Bude Grécko malým, moderným Sovietskym zväzom? Dnes sa s vykladačmi situácie v Grécku a okolo Grécka roztrhlo vrece. Médiá sú plné ankiet, názorov občanov štátov Európskej únie a eurozóny osobitne. Ako však vlastne vidia situáciu samotní Gréci? Aké sú odpovede na to, prečo grécka vláda od januára, keď sa dostala po voľbách k moci, postupuje pri rokovaniach navonok bez akejkoľvek ochoty na kompromis? Oprávnene sa to pýtajú aj Slováci, veď Slovenská republika dala do eurovalu, ktorý sa ukázal pre záchranu Grécka neúčinný, jeden a pol miliardy eur.
Každý slovenský občan si právo na otázky teda predplatil. Najnepohodlnejšie odpovede dáva filozof Nikos Dimou (1935), autor knihy Za všetko sú zodpovední Nemci. Jeho krajanov však vysvetlenia vždy rozčertia, nenachádza pre ne široké porozumenie. Podľa Nikosa Dimousa vzťah Grékov k Európe a Západu je zároveň láskou a aj nenávisťou, Gréci hlboko nedôverujú Európe a Západu, ba dokonca sa v Európe cítia cudzo.
Sú stopercentne európsky uvažujúci Gréci, ale sú aj Gréci, ktorí vôbec európsky neuvažujú, nerozmýšľajú, ale väčšina Grékov je podľa Nikosa Dimousa niekde v strede. On sám má Európu rád a o ňom hovoria, že študoval v Európe, teda je „europeizovaný Grék“. No slovo europeizovaný Grék vôbec nie je lichôtka, ale naopak nadávka. Keď Gréci letia do Paríža, hovoria ešte dnes – letíme do Európy. Francúzovi, ktorý letí do Atén, to ani len nezíde na um, on sa cíti byť v Európe.
■ ODLIŠNÉ DEJINY
Mnohé z toho vyplýva z dejín. Grécko má úplne iné dejiny ako ostatná Európa. Nezažilo nijakú z veľkých kultúrnych epoch ako Európa, nemalo nijakú renesanciu, nijakú reformáciu, nijaké osvietenstvo, nijakú priemyselnú revolúciu – teda to všetko, čo urobilo Európu Európou. „Stáročia sme žili oddelení od Európy najprv Byzanciou a potom pod osmanskou, tureckou nadvládou,“ píše Nikos Dimou: „Keď sme sa od toho v polovici 19. storočia oslobodili, boli sme vlastne katapultovaní z najhlbšieho stredoveku.“ To bol šok, z ktorého sa Gréci doteraz nespamätali, doteraz ho neprekonali.
„V skutočnosti sa cítime v Európe cudzí a Európanom hlboko nedôverujeme. Dodnes nie je ani zabudnuté a ani prepáčené veľké rozdelenie cirkví na latinský Západ a grécky ortodoxný východ v 11. storočí, a to keď v roku 1204 franskí križiaci dobyli Konštantínopol. Keď sme sa oslobodili od tureckého jarma, boli sme balkánski roľníci, ktorí zväčša nevedeli ani čítať, ani písať – a očarený Západ nám začal hovoriť, že sme potomkovia starých Grékov a Európania – Európania a praprapravnuci Periklesa, teda niečo mimoriadne.“
■ DOVEZENÁ DEMOKRACIA
Pritom prvý grécky panovník, prvý kráľ bol z Bavorska. Priviedol vzdelancov, ktorí chceli z Grécka urobiť moderný štát, preložili do gréčtiny občiansky poriadok, vytvorili nové inštitúcie, ako je parlament, vytvorili ústavu. No pre priemerného Gréka to bolo niečo cudzie. Nebolo to nič, čo by malo pôvod v gréckej spoločnosti, bolo to dovezené, bol to import.
Terajší predseda vlády Alexis Tsipras v parlamente vyhlásil, že Európania chcú Grékov ponížiť a zotročiť. Tsipras má svoj plán, aby nielen Grécko, ale celá Európa boli oslobodené od zlých démonov kapitalizmu a od neoliberalizmu, ktorý spôsobil terajšiu krízu. Predsedníčka parlamentu Zoé Konstantinopoulusová vytvorila parlamentný výbor na preskúmanie legitimity zahraničného zadlženia, ktorý vyhlásil, že požiadavka medzinárodných veriteľov na splatenie 320 miliárd je nelegálna.
■ TSIPRASOV SEN
Tsiprasa a stranu Syriza vyniesol do čela vlády hnev obyvateľstva, že starí politici neurobili nič, aby zabránili kríze alebo ju prekonali. Ľudia si totiž povedali – veď už nemáme čo stratiť. Ale Gréci by nemali podľa Nikosa Dimousa podliehať ilúzii. Alexis Tsipras sníva o tom, aby z Grécka urobil malý, nový a moderný Sovietsky zväz, jeho cieľom je všetko centralizovať a zoštátniť, všetko má patriť všetkým a má sa skoncovať s panstvom súkromného kapitálu – kapitalistov, ktorí vyciciavajú krv z Grékov a z Grécka.
Podľa Nikosa Dimousa, absolventa mníchovskej univerzity, je súčasné Grécko určované dvomi mocnými ideologickými silami. Jedným z nich je grécka pravoslávna, ortodoxná cirkev a druhou je komunizmus. A obe tieto sily sú jednoznačne protizápadné. Komunisti síce koncom štyridsiatych rokov v občianskej vojne prehrali, ale zápas ideí vyhrali. Nikos Dimou tvrdí, že vplyv komunizmu v krajine je taký silný, že dodnes určuje napríklad slovník politikov a rečníkov. Ešte dnes vraj možno počuť v rozhlase hovoriť tým istým žargónom a výrazmi, akými hovoril napríklad Stalin, ktorý zomrel v roku 1953. Nemožno sa čudovať, že veľká časť gréckeho obyvateľstva si myslí, že celú krízu vyvolali temné sily preto, aby z Grécka urobili kolóniu Európy a Západu. Verejnosť si myslí, že vinní z terajšej situácie sú slobodomurári, veľké medzinárodné koncerny, ktoré chcú Grékov zotročiť ako málo platenú nájomnú pracovnú silu. Exminister financií Varoufakis trebárs proklamoval, že Európania chcú udržať Grécko v závislosti tým, že vždy poskytnú len toľko peňazí, ktoré budú stačiť na zaplatenie dlhov.
■ VEĽKÉ CHYBY ÚNIE
Ale podľa Nikosa Dimousa aj Európa urobila množstvo veľkých chýb. Predovšetkým ignorovala grécku mentalitu a jednoducho chcela reformy nanútiť. Predstavitelia veriteľov, tzv. Trojky – teda Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a EÚ napochodovali do Atén ako okupačná moc bez toho, aby si niekto dal námahu čo i len pokúsiť sa vysvetliť, prečo sú zmeny nevyhnutné.
Dušan D. KERNÝ - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA