníckom oddelení Všeobecnej nemocnice vo Viedni. Od roku 1855 bol asistentom na chirurgickej klinike prof. Jánosa Balassu v Pešti, začas pôsobil ako praktický  lekár a v roku 1870 ho prijali na pôrodnícku kliniku v Budapešti. Vo viedenskej nemocnici patril medzi jeho učiteľov tvorca priekopníckeho učenia o sepse Ignác F. Semmelweis. Ambro sa stal stúpencom a propagátorom jeho náuky. Na zjazde Uhorskej lekárskej spoločnosti v roku 1868 v Egri ho poverili vypracovať opatrenia na zníženie vysokej dojčenskej úmrtnosti, v ktorej Uhorsko patrilo medzi najzaostalejšie štáty Európy. Odvtedy sa zameral na boj za zdravie matky a dieťaťa.  V niekoľkých brožúrach upozornil na sociálno-politické nedostatky uhorského zdravotníctva. Otvoreným listom požiadal ministerstvo zdravotníctva zaviesť opatrenia v intenciách Semmelweisovho učenia. Navrhoval zriadiť v nemocniciach osobitné pôrodnícke oddelenia s uplatnením najnovších poznatkov lekárskych vied, ktoré by vyhovovali aj požiadavkám humanity, zaviesť povinnú odbornú výchovu pôrodných asistentiek a na zhromaždení Spoločnosti lekárov Uhorska v Egri v roku 1868 predložil aj návrh Smerníc plánu budovania babských škôl na území Uhorska.

EURÓPSKY OHLAS

Už pred príchodom do Bratislavy bol teda známou osobnosťou, veď ako vôbec prvý lekár alarmuje verejnosť na riešenie napríklad vážnych zdravotných a sociálnych osudov detí slobodných matiek – urobil tak v dvoch spisoch vydaných v osemdesiatych rokoch v nemčine a  maďarčine. Treba vyzdvihnúť, že tieto spisy sú jedným z najpodstatnejších prínosov do základov sociálnej pediatrie a majú obrovský dosah aj v európskom rámci. V jednom z nich píše: „Plodenie nezákonných detí, ktorého príčinou je pauperizácia, demoralizácia obyvateľstva a konkubináty, je jednou z prvoradých celoštátnych a celospoločenských otázok. V kultúrnych  krajinách sa zriaďujú pre nešťastné matky na ochranu nezákonne narodených detí a sirôt ústavy. U nás sú tieto najnevinnejšie bytosti, ktoré za nič nemôžu, vystavené bez ochrany zákona vážnej životnej neistote a náhode. Občianske postavenie takejto siroty je najnaliehavejším problémom nášho zákonodarstva.“          Ambrova publikácia Kniha o pôrodníctve pre baby, ktorá vyšla v slovenčine v roku 1873, je prvým originálnym dielom tohto druhu v našej literatúre vôbec.

POKRAČOVATEĽ SEMMELWEISA

Základné princípy asepsy a antisepsy, ktoré definoval a presadzoval prof. Semmelweis, zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší vývoj nielen chirurgických disciplín, ale aj gynekológie a pôrodníctva. Je preto  pochopiteľné, že aj MUDr. Ján Ambro, prvý riaditeľ, zakladateľ a budovateľ Kráľovskej babickej školy v Bratislave, ich prostredníctvom svojej publikácie presadzoval. Dielo má 354 strán textu a končí sa Prísahou pre babu:

„Ja ...  prisahám a sľubujem Bohu všemohúcemu, že povinnosti svojej pri každom pôrode svedomite a pečlive zadosť učiním, bez vedľajších ohľadov pokračovať budem, žiadnemu zámyselne neuškodím, sľubujem, že každej mne sverenej rodičke, tak chudobnej jako bohatej, babskú pomoc vedľa mojej najlepšej možnosti rovno udelím, jich neopustím, ani jich nezanedbám a vždy a vo všetkom smysle mojho babského návodu dľa najlepšej mojej spôsobilosti pokračovať budem. K čomu mi Boh pomáhaj!“ Kniha sa venuje ľudskému telu, tehotnosti, pravidelnému pôrodu a šestonedeliu, nepravidelnostiam tehotnosti, nepravidelnostiam pri pôrode a nepravidelnostiam šestonedelia. V časti Prídavok sa uvádzajú niektoré výkony pri ošetrovaní tehotných, rodičiek, šestonedieľok a chorých žien. O rok vyšla aj v maďarskom jazyku. Kým slovenské vydanie nemalo nijakú ilustráciu, v maďarskej verzii je 18 tabuliek a 69 inštruktážnych zobrazení priebehu pôrodu.

PRVÁ PÔRODNICA

Priestory Krajinskej nemocnice v Bratislave boli pre pôrodnicu nevyhovujúce. Vybavenie ústavu žalostné. Jadro tvorila miestnosť s desiatimi posteľami, vedľa ktorej bola izba predelená na pôrodnú izbu a poslucháreň a izbietka s troma posteľami pre školnú pôrodnú babu. V tomto krajne nepriaznivom a hygienicky nevyhovujúcom  prostredí začala škola svoju činnosť v januári 1873 päťmesačným kurzom pre pôrodné asistentky. Už v treťom roku „školy“ vypukla tu epidémia, na ktorú v rýchlom slede nadväzovali ďalšie endémie.

Na zmiernenie tejto mizérie doktor Ambro v roku 1876 premiestnil poslucháreň do susedného domu pri nemocnici. Okrem toho zaviedol poliklinický spôsob výučby, ktorý spočíval v tom, že rodičky, ktoré sa zavčasu hlásili na pôrod, umiestňoval podľa možnosti v meste do bytov pôrodných asistentiek. Tam ženy aj rodili v prítomnosti žiačok babskej školy. Po celý čas úporne bojoval o novú budovu, čo sa mu nakoniec aj podarilo – získal povolenie na vybudovanie samostatného ústavu. Stavať sa začalo v roku 1883 na križovatke dnešnej Podjavorinskej a Zochovej ulice. Novú budovu dali do užívania už o dva roky.

Riaditeľ prednášal denne a prednesenú látku asistent odpoludnia so žiačkami opakoval. Obyčajne štyri hodiny týždenne bolo vyšetrovanie tehotných, ktoré cielene prijali do ústavu i pre pedagogické ciele. Žiačka, ktorá bola pri pôrode, musela rodičku sledovať aj v šestonedelí V roku 1875 so štipendiom štyristo zlatých ho poslali na študijnú cestu do zahraničia. O dva roky ho vymenovali za riadneho člena Uhorskej zdravotnej rady. Zomrel v Bratislave 15. mája 1890. Okrem už spomínaného diela napísal devätnásť vedeckých prác, vydal pamätný spis na ochranu babictva, slobodných a opustených matiek a nezaopatrených detí, vypracoval systém organizácie pôrodnej pomoci, vybudovania siete pôrodníc a na ich pracovnú náplň.

Pre Slovensko – vtedajšie Uhorsko – a monarchiu vykonal Ján Ambro priekopnícku a neoceniteľnú prácu. Svoju úspešnú vedeckú a výchovnú prácu na čele Školy pre pôrodné asistentky vykonával sedemnásť rokov.

Michal VALENT – Snímka: archív redakcie 

Autor je významný slovenský gynekológ, emeritný univerzitný profesor LF UK v Bratislave.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.