Príležitosť pre šamanov a kaukliarov?

thumbnail

GLOSA

Ak chceme my vykorisťovaná väčšina (vrátane intelektuá­lov nebulvárneho zamerania) od sociálnej demokracie, aby nám zabezpečila aspoň nejaké drobné, tzv. kozmetické úľavy v ka­pitalistickej krutovláde, musíme ju voliť. Musíme ju voliť napriek výhradám, ktoré voči nej máme, i napriek jej prípad­ným kolíziám. Ak ju nezvolíme v masovom meradle (veď tvoríme väčšinu ekonomicky zdevastovaných voličov!), ak jej nezabez­pečíme výraznú prevahu hlasov v parlamente, nemôžeme očakávať ani len tie neprávom vysmievané kozmetické úpravy, ani len jemnučké zmiernenie baskervillského kapitalizmu. Na tento zásadný postoj zabudli vo vlaňajších parlamentných voľbách v Čes­kej republike. Hodno sa nad tým zamyslieť, napokon, nepôjde len o tento štátny útvar a výhradne len o české špecifikum.

A priori: Prečo treba rezignovať na zásadné, viac ako koz­metické úpravy kapitalistického systému? Teda aspoň zatiaľ rezignovať? Nuž preto, že napriek postupujúcemu rozkladu je kapitalistický systém ešte stále dostatočne silný, aby si ne­dal siahnuť na svoje prioritné, podstatné štruktúry a záko­nitosti. Nedajme sa pomýliť tým, že sa rád štylizuje do pózy humanistického systému a dovolí plytký mejkap pripomínajúci súcitné zaobchádzanie. Zásadnejšie zmeny si možno v ňom vy­nútiť len v mimoriadne komplikovaných, politicko-ekonomických situáciách, napríklad v čase vojny (čo by sme dozaista nechceli). Ale aj postupne dopĺňaná mozaika drobných úľav stojí za presadzovanie i naše občianske uznanie.

Lanské parlamentné voľby v Čechách, ale aj voľby u nás späté s nástupom Radičovej sú obrazom zvláštneho prieniku zvláštnych lídrov do popredia. Priveľa hlasov získavajú svojrázne typy šamanov a šoumenov. Naskrze výstredných jedincov. Celkom v duchu môjho epigramu s názvom Cesta nahor: „Lift, ktorý s hocikým až k hviezdam zamieri, volá sa výstrednosť. Vynáša priemery.“

Pravda, musí ísť o buržujských šoumenov, ktorí na svoje predvolebné karnevaly a guláše majú dostatok až nadbytok fi­nancií. Zvyčajne ide o veľkopodnikateľov, najnovšie v stovežatej matičke Prahe dokonca o miliardára. Spravidla nebývajú odkázaní len na vlastné finančné zdroje, ale podporujú ich aj iné veľkofirmy, očakávajúce budúcu vďačnosť v podobe lobingu, prípadne efekt z včasného prieskumu budúcich ekonomických trendov. Takíto šoumeni využívajú atraktívne, populárne znejúce sloga­ny typu: „Potrebujeme odborníkov, a nie Jánošíkov.“ Ale sprá­vajú sa buď ako pandúri, alebo ako dvorskí šašovia.

Čím operujú takíto samozvaní mesiáši? Tým, čo tak radi po­čúvajú sklamaní a netrpezliví voliči: prísľubom odstránenia korupcie. Sľubovať vykynoženie korupcie v ére Zlatého teľaťa je vlastne aplikácia najvšeobecnejšieho populistického hesla a zároveň najťažšie kontrolovateľná aktivita. Pripomína vo­lebný sľub mystifikujúcej a parodickej politickej strany kla­sika svetovej satiry Jaroslava Haška, povestnej Strany mierne­ho pokroku v medziach zákona zo začiatku 20. storočia, ktorá sľubovala svojim voličom, že zastaví zemetrasenia v Mexiku. Aj tieto prísľuby, aj táto stranícka mystifikácia mala svo­jich voličov, ktorí ju brali vážne!

Volebný úspech takýchto samozvaných „spasiteľov“ je dô­sledkom fascinácie peniazmi, fascinácie bohatstvom. Šarapatí tu nereálny mýtus, že ten, kto je úspešný vo firemnom podni­kaní, bude zákonite úspešný aj v riadení štátu. Asi ide o mylnú inšpiráciu z USA. Pravda, ak idú americkí boháči do politiky, nevstupujú do nej preto, aby tam primitívne a očividne kradli a tunelovali, ale preto, aby sofistikovane, rafinovane lobovali vo svoj prospech. My dnes môžeme byť hrdí na fakt, že v našich posledných parlamentných voľbách sme do značnej miery odolali fascinácii bohatstvom a mystifikáciám rozličných šoumenských politických kaukliarov.

Milan KENDA

 

 



Pridaj komentár