Prinesie leto na Blízky východ mier? 

thumbnail

Americkú réžiu arabskej jari v Sýrii rázne prekazili Rusi. Podľa správy Organizácie na ochranu detí Save the Children najmenej tri milióny detí v Sýrii vo veku do šesť rokov počas svojho života nezažili nič iné ako vojnu. Prejavujú sa u nich symptómy tzv. „toxického stresu,“ ktoré vedú k sebapoškodzovaniu i samovraždám. Dlhodobé pôsobenie extrémneho ohrozenia a úzkosti následkom vojnového konfliktu je príčinou vážnej psychickej traumy: sýrske deti sa zajakávajú, majú vážne problémy s rečou a niektoré celkom prestali hovoriť. Trauma sýrskych detí je sprievodným znakom vojnovej drámy na Blízkom východe popri kolosálnej humanitárnej katastrofe, ktorú sprevádzajú patologické črty fanatizmu a vojnových zločinov. Žiaľ, humanitárne organizácie sú iba štatistom v tejto strašnej hre, bezmocným pozorovateľom bez významnejšieho vplyvu, lebo na Blízkom východe je priveľa politických záujmov vonkajších mocností, na ktoré slabá autorita OSN nestačí. Súčasná vojna medzi kľúčovými hráčmi na Blízkom východe sa začala akciou Západu, známou ako arabská jar, ktorá mala pod hlavičkou demokratických zmien vojenskými prostriedkami (bombardovaním a tajnými operáciami) zmeniť svetovú politiku na prospech upadajúceho vplyvu USA. Lenže „úspech západnej demokracie“ sa zatiaľ nikde nedostavil, chaos sa prehĺbil a vojna pokračuje ďalej formou nekontrolovateľných vnútorných konfliktov a totálnej ekonomickej deštrukcie.

V blízkovýchodnom teritóriu sa stretajú záujmy a ciele niekoľkých zoskupení. Prvou je teroristické zoskupenie pod hlavičkou Islamského kalifátu Iraku a Levanty, známejšieho ako Islamský štát, ktorý tvoria rôzne islamistické hnutia ako Džabhat an-Nusra s prepojením na al-Káidu, prápory Ahrár aš-Šám, brigády at-Tawhíd a ďalšie skupiny hrdlorezov. Druhú skupinu tvorí legitímna sýrska vláda na čele s Bašárom Asadom s podporou šiítskeho Iránu, Iraku a Hizballáhu a s razantným vstupom Ruska do konfliktu na strane Damasku. Tretiu dvojtvárnu skupinu predstavuje Washington s podporou Británie a Francúzska, pretože vo vyvolaní vojny v Sýrii proti Bašárovi Asadovi a nepriamo aj vo vzniku tzv. Islamského štátu má prsty práve táto skupina krajín NATO.

■ LABYRINT ZÁUJMOV

Osobitnou skupinou je Islamská koalícia proti terorizmu, ktorú tvorí tridsaťštyri sunnitských štátov s dominanciou dvoch regionálnych mocností: monarchie Saudskej Arábie a Turecka. Saudský princ Salman oficiálne vyhlásil, že tridsaťštyri sunnitských štátov je pripravených „čeliť terorizmu, ktorý sa stal hrozbou pre záujmy islamského národa, na základe práva ľudí na sebaobranu“. Nie je celkom jasné, o aký boj proti akému terorizmu ide, ale súdiac podľa politiky a rétoriky Saudskej Arábie terčom môže byť len Asad a jeho armáda. Vlastnú agendu si na Blízkom východe presadzuje Izrael, ktorému vyhovuje konflikt v Sýrii, aj existencia ISIS, čomu nasvedčuje fakt, že vytvoril strategické spojenectvo s Tureckom aj so Saudskou Arábiou.

