Prečo sa bojíme imigrácie?

thumbnail

O čom je reč

Strach čoraz väčšmi opantáva mysle ľudí. Nemožno sa tomu ani čudovať, stačí si večer pozrieť správy televíznych novín, rozhlasu či prečítať noviny, prevládajú v nich najmä zlé, negatívne informácie, a to nielen o počasí. Hrôza vanie aj z húfov utečencov na gumených člnoch, ktorí sa plavia na náš kontinent. Nepokoj v nás vyvolávajú zábery z centier európskych miest, kde sú pešie zóny obohnané zátarasami a betónovými blokmi. A tento obraz nepochádza iba z Londýna, Paríža či veľkých nemeckých miest, kde boli posledné teroristické útoky, keď islamskí fanatici automobilmi zaútočili na obyvateľov. Betónové zátarasy si už môžeme všimnúť aj v Bratislave, hoci nám údajne nijaké nebezpečenstvo nehrozí, ako nás ubezpečujú policajní experti.

Slovensko vraj nie cieľom prisťahovalcov, tí mieria najmä do štátov západnej Európy, kde očakávajú lepšie sociálne podmienky ako u nás. Zatiaľ je to tak. Imigrácii sa bránia aj ostatné štáty strednej Európy – Maďarsko, Poľsko i Česká republika. Lenže pomazané hlavy lídrov Európskej únie sa rozhodli, že takto to ďalej nemôže byť a schválili kvóty, vraj sa treba o utečencov solidárne podeliť. Maďari, Poliaci aj Česi tento diktát kvót jednoznačne odmietli, za čo im z Bruselu hrozia sankcie. Proti kvótam je aj Slovensko, ale EÚ je voči nášmu štátu zatiaľ zhovievavá. Nie je verejne známe prečo?! Možno  vláda pripravuje projekt, ako doplní chýbajúce pracovné sily. Veru tak, čuduj sa svete, Slovensko, ktoré patrilo donedávna medzi štáty (aj v rámci EÚ) s vysokou nezamestnanosťou, zrazu trpí na nedostatok pracovníkov. Pravda, zabudli sme dodať, že ide najmä o kvalifikované pracovné sily, o špecialistov, ktorých potrebuje napríklad automobilový priemysel. A tak možno (v rámci akejsi tajnej dohody, ktorú nepoznám) sa v blízkosti automobilových koncernov vybudujú moderné školiace strediská, kam prídu utečenci z Afriky a  Ázie, tí sa v krátkom čase naučia jazyk, získajú schopnosti a zručnosti v práci pri obrábacích linkách či na počítačoch. Zabudol som dodať, že bude treba postaviť pre týchto ľudí, ktorým Slovensko otvorí svoju náruč, byty, školy, mešity, aby sa mali kde modliť. Samozrejme, všetko zaplatí Európska únia. Slovensko bude výstavnou skriňou Európy. Lebo chceme byť súčasťou jadra EÚ, ako nás ubezpečil pán premiér! Ale niet inej cesty, keď slovenské rodiny rodia málo detí. A aj tí mladí, čo sa na Slovensku narodia, odchádzajú zväčša za prácou do zahraničia! Je síce pravda, že aj na Slovensku existujú kraje s vysokou nezamestnanosťou, najmä na strednom a východnom Slovensku, kde žijú slovenskí Rómovia.

Lenže tí sú, ako bude niekto namietať, neprispôsobiví, nechcú sa vzdelávať, nechcú pracovať. A tak sme naozaj odkázaní na prijatie imigrantov z Afganistanu, zo Sýrie či z Iraku. Predpokladám, že tomu, čo som vyššie napísal, každý uverí a nebude to považovať za hlúpy vtip. Pretože naši ľudia sú múdri a tolerantní a veria tomu, čo naprojektovali úradníci EÚ. Aj keď možno niekoho bude odrádzať, čo sa deje v tých štátoch, ktoré otvorili svoje hranice pre prisťahovalcov. Napríklad Švédsko, krajina s vysokou životnou úrovňou, ako informoval nedávno švédsky premiér, bude musieť v mestách s veľkým počtom imigrantov riešiť problémy za pomoci armády. Počas minulého roka sa tam udialo vyše tristo konfliktov, kde boli použité strelné zbrane, z toho vyše deväťdesiat percent bolo v súvislosti s prisťahovalcami. Do tzv. no-go zón si bežný Švéd netrúfne ísť. To isté sa deje v Anglicku, vo Francúzsku aj v Nemecku.

Ústretová imigračná politika kancelárky Agáty Merkelovej, francúzskeho prezidenta Macrona či šéfa EÚ Junckera hrozí skončiť katastrofou. Iba cynik môže vymyslieť, že z vojnou zmietaných štátov Afriky a Ázie možno presídliť milióny islamských obyvateľov do kresťanskej Európy. A vytvoriť akúsi novú multi-kulty. Napokon, práve štáty strednej a východnej Európy majú o tom svoju historickú skúsenosť, keď naše kraje plienili hordy tureckých a tatárskych vojsk. No ako sa zdá, dobyť a vyplieniť súčasnú Európu  sa dá aj bez meča!

     Peter ŠTRELINGER

 



Komentáre

  1. Dušan Juraj píše:

    Rodiacu ženu bude musieť vláda oceniť ako normálne pracujúcu ženu inak pri takom príjme do (normálnej rodiny) aké je dnes pri oboch pracujúcich je boj o prežitie ... Všetko ide cez peniaze , spokojná rodina začne premýšľať odkiaľ som , kde žijem a kde chcem žiť .
    Inteligentná mládež na 50% uteká za vzdelaním do sveta , zvyčajne tam ostane aj pracovať , nejaké výhovorky od štátnych úradníkov neobstoja , lebo je 29 rokov po zmene režimu , za takú dobu sa Južná Korea stala ekonomickým tigrom bez nejakého zázemia , či v strojárstve, elektronike . Nerozumiem tomu prečo sa niekto tlačí na funkcie , potom celé volebné obdobie vypráva ako sa to nedá , kedy konečne budú ľudia vo funkciách čo povedia " dá sa to " na konci volebného obdobia aj preukážu svoju schopnosť odpočtom svojej práce .
    Desaťročia útlaku sa naplno prejavujú v našej povahe , výkon vieme podávať len pod cudzou papučou a riešiť problém v krčme ...

    Neviem prečo EU sa ešte chce baviť o prerozdeľovaní migrantov , vojna skončila najbližším lietadlom odosielať domov , tí ľudia ctia úplne iné hodnoty ako My , tak neviem o čom ešte Únia diskutuje ?