Prečo je Depardieu v Rusku viac ako doma

HUMORESKA

Najslávnejšiu novodobú ruskú prisťahovaleckú celebritu, znalca a milovníka vín, herca, bonvivána a bohéma Gérarda Depardieua nová vlasť úplne dostala. Plánuje otvoriť pálenice na biovodku a rozšíriť sieť svojich reštaurácií. Mnohí ho okiadzali, že ušiel preto, lebo francúzsky prezident Holland pohrozil boháčom, že im zdvihne mandle a nasolí im také dane, že sa z toho nespamätajú. Podľa mňa si Depardieu vybral Rusko z iných dôvodov. Hanbí sa za svojich francúzskych rodákov. Z nedávneho prieskumu časopisu Terre de vins (Krajina vína) totiž vyplynulo, že vo Francúzsku sa vo víne nevyzná asi sedemdesiatjeden percent obyvateľov. Až štyridsaťtri percent ľudí z krajiny galského kohúta sa priznalo, že sa vo víne nevyzná vôbec. Medzi takýmito barbarmi musel veľký milovník vína žiť. Mnohí mu vyčítali, že fandí Putinovi, ktorý vraj nerešpektuje slobodu pre všetkých a stále. Gérard pochopil, že sloboda nie je stavom vonkajších okolností, ale vnútorného stavu mysle, ktorý môže dosiahnuť, keď mu nikto nebráni bratať sa s milovaným vínkom, ako chce. Vo Francúzsku klesá objem vypitého vína. Každým rokom sa prepadá jeho spotreba až o osemnásť percent. Veľký herec sa tam musel cítiť ako vydedenec. Netrvalo by dlho a mal by na krku paragraf za vlastizradu. Veď sa nedávno v rozhovore pre britský denník Daily Mirror priznal, že keď sa darí, tak denne zvládne až štrnásť fliaš vína a vôbec sa necíti opitý. Bohatier, ako sa patrí. V štrnástich litroch vína je asi 1,4 čistého alkoholu, ale pozor! Depardieu ťahal bulvárneho novinára za nos. Nie je z inej planéty. Z novín si vystrelil s odkazom, že mu je v Rusku dobre, lebo si tam nikto nerobí ťažkú hlavu z jeho bohémskeho spôsobu života. Nikto sa mu nerýpe v jeho vnútornej slobode. Ako dôkaz slúžia jeho slová pre Daily Mirror, pri ktorých sa reálne mysliaci človek musí uškŕňať, nie aby ho bral vážne.

„Keď sa nudím, pijem. Okrem nevyhnutných chvíľ, keď musím abstinovať. Po operácii by-passu a taktiež pre cholesterol musím byť opatrný... Ale keď začnem piť, nemôžem piť ako normálny človek. Dokážem vystrebať dvanásť, trinásť, štrnásť fliaš vína za deň. Lekár ma požiadal, aby som mu opísal moju konzumáciu. Začínam doma so šampanským alebo s červeným vínom pred desiatou predpoludním. Potom nasleduje opäť šampanské. Ďalej pálenka pastis, asi tak pol fľaše. Neskôr jedlo spolu s dvoma fľašami vína. Popoludní šampanské, pivo a dopijem fľašu pastisu. Potom vodka alebo whisky. Ale nikdy nie som ožratý, len trochu opitý. Všetko, čo potrebujete, je zdriemnuť si na desať minút ‒ a voilà, vypijete ružové víno ​​a cítite sa svieži ako ružička. Mne sa na opitosti páčia chvíle, keď ste pri zmysloch a nadšený.“

Milan ZEMO

 

 

 

 



Pridaj komentár