Prekliaty vrch dávno otvoril svetu svoju náruč

thumbnail

Svoje miesto pod strechou Európy si vyárendovali aj mnohí Slováci. Keď ešte celé údolie pod Chamonix patrilo benediktínskym mníchom, majestátny vrchol, týčiaci sa nad ním vo výške 4 807 metrov, volali miestni Rupes alba alebo Biely vrch. Jednoducho Biely vrch. Štít, z ktorého počas celého roka nezmizne sneh a ľad. Jeho prítomnosť brali na vedomie iba okrajovo. Uživiť sa v takýchto horách bolo dôležitejšie.Dnes ako keby platil pravý opak. Práve táto časť Savojských Álp vo Francúzsku je sama osebe dynamickým ekonomickým odvetvím, ktoré poskytuje prácu a zárobok desaťtisícom ľudí v blízkom a dokonca i v ďalekom okolí. Ide o obrovské teritórium prekvitajúceho turistického ruchu, ktoré pri súčasných možnostiach umožňuje prvú polovicu dňa tráviť na vysokohorskom ľadovci a počas tej druhej oddychovať už na Azúrovom pobreží Stredozemného mora.

■ V SAGANOVÝCH STOPÁCH

Už niekoľko rokov robí slávu Slovensku náš svetový cyklistický  šampión Peter Sagan. A práve minulý rok sa jedna z etáp mimoriadne sledovanej Tour de France kľukatila po cestách v údolí pod hlavným masívom Savojských Álp – Aiguille du midi, ktorého súčasťou je aj Mont Blanc. Aj preto je takmer hriechom, ak našinec na príjazd do Chamonix použije alpský tunel, ktorý prechádza popod alpským masívom cez hranicu medzi Švajčiarskom a Francúzskom. O čo úžasnejšie je zvoliť si serpentíny s prestávkou nad Argentiére, predstavovať si zástupy nadšených divákov, medzi nimi aj mnohých s našimi vlajkami, a stáť na asfalte, po ktorom sa potom Peter šinul ďalej za svojimi zaslúženými a stále obdivuhodnými víťazstvami. Aj keď ide o oficiálne značenú cestu s povolením premávky motorových vozidiel, pri zjazde do Chamonix sa vodič cíti, akoby práve autom schádzal z Hrebienka do Smokovca a proti nemu stúpal celý zástup zavčas rána vstávajúcich turistov smerom k tatranským štítom. Nikto sa však s autami neponáhľa, tu sa jazdí krokom. Už len pre tie nádherné výhľady na alpské štíty.

Francúzi asi nikdy nezabudnú Švajčiarom skutočnosť, že to bol práve prírodovedec z krajiny helvétskeho kríža Horace Bénédict de Saussur (1740 – 1799), ktorý „objavil“ Mont Blanc pre celý svet.  Už od detstva ho fascinoval nebotyčný masív, dnes známy práve ako Mont Blanc. Tento alpský obor ho zaujal natoľko, že vypísal odmenu pre prvého človeka, ktorému sa podarí dosiahnuť jeho vrchol. Až v auguste 1786 sa podarilo dvom obyvateľom Chamonix vo Francúzsku, hľadačovi kryštálov Jacquovi Balmatovi a lekárovi Michelovi-Gabrielovi Paccardovi, dobyť vrchol nedostupného masívu. Nasledujúci rok sa aj de Saussure spolu s vedeckou expedíciou dostal na tento najvyšší bod Európy a v roku 1788 vystúpil do Col du Géant (priesmyk pod Mont Blancom), kde zostal sedemnásť dní. Podľa dostupných záznamov to boli začiatky horolezectva ako športovej disciplíny. Bénédict sa dodnes z jedného z námestíčok v Chamonix pozerá na horu a nepozdraviť sa s ním považujú miestni za neslušnosť.

