Prvý bratislavský župan 

thumbnail

Autor Martinskej deklarácie Samuel ZOCH, zabúdaný symbol našej histórie. „Dnešný svet chce mať vo všetkom niečo veľkého, nikto sa neuspokojí s prácou doma, musí zorganizovať celý svet, ale zabúda, že mu hynie rodná obec. Chce spasiť celé ľudské pokolenie a nevidí, koľko práce je vo vlastnej rodine, dome, obci a krajine.“ Toto povedal Samuel Zoch – kňaz s pseudonymom Bojovník, v kázni na Štedrý večer 1921 v Modre. Významný politik, autor Martinskej deklarácie, ktorý stál pri zrode viacerých významných udalostí v rámci budovania základov slovenského národa. Evanjelický farár a humanista, známy okrem iného aj tým, že bol prvý bratislavský župan po roku 1918. Jeho fara v Modre – dielo architekta Dušana Jurkoviča – bola centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Osobitnú pozornosť venoval mládeži, ktorej sa aktívne venoval, dokonca bol hlavným organizátorom Zväzu evanjelickej mládeže. Inicioval tiež založenie známeho modranského sirotinca, s ktorým sú spojené aj osudy básnika Jána Smreka...

ŽIVOTNÉ MEDZNÍKY

Samuel Zoch sa narodil 18. decembra 1882 v Cerove a zomrel 4. januára 1928 v Bratislave. V pohnutých časoch sa postavil na čelo Slovenskej národnej rady pre Bratislavu a okolie, ktorá oboznamovala ľudí so vznikom Česko-Slovenska, usilovala sa prevziať moc a upokojiť rozvášnený ľud.  Zochove aktivity výrazne prekračovali cirkevný a charitatívny rámec. V roku 1913 sa dostal do vedenia Slovenskej národnej strany, ktorá reprezentovala konzervatívne martinské krídlo slovenskej politiky. Počas prvej svetovej vojny mu politické angažovanie spôsobilo nemalé komplikácie. Agilný kňaz sa ocitol pod policajným dozorom. Ale neodradilo ho to. Práve on sformuloval vyhlásenie, ktorým slovenský národ vyjadril svoje odhodlanie a túžbu spojiť svoju budúcnosť s českým národom v spoločnom štáte. Dokument vošiel do dejín ako Martinská deklarácia z 30. októbra 1918.

Ako bratislavský župan to vôbec nemal jednoduché. Situácia sa ani po pokojnom prevzatí moci nestabilizovala. Musel riešiť množstvo naliehavých problémov – od hospodárskych cez sociálne a zásobovacie až po kultúrne. Navyše sa od základov budoval nový štát. Historici mu v tomto smere pripisujú výrazný zástoj. Vznikla totiž potreba vytvoriť administratívne centrum Slovenska. V hre bol Martin, Žilina, Košice, Banská Bystrica i Nitra. Aj vďaka Samuelovi Zochovi sa napokon presadila Bratislava. Mesto však bolo multinárodné a najmä jeho početné nemecké a maďarské obyvateľstvo nesúhlasilo so začlenením mesta do Česko-Slovenska. Zoch kombinoval tvrdý a tolerantný prístup. Nekompromisný bol napríklad v prípade návštevy splnomocneného ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. Na slávnosti sa odmietla zúčastniť Alžbetina univerzita, preto ju Zoch zavrel a rozpustil zmaďarizovaný profesorský zbor.

■ ZVLÁŠTNY FOND

V lete 1918 sa s manželkou Máriou mohli Zochovci len bezmocne prizerať, ako im umiera na tetanus jediné dieťa – syn Stanko. Mal iba osem rokov. S obrovskou stratou sa manželia vyrovnávali obdivuhodným spôsobom. Odkladali peniaze, ktoré by počas výchovy vynaložili na synove potreby, a venovali ich na charitu.

„Keď Pán Boh tak usúdil, že nášho drahého Stanka nemáme viac, a keď sme jeho telo i pochovali, nepochovali sme našu lásku k nemu, preto sa chceme i naďalej o neho starať tak, ako keby nám bol nažive,“ písalo sa v úvode zošita, v ktorom viedli evidenciu o financiách. Nezvyčajný fond pomenovali Stankova pokladnička.

Po odchode zo županského postu sa venoval najmä povinnostiam v evanjelickej cirkvi. Počínal si mimoriadne úspešne, dotiahol to až na biskupa Západného dištriktu. V roku 1925 sa dostal do Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Onedlho však – v roku 1928, náhle zomrel ako štyridsaťpäťročný. O dva roky neskôr pomenovali po ňom v Bratislave ulicu, ktorá dodnes nesie jeho meno. V roku 1933 otvorili pri Modre rekreačné zariadenie, ktorého myšlienkovým otcom bol práve on. Je to legendárna Zochova chata.

 Štefan ZLATOŠ – Foto: archív, internet



1 Komentár

  • Ján Kohrasko

    Napíšte tiež, ako to bolo s jeho odchodom z miesta župana.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.