Mnohí analytici sa zamýšľajú nad záujmami Ruska v tomto regióne. Odpoveď pritom nie je zložitá, dá sa vysvetliť tým, že pre Rusko bola oblasť Sýrie a Blízkeho východu vždy blízka a strategicky významná. Rusko je tradičný spojenec Sýrie, má tu námornú a leteckú základňu blízko mesta Lázikíja a má aj svoje ekonomické dôvody. Plánované plynovody vedúce z Arabského polostrova cez Sýriu a Turecko na európsky kontinent by Moskvu odstrihli od dodávok plynu do Európskej únie. Prekážkou realizácie tohto projektu Kataru a Saudskej Arábie je odmietavé stanovisko Bašára Asada. Rozbitie Sýrie podľa irackého a líbyjského modelu by bolo pre Rusko nebezpečné nielen ekonomicky, ale predstavovalo by priame ohrozenie: Sýria by sa mohla stať nástupiskom boja USA a NATO proti Iránu, čo by uvítali producenti energetických surovín na Arabskom polostrove, ale najmä Izrael. Súčasne by to znamenalo prenesenie vojny na hranice s Ruskom.

 ■ ROKOVANIA V ASTANE

Situácia v Sýrii, kde sa križuje priveľa cudzích záujmov, je však v posledných mesiacoch optimistickejšia. Islamisti stratili na tomto území v porovnaní s rokom 2014 viac ako tretinu územia a spoločné mohutné údery ruského letectva a pozemných síl Asadovej armády výrazne oslabili Islamský štát vojensky, ako o tom svedčí oslobodenie Aleppa na severovýchode Sýrie a opätovné dobytie púštneho mesta Palmýra. Predzvesťou riešenia dlhotrvajúcej sýrskej krízy boli nedávne rokovania v kazašskom hlavnom  meste Astana za prítomnosti zástupcov Ruska, Turecka a Iránu, ktoré sa skončilo dohodou, že konflikt medzi vládou Bašára Asada a povstaleckou opozíciou podporovanou Západom nemá vojenské riešenie. Deklarácia z Astany zároveň nepripúšťa úvahy o rozdelení Sýrie na základe etnického či náboženského členenia. Je to odkaz americkým jastrabom z bývalej Obamovej a Clintonovej administratívy, že treba zabudnúť na politiku zmeny režimu v Sýrii.

■ SPIATOČKA USA

Nový šéf Bieleho domu vyhlasuje, že jeho hlavným cieľom je boj proti radikálnemu islamizmu. O odchode Bašára Asada sa už v štátnom departmente USA nehovorí, čo je oproti Clintonovej blízkovýchodnej politike obrat o 180 stupňov. Ankara, ktorá sa tiež netajila svojím odporom voči Asadovi, zmenila rétoriku a pod dojmom nového zahranično-politického kurzu establišmentu Donalda Trumpa uznala realitu, že doterajšia americká politika v Sýrii je neudržateľná.

Črtá sa začiatok pozitívneho vývoja na Blízkom východe? Tieto otázky si kladú mnohí Američania unavení z nespočetných agresívnych vojen, ktoré sprevádzali úradovanie každého amerického prezidenta od čias kórejskej vojny Harryho Trumana cez roky trvajúce vojnové ťaženie vo Vietname Lyndona Johnsona po iracké dobrodružstvo a nastolenie „trvalej slobody“ v Afganistane Georgea Busha či líbyjskú bezletovú zónu Baracka Obamu.

Ukazuje sa, že nový americký prezident je z iného cesta. Trump je podnikateľ a podnikaniu sa podľa jeho chápania najlepšie darí v mieri. Či sa mu to podarí napriek domácim jastrabom typu senátora McCaina, ktorému by neprekážalo, keby Spojené štáty začali už zajtra vojnu s Ruskom, je otázkou času a vývoja na americkej vnútropolitickej scéne. Zápas o mier v Sýrii ešte potrvá, ale zdá sa, že tohoročné leto bude v znamení uzmierenia.

 Ľudovít ŠTEVKO – Foto: ZATL

 



Pridaj komentár