Pribudol milión nových Maďarov

thumbnail

Ignorovanie našich zákonov ohrozuje nielen Slovensko, ale aj celú Európu. „Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon,“ píše sa v piatom článku prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky – zákona, ktorý stojí nad všetkými zákonmi a vykonávacími predpismi u nás. Zákon síce toto „nadobúdanie a stratu“ upravuje, no ignorujú ho aj niektorí naši zákonodarcovia. Ostentatívne. Na dlhoročný výsmech Ústave SR. Maďarsko sa v uplynulých dňoch verejne hrdilo informáciou, že v Budapešti odovzdali už miliónty pas, teda maďarské občianstvo žiadateľovi do zahraničia. Správu priniesla francúzska televízna stanica France24 s odvolaním sa na zdroje z agentúry AFP. „Milión nových Maďarov ... prijal prísahu,“ oznámil podpredseda vlády v Budapešti Zsolt Semjén.

■ IGNORUJÚ HRANICE

Ten milión „Maďarov“ totiž žije v Rumunsku, v Srbsku, na Ukrajine, ale – ako sa uvádza v správe – väčšinovo na Slovensku. Podmienka získania maďarského občianstva je síce veľmi jednoduchá, no tiež potvrdzuje skutočnosť, že Budapešť stále politicky uvažuje o geografických hraniciach Maďarska nie ako o hraniciach platných v súčasnej Európe, ale ako o hraniciach Uhorska. Inak by štátnych príslušníkov vyššie uvedených krajín nemohla verejne označovať za Maďarov. Potvrdzujú to aj kritériá  – požiadať o občianstvo Maďarska môžu všetci tí, ktorí mali v krajine v minulosti predkov a hovoria po maďarsky, nemusia mať pritom ani maďarskú národnosť či trvalý pobyt v Maďarsku. Ak sa však hovorí „o krajine predkov“, tak spoločné pre Rumunov, Srbov, Slovákov, Ukrajincov a mnohých iných bolo vari iba Uhorsko, a aj to nie je historicky presné, ale iba politicky svojvoľné označovanie istého územia v istom čase.

Takmer všetci „dvojití“ občania v zahraničí, ktorí sa zúčastnili na voľbách v roku 2014, hlasovali za stranu Fidesz Viktora Orbána. Podobný model sa očakáva aj v ďalších voľbách, ktoré majú byť v apríli 2018. Paradoxom je, že „maďarskí“ Maďari s jedným pasom, ktorí  žijú v zahraničí, môžu hlasovať iba na veľvyslanectvách, kým „Maďari“ s dvojitým občianstvom môžu hlasovať poštou. Je to dobre vymyslené.

Občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti pritom z druhého štátneho občianstva nevyplývajú nijaké  výhody. Naopak, ak by zákon na Slovensku bol zákonom, mali by veľké problémy. Od finančných pokút za porušenie našej legislatívy o povinnostiach občana po nadobudnutí inej ako našej štátnej príslušnosti, teda občianstva, až po vybavovanie si každodenných problémov na úradoch a v konečnom dôsledku – získanie poberania dôchodku. Iné je to v prípade mnohých našich stále aktívnych politikov so slovenským občianstvom, no maďarskej národnosti, ktorí sú držiteľmi aj maďarského pasu. Tam je najzávažnejším a trvalým porušením našich zákonov napríklad volebný podvod, pretože volebné zákony v určitých voľbách neumožňujú cudzím štátnym príslušníkom nielen voliť, ale ani kandidovať. Takisto porušujú dlhoročne, trvale a nerušene zákon o politických stranách, ktorý výslovne zakazuje cudzím štátnym príslušníkom u nás pracovať vo vedení politických strán.

■ CHÝBA VÔĽA

Na to, aby sa v tejto problematike na Slovensku nastolila zákonnosť, naozaj veľa netreba. Argumenty o tom, že nemožno nikomu dokázať vlastnenie aj iného pasu ako slovenského, totiž neobstoja. Stačí si zalistovať v zákonnej norme. A následne hľadať na internetovom vyhľadávači ním citované výroky niektorých našich politikov maďarskej národnosti o tom, ako sa „samozrejme budú uchádzať o maďarský pas“. Platí totiž zákonná norma, že „štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Čím iným sú dnes už chronicky známe niektoré verejné vyhlásenia „našich“ politikov?

Súčasná vládna moc v Budapešti odmieta pripustiť, že masovým rozdávaním svojich pasov do zahraničia veľmi intenzívne ohrozuje bezpečnosť Schengenského priestoru. Získaním maďarského pasu sa totiž po Európe úplne voľne môžu pohybovať aj občania tých krajín, pre ktoré inak v rámci pravidiel EÚ platí pri vstupe do nej pre nich vízová povinnosť, teda možnosť kontroly a regulácie. Zvlášť nebezpečné je preto množstvo pasov z Maďarska rozdaných na Ukrajine nevedno komu. To je tiež otázka pre orgány, ktoré majú u nás zabezpečovať bezpečnosť občanov. Alebo aj o tom je lepšie radšej „taktne pomlčať“, akoby sa to nebodaj malo začať riešiť?

Ján ČERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár