Problémy starého kontinentu pretrvávajú

thumbnail

Euroskeptici získavajú rozhodnejšie publikum a čoraz viac priaznivcov. Posledná globálna ekonomická kríza bola v roku 2008 a ekonómovia podľa teórie vývoja spoločenských formácií už vyzerajú ďalšiu. Oprávnene poukazujú na nafúknuté akciové trhy, narastajúcu zadlženosť mnohých štátov a domácností, za ktorou vidia naplno spustené rotačky na tlačenie lacných peňazí v suterénoch centrálnych bánk, tiež  predražené nehnuteľnosti a napokon terajší hit finančného trhu, ktorým sú  investície obrovského množstva peňazí do virtuálnych mien. Svetová banka nás síce presviedča, že do roku 2020 k nijakej finančnej kríze nepríde, ale na druhej strane opatrne pripomína, že pred tou predchádzajúcou boli úrokové sadzby centrálnych bánk výrazne vyššie, ako sú teraz, a preto v prípade vypuknutia finančnej krízy dnes by už centrálna banka ako záchranca poslednej inštitúcie finančného trhu nemala nástroj na jej riešenie v podobe  kvantitatívneho uvoľnenia. Centrálne banky cítia nebezpečenstvo, preto niektoré už začali zvyšovať základné úrokové sadzby ako odraz narastajúcej inflácie.

SCHLADZUJÚCE ÚROKY

Finančná kríza na starom kontinente je spojená s krízou eura a fungovaním eurozóny, ktorej dôsledkom bola najprv hospodárska kríza s obrovskou nezamestnanosťou a poklesom HDP. Európska centrálna banka na tento vývoj  reagovala už spomínaným kvantitatívnym uvoľnením, ktoré sa napokon ukázalo ako účinné. Ekonomický rast všetkých členských štátov eurozóny a pokles nezamestnanosti pokračuje. Naďalej sú však problémy s rastúcou zadlženosťou domácností, na čo národné centrálne banky eurozóny reagujú sprísňovaním podmienok poskytovania hypotekárnych a spotrebných úverov. Keďže HDP rastie o viac percent ako zadlženosť, dochádza k poklesu deficitu verejných financií a verejného dlhu k HDP, čo je vždy pre stabilitu eura dôležité. Ak sa však v eurozóne nepodarí v praxi uskutočniť komplexnú menovú úniu, nebudú mať všetky ostatné členské štáty EÚ aj po splnení maastrichtských kritérií záujem do eurozóny vstúpiť. Namiesto menovej únie totiž hovoria o dlhovej únii a právom očakávajú, že aj ECB musí zvýšiť svoje základné úrokové sadzby tak, aby v eurozóne nedošlo k prehrievaniu ekonomiky. Zatiaľ k tomu nedochádza preto, lebo očakávaný rast inflácie na úrovni dvoch percent sa nekoná. Terajší rast platov v celej eurozóne podporuje aj rast domácej spotreby, ktorá sa čoraz viac podieľa nielen na raste inflácie ale aj HDP.

NAŠTRBENÁ DÔVERA

Najväčším politickým problémom sa nečakane stala utečenecká kríza, keď v priebehu niekoľkých mesiacov sa do Európy dovalilo niekoľko stotisíc migrantov, ktorí sa mali prerozdeliť na základe vopred odsúhlasených kvót.  Krajiny V4 s tým zásadne nesúhlasili, na ostatné tri okrem Slovenska EÚ podala žaloby, zatiaľ bez konkrétneho záveru. K čiastočnému poklesu napätia prispelo fungovanie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a tiež aj dohoda s Tureckom o ich zadržiavaní na jeho území, čo určite európskych daňových poplatníkov stálo nemalé peniaze. Niektoré vnútorné štáty EÚ vybudovali ochranné ploty, čo narušilo fungovanie Schengenského priestoru, keďže sa tým obmedzil voľný pohyb občanov, ktorý patrí medzi základné piliere fungovania EÚ. Napokon asi všetkým pomohli nielen parlamentné voľby v Rakúsku a v Česku, pretože  v nich sa viac presadili protimigračné strany, ale aj vyhlásenie predsedu Európskej rady D. Tuska, ktorý priznal, že kvóty sú nielen neefektívne, ale navyše aj rozdeľujú Úniu. K akým riešeniam sa napokon európske inštitúcie priklonia, na to si musíme počkať. Európsky súdny dvor totiž rozhodol, že povinné premiestňovanie utečencov je v súlade s európskym právom.

