Predčasné voľby nemožno zvesiť zo stromu

thumbnail

Expert na ústavné právo Eduard BÁRÁNY o aktuálnych petičných iniciatívach. Už niekoľko týždňov sa na Slovensku zbierajú podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia. Organizátorov i petícií s tým istým cieľom je viacero, v súčasnosti zbierajú podpisy občanov tri rôzne nespolupracujúce subjekty. Slovenské národné noviny sa preto spýtali na právny názor bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR a súčasného vedúceho vedeckého pracovníka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied  JUDr. Eduarda BÁRÁNYHO, DrSc.

  • Referendum o skrátení volebného obdobia nie je v období existencie samostatnej SR nijaké nóvum; ako nástroj politického zápasu už bol tento inštitút použitý, no s neplatným výsledkom. Ústava SR vymedzuje, kedy referendum nemožno použiť. Je to aj v prípade, ak by predmetom referenda boli napríklad základné práva a slobody. Nepatrí medzi takéto právo aj odovzdanie mandátu občana voliča v riadnych voľbách s tým, že mandát sa u nás odovzdáva v prípade parlamentných volieb na štyri roky?

Referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu sa už na Slovensku uskutočnilo, ale dosiaľ bolo vždy neplatné pre nízku účasť občanov. Ja osobne pochybujem, či tu nejde o zásah do ľudských práv, konkrétne do aktívneho volebného práva občanov, ktorí rozhodli o zložení zastupiteľského zboru na určité obdobie, a ústavnosť skrátenia volebného obdobia ináč ako ústavným zákonom je prinajmenej problematická. Preto je problematická aj zákonnosť samotnej petície o skrátení volebného obdobia, čiže o predčasných voľbách.

  • Kedy sa u nás referendum považuje za úspešné? Ako republika máme skôr skúsenosti s neúspešnými referendami...

Na úspešnosť referenda je potrebné, aby sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a za výsledok hlasovala nadpolovičná väčšina tých, ktorí sa na ňom zúčastnili, čo sa dosiaľ stalo len raz ‒ v prípade referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. Dlhodobo otvorenou ostáva otázka realizovateľnosti výsledku referenda, lebo tu sa stretávajú jeho záväznosť a ústavný zákaz imperatívneho mandátu, teda nemožnosť právne prinútiť poslanca na určité hlasovanie.

  • V minulosti boli neraz spochybnené podpisy občanov, pretože im chýbali náležitosti. Čo všetko teda musí obsahovať platný podpis občana, vyjadrujúceho sa v petícii za vypísanie referenda?

Zákon umožňuje podporiť petíciu v listinnej alebo v elektronickej podobe. Ak fyzická osoba podporuje listinnú formu petície, tak uvádza meno, priezvisko, adresu pobytu a podpis. Elektronickú petíciu možno podporiť tak, že sa namiesto podpisu uvedie adresa elektronickej pošty, adresa elektronickej schránky, zaručený elektronický podpis alebo sa využije informačný systém na elektronické zhromažďovanie údajov o osobách podporujúcich petíciu.

  • Môže byť iniciátorom referenda s konkrétnou otázkou ‒ skrátenie volebného obdobia ‒ viacero petícií, ktoré organizujú rôzne subjekty? Na Slovensku už beží petícia za vyhlásenia takéhoto referenda, teraz sa ju chystá vyhlásiť aj istý politický subjekt ‒ možno v konečnom dôsledku hlasy oboch (viacerých) petícií zrátať pod jednu požiadavku, ak je totožná?

Tej istej veci sa môže, samozrejme, domáhať i viacero petícií, ale ide o kontraproduktívny postup, lebo počty podpisov pod týmito petíciami sa podľa môjho názoru nesčítajú, a teda ku vyhláseniu referenda by aspoň jednu z nich muselo podporiť aspoň tristopäťdesiattisíc osôb. Pri rozhodovaní o (ne)podpore petície môže byť dôležité nielen to, čoho sa petícia domáha, ale aj kto sú členovia petičného výboru alebo podávatelia petície.

  • Aké sú ústavné náležitosti celého procesu až po okamih, v ktorom niekto teoreticky musí vyhlásiť referendum? A musí vlastne alebo je občianska požiadavka iba odporúčacia?

Referendum vyhlasuje prezident republiky. Od momentu podania petície mu začína plynúť tridsaťdňová lehota, počas ktorej preskúma, či petícia vyhovuje zákonným požiadavkám, napríklad či ju skutočne podpísalo aspoň tristopäťdesiattisíc osôb, či sa o danej veci (otázke) vôbec môže konať referendum a po prvé: vyhlási referendum, po druhé: rozhodne o nevyhlásení referenda, ak nie sú splnené podmienky na jeho vyhlásenie alebo po tretie: obráti sa na ústavný súd s návrhom na konanie o tom, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

  • Pripusťme, že prezident sa uznesie na takomto referende, aké sú následné lehoty a kroky?

Postup po vyhlásení referenda je veľmi podobný ako po vyhlásení volieb. Do referendových komisii delegujú svojich členov parlamentné politické strany a ak sa referendum koná na základe petície, tak aj petičný výbor. Úlohu „ústrednej“ referendovej komisie plní Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Hlasovať môže občan, ktorý by mohol v deň referenda hlasovať vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Referendum sa uskutoční do deväťdesiat dní od jeho vyhlásenia. Prvotné sčítanie hlasov v okrskoch zabezpečujú laické referendové komisie.

  • Bolo by po právnej stránke možné zlúčiť napríklad termín konania prípadného referenda s komunálnymi voľbami?

Spojenie komunálnych volieb s referendom by bolo na základnej úrovni okrskových komisií problematické, lebo buď by si vyžadovalo zmenu zákonnej úpravy, alebo by sa skoro zdvojnásobil počet okrskových komisií. Aj v prípade zmeny súčasnej regulácie by boli okrskové komisie preťažené. Komunálne voľby sú ‒ pokiaľ ide o sčítavanie hlasov, najnáročnejšie a mám pochybnosti, či by všade zvládli situáciu.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: autor



Pridaj komentár