■ PESTRÁ PONUKA

Určite každý, kto sa trochu zorientoval v antickej mytológii, pozná legendu o Gorgónach, na ktoré sa nesmie nikto priamo pozrieť, pretože navždy skamenie. Presne tak pôsobia na turistu výkladné pulty pred malými obchodíkmi, ktoré každé ráno vyrastajú ako bájny Fénix z popola, aby do neskorých nočných hodín lákali „obete“ na najrozmanitejšie miestne – zopakujme si – miestne kulinárske dobroty. Francúzi sú patrioti. Chceš niečo z dovozu? Tak si sadni do auta a odvez sa niekam za mesto do hypermarketu. Tu u nás v Chamonix dostaneš náš syr, naše klobásky, našu šunku, naše vína a náš koňak. Vybrať si však máš z čoho. Hocikde sa dá vojsť do niektorej z miestnych pekární a ochutnať, čo to vlastne ten croissant naozaj pôvodne je. Ak sa neviete dohodnúť s predavačom po francúzsky, nemčinu neskúšajte, angličtinu ako-tak ešte domáci strpia. Nebuďte však prekvapení, ak obsluha zrazu prejde na plynulú slovenčinu. Aj to sa tu stáva, lebo čoraz viac našincov pracuje aj vo Francúzskych Alpách.

 ■ ORLIE VÝHĽADY

Celý masív Mont Blanc sa dá vidieť iba z lietadla. Zaberá plochu asi šesťsto štvorcových kilometrov. Jeho vyše päťdesiat kilometrov dlhý hrebeň leží na hraniciach Talianska, Francúzska a Švajčiarska a niekoľko jeho vrcholov sa čnie do výšky vyše štyritisíc metrov. Tvoria ho kryštalické bridlice a žula, čo sú horniny, ktoré vznikli hlboko v zemskej kôre. Geológovia ho radia medzi mladé horské sústavy, keďže má „iba“ tristopäťdesiat miliónov rokov. Žulové horniny vplyvom chemických látok v ovzduší a ľadovcov zvetrali a vyformovali sa zlomy, rozoklané hrebene, vrcholy a štíty jedinečnej krásy, ktoré sú zvlášť lákavé pre horolezcov. Lanovka je však určite lacnejšia ako lietadlo. Tú, ktorá premáva až na vrchol Aiguille du Midi v nadmorskej výške 3 842 metrov, uviedli do prevádzky ešte v roku 1958.

■ MESTO S CHARIZMOU

Chamonix je oficiálne mesto. Ťažko však povedať, čím v skutočnosti je. Ak poznáte atmosféru kempingov, kde každému vidíte takmer do stanu, minimálne však na stolík, pri ktorom sedí a čo práve konzumuje, tak to je asi Chamonix. Je to miesto, kde sa žije hlboko do noci. V období od jari do jesene, ktoré je v ňom pochopiteľne veľmi krátke, mu dodáva jedinečnú atmosféru posedenie na terasách pri riečke L'Arve.  Ak existuje niekde na svete dokonale premiešaná zmes turistov, tulákov, horolezcov, snobov, usadlých miestnych, potom je to práve v Chamonix. Nikto však nikomu neprekáža, dokonca tulákov mnohí večer pozývajú na pohárik vína, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete, o ktorej sa vôbec nediskutuje. Nikoho nepohorší, že práve pri vašom stolíku sedí takéto svojrázne indivíduum a že sa s ním bavíte.

■ ŠŤUKAJÚCI JAPONCI

Hádam sa turisti z krajiny Vychádzajúceho slnka neurazia, ak ich v spojitosti s miestom, kde slnko svieti iba hodinu- dve cez deň, trochu oklebetíme. Veď je to iba v dobrom. Ak si nedáte pozor a ocitnete sa v blízkosti skupiny turistov z Japonska, o chvíľu držíte v rukách viacero fotoaparátov a je vám hneď jasné, že usmiate tváričky sa chcú odfotiť v objatí na pozadí s Mont Blancom. Poďakovaním sú hlboké predklony, ale vy vôbec nemáte čas užívať si to, pretože vám ktosi strčil do dlane ďalší fotoaparát. Tu je veľmi dôležité ovládať umenie ústupu zo scény. Na druhej strane – v pamäti vám zostanú usmiati šťastní človiečikovia a majestátny horský masív. To zrejme ešte na veľa a veľa rokov.

■ AKO UŠETRIŤ

Nuž darmo, stále sme Slováci a máme iba také možnosti, aké nám umožňujú naše príjmy. Miestni to nezneužívajú. Naopak. Systém predaja cestovných lístkov je veľmi ústretový aj k chudobnejšej peňaženke našinca. Či už ide o vašu potrebu zviesť sa lanovkou, zubačkou, vláčikom, autobusom, na všetko vám stačí jeden cestovný lístok s platnosťou obmedzenou na deň až týždeň. Zaujímavosťou je, že okrem miestnych malých autobusov vás všade „vezmú“ aj s horským bicyklom. Dokonca aj do mnohých lanoviek. Ten je už akosi v cene, grátis, pozornosť domácich. A vôbec je dobré sa informovať u ubytovateľa – možno práve to, že bývate u neho, vám umožňuje bezplatné parkovanie tam a tam, či zariadi zľavu v úplne „cudzej“ reštaurácii.