ROZVOD S BRITÁNIOU

V marci budú pokračovať rokovania o budúcich obchodných podmienkach odchádzajúcej Británie z EÚ, ktorých výsledok dnes ťažko predpovedať. V Británii dokonca zaznievajú hlasy, že radšej nedohoda ako zlá dohoda, ktorú navyše musí odsúhlasiť vždy britský parlament. Odchod Británie ako druhej najväčšej ekonomiky v EÚ oslabí  postavenie starého kontinentu v globálnej ekonomike. Na druhej strane sa v nej upevní postavenie eurozóny, keďže Británia nebola jej členom. Zatiaľ nikto nepozná výšku rozvodového účtu, ktorý sa mal uzavrieť v prvej fáze rokovania, ale ani výšku britského príspevku na vyplácanie budúcich dôchodkov európskych funkcionárov.

A k totiž nedôjde k obojstrannej dohode, bude Británia obchodovať s EÚ na základe podmienok Svetovej obchodnej organizácie, ktoré  však podľa vyjadrenia európskych politikov nemôžu byť lepšie, ako mal Londýn v Únii, ináč by sa totiž nedalo zabrániť odchodu ďalších štátov. V tomto roku bude potrebné uzavrieť podnikanie zahraničných bánk z londýnskeho City na území Únie, ktoré nebude možné bez udelenia licencie ECB pod jurisdikciou finančného pasu. Viac ako dvadsať zahraničných bánk už o licenciu požiadalo a  presunulo svoje sídla na starý kontinent. Všetky spomínané problémy treba uzavrieť do jesene tohto roka, keďže k obsahu uzavretej dohody sa okrem britského parlamentu, musia vyjadriť aj národné parlamenty členských krajín EÚ.

Na záver treba povedať, že v roku 2019 sa uskutočnia voľby do európskeho parlamentu už bez účasti Británie. Na tohtoročnom samite najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ sa dohodlo, že dôjde k zníženiu počtu poslancov z doterajších sedemstopäťdesiatjeden na sedemstopäť. Británia teda nebude mať zastúpenie v nijakých európskych rozhodovacích inštitúciách a ak bude chcieť v rámci prechodného obdobia obchodovať na základe doterajšieho jednotného európskeho pasu, musí  aj do európskeho rozpočtu naďalej platiť, pričom nebude môcť o ničom rozhodovať. Ale to bol predsa jeden z hlavných dôvodov prečo sa britskí občania v referende rozhodli tak, ako sa rozhodli.

ŠTRUKTURÁLNE ZMENY

Brexit a vlaňajšie výsledky parlamentných volieb v členských krajinách EÚ ukázali, že euroskeptici získavajú čoraz viac hlasov, a preto sa aj právom očakáva, že doterajšia organizačná štruktúra európskych inštitúcií si bude vyžadovať zásadné zmeny.  Otvorene sa hovorí o viacrýchlostnej Európe, európskom jadre a najnovšie aj o zmene EÚ na Spojené štáty európske. Ako prvý začal o európskej federácii hovoriť Martin Schulz, už bývalý predseda Európskeho parlamentu, neskôr predseda Sociálnodemokratickej  strany Nemecka, ktorý sa však po rokovaniach o možnosti zostavenia novej nemeckej koaličnej  vlády, kde kandidoval na ministra zahraničia,  vzdal aj tohto postu. Podľa neho by sa vraj tým vyriešili najväčšie súčasné problémy starého kontinentu, ako sú pravicový extrémizmus, migrácia, daňové úniky a nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou a národnými fiškálnymi politikami. Každý členský štát Únie sa podľa jeho názoru bude môcť dobrovoľne rozhodnúť, či do federácie vstúpi, alebo nie, čo však nebude skôr ako okolo roku 2025. Dovtedy sa však v politike a ekonomike starého kontinentu ešte udeje všeličo.

Róbert HÖLCZ – Ilustrácia: P. GOSSÁNYI

 



Pridaj komentár