Niekoľko filmov a kníh, ktoré majú spoločné znamenie: Nesporné hrdinstvo ukončené tragickým koncom. Tak by sa v skratke dal charakterizovať vo vtedajšej vojnovej Európe ojedinelý čin. Atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý v Prahe uskutočnili česko-slovenskí výsadkári Jozef Gabčík, Slovák s krycím menom Zdeněk, a Jan Kubiš, Čech s krycím menom Ota Navrátil. Smrť takpovediac „korunného princa Tretej ríše“ bola výsledkom jednej z najodvážnejších tajných operácií druhej svetovej vojny. Zastupujúci ríšsky protektor SS-Obergruppenführer Reinhard Heydrich zomrel 4. júna 1942 o pol ôsmej ráno po týždňovom boji o život v pražskej nemocnici na Bulovke. Žiaľ, znamenalo to pokračovanie masových represálií, ktoré nacisti zaviedli proti obyvateľstvu Protektorátu Čechy a Morava ihneď po atentáte. Tragický osud obcí Lidice a Ležáky je nakoniec dostatočne známy. Prečo sa práve Reinhard Heydrich stal terčom útoku čs. parašutistov a prečo sa tak stalo napriek riziku masovej odplaty ?
V MENE TAJNÝCH SLUŽIEB
Možnosť realizovať atentát sa objavila už 3. októbra 1941 na rokovaní česko-slovenského exilového Ministerstva národnej obrany v Londýne. Ako pravdepodobný cieľ sa okrem Reinharda Heydricha spomínal aj štátny tajomník v Protektoráte Čechy a Morava Karl Hermann Frank. Parašutisti boli na územie Protektorátu vysadení v noci z 28. na 29. decembra 1941 ako skupina Anthropoid. Keď niektorí Gabčíkovi a Kubišovi ilegálni spolupracovníci začali v máji 1942 tušiť ich naozajstnú úlohu a najmä jej cieľ, postavili sa proti realizácii atentátu. Bolo im hneď jasné, aké následky by to mohlo priniesť. Rádiodepešou z 12. mája 1942 dokonca žiadali čs. spravodajskú službu a politických predstaviteľov v Londýne, aby dali príkaz na zrušenie operácie. Zároveň domáci odboj navrhoval, ak už je potrebné pred západnými Spojencami nejaké veľké gesto, aby bol atentát spáchaný na niektorého z domácich kolaborantov. Jasnú odpoveď na túto žiadosť odboj nedostal, ale všetky predpoklady sa po atentáte potvrdili. Nepodarilo sa ani presvedčiť Gabčíka s Kubišom, aby od atentátu upustili. Ako vojaci pod prísahou sa neoblomne držali svojich príkazov z Londýna. Parašutisti pozorne Heydricha sledovali a vyberali najvhodnejšie miesto útoku. Voľba padla na zákrutu na rohu ulíc V Holešovičkách a Kirchmayerova (dnešná Zenklova), ktoré sa nachádzajú v pražskej štvrti Libeň. Keď krátko po jedenástej hodine v osudný deň vchádzalo auto s Heydrichom do ostrej zákruty a spomalilo, priskočil k nemu Gabčík, spod plášťa vytiahol samopal značky Sten-gun a stlačil spúšť. Zbraň sa však zasekla a výstrel nevyšiel. Heydrich prikázal auto zastaviť, namiesto toho, aby z miesta čo najrýchlejšie ušiel. To využil neďaleko stojaci Kubiš, ktorý z aktovky vytiahol bombu a tú vrhol smerom k mercedesu. Následne sa ozval silný výbuch, ktorý rozbil aj sklá na električke prechádzajúcej okolo.
KRVAVÉ DOZVUKY
Koniec tejto osudovej udalosti druhej svetovej vojny je známy. Vyvraždené a vypálené obce Lidice a Ležáky, tisícky väznených a popravených českých odbojárov. Atentát na Heydricha sa však stal pre exilovú vládu akýmsi tromfom, ktorý jej pred západnými Spojencami dodal oveľa väčšiu vážnosť. Nehovoriac už o vlne solidarity, ktorá sa spustila po vyhladení obce Lidice a po ďalších represáliách. Udalosti v Protektoráte tak získali svetový ohlas. Práve následkom týchto udalostí vydala začiatkom augusta 1942 britská vláda prehlásenie o neplatnosti Mníchovskej dohody z roku 1938 a rovnako tak urobili i Francúzi. Išlo nepochybne o politický triumf česko-slovenskej vlády na čele s prezidentom Benešom, ale vykúpený krvou tisícov Čechov popravených nacistami.
Alexander Gocz – Foto: archív