Chamonix Mont-Blanc, legendárne malebné mestečko, je v lete jedným z najnavštevovanejších turistických miest na svete. Ak stojíte uprostred Chamonix, máte pocit, že okolité kopce sú vám na dosah, ba priam ako na dlani. Počet návštevníkov uprostred sezóny niekoľkonásobne prevyšuje počet domácich obyvateľov. Príde si tu na svoje každý – turista, trekker, horolezec, bežec, cyklista, jednoducho každý nadšenec úchvatnej prírody. Ponúka sa vám vyše tristopäťdesiat kilometrov značených turistických chodníkov, množstvo lanoviek a tiež nespočetne veľa horolezeckých výstupov.

Mont Blanc pokrýva viacero ľadovcov, najväčší z nich sa volá Mer de Glace. Vedú naň štyri základné výstupové trasy. Aj keď ide o voľne prístupné vysokohorské trasy, odporúča sa absolvovať ich pod vedením profesionálneho horského vodcu. Na základe skúseností vie horský vodca lepšie odhadnúť nečakané zvraty počasia, podmienky, potrebnú výbavu, časovú náročnosť či vhodnosť výstupovej trasy pre dané obdobie. Úlohou horských vodcov je tiež preveriť vašu kondíciu, vytrvalosť, obratnosť a pohyb v náročnejšom teréne, ako aj dohliadnuť na správny aklimatizačný proces. Bez aklimatizácie je pohyb v týchto nadmorských výškach neuváženým rizikom. Patričný čas venujú taktiež základnému ľadovcovému výcviku. Takýto výstup si vyžaduje fyzickú prípravu. Ideálne je získať a udržiavať sa v kondícii bežnou vysokohorskou turistikou.

■ RAJ CYKLOTURISTOV

Chata v slovenských rukách.

Cyklotrás je v údolí pod masívom Mont Blanc neúrekom a vo všetkých úrovniach náročnosti. Skúsenejší cyklisti si však túto oblasť vychutnajú viac, keďže aj na trasách, ktoré sú označené ako vhodné pre začiatočníkov, sa vyskytujú naozaj strmé úseky. Všetky trasy sú vždy po zimnej sezóne kontrolované a upravované, teda nehrozí nepriechodnosť alebo zvýšenie náročnosti trasy. Majte však na pamäti, že Chamonix a okolie Mont Blancu je v prvom rade turistická destinácia, teda vždy tu budú mať prednosť peší turisti. Toto je úplne samozrejmé a vôbec sa o tom nediskutuje. V údolí je k dispozícií šesť vlekových systémov, vďaka ktorým si milovníci zjazdu užijú poriadne adrenalínovú jazdu s prevýšením až dvetisíc metrov. Na nezaujímavé alebo pridlhé presuny môžete využiť „bike-friendly“ vláčik.

■ SLOVENSKÁ CHATA

V Envers sa hovorí po slovensky. Envers je totiž chata, skôr nocľaháreň, ktorú využívajú často členovia slovenského horolezeckého klubu IAMES. Dokonca mnohí tam jazdia opakovane každoročne. Zaujímavosťou je, že niektorí z tých, ktorí v nej prespia, sa vybavia potrebným oblečením v jednom z obchodíkov v Les Houches, malej usadlosti v údolí Chamonix, kde vám predavač tiež odpovie po slovensky. Pod Mont Blancom je však úplne jedno, akým jazykom rozprávate – ak práve (ako sme už spomenuli) – nepoužívate nemčinu, ani vzhľadom na blízke Švajčiarsko, kde je jedným z úradných jazykov. Francúzi totiž nezabúdajú. A hoci Nemcom už dávno odpustili to, čo sa v Európe kedysi udialo, nemčinu nie. To stále ešte nie. Naopak, slovenská a francúzska mentalita sú si veľmi blízke. Aj pod strechou Európy, v Chamonix pod Mont Blancom.

Štefan SVATOŠ – Foto: autor



Pridaj komentár