Opozičné zoskupenia nemajú dokopy toľko členov, ako by mala mať rešpektovaná strana. Slovenská politická scéna sa najviac priblížila európskym štandardom na svojom začiatku. Aby mohla byť vládna strana úspešná, na Slovensku by mala mať okolo tristo- až štyristotisíc členov. Už z tohto konštatovania je zjavné, že parlamentná strana so štyrmi členmi nemôže vykonávať serióznu politiku. Slovenským paradoxom je tiež skutočnosť, že odkedy začala politická scéna retardovať, odvtedy jej iniciátori stále viac skloňujú termín politická kultúra. Presne podľa porekadla: Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Do akého štádia sa dostala politika na Slovensku a aké má vyhliadky, zhovárame sa s politológom prof. Rastislavom TÓTHOM, pedagógom na Trnavskej univerzite.
- V končiacom sa volebnom období bola na Slovensku vláda jednej strany. Opozičné strany to vnímali veľmi negatívne. V čom boli jej výhody, resp. nevýhody?
Je obrovskou výhodou vlády, keď je jednofarebná. Vtedy sa nemá na koho vyhovárať, a keď robí ústupky, tak niekomu inému, ale nie oficiálnemu partnerovi v koalícii. Takže aj pre občanov je to potom zreteľnejšie, čo dobré či zlé vláda urobila. Môže sa pochváliť, ale musí tiež zobrať zodpovednosť za prešľapy. Nevýhoda takejto vlády spočíva v tom, že na Slovensku nie je skutočná opozícia. Sú jej malé fragmenty v parlamente, ktoré sa ozývajú, ale niekto, kto by predstavil alternatívu vládnutia, neexistuje. Pretože je maličký. Maličký aj počtom vlastných členov. Keď zoberieme do úvahy, že vládne strany v západnej Európe, trebárs v Nemecku, dosahujú skoro milión členov z 80-miliónového obyvateľstva, v Rakúsku okolo sedemstotisíc zo siedmich miliónov, tak vládna strana na Slovensku by mala mať okolo tristo- až štyristotisíc členov. A ony ani všetky dokopy nemajú toľko členov. No to znamená, že potom nie je z koho vyberať, keď treba obsadzovať miesta v obciach až po ministerské kreslá. Máme tritisíc obcí, osem krajov a všade tam by tie politické strany mali predstaviť nejakých ľudí, ktorí spôsobia nejaký ten miestny zázrak. A okrem toho by mali mať ešte aj odborníkov, ktorí ten zázrak vymyslia. No z takého malého počtu ľudí nič nikto nevymyslí, a preto sa celá slovenská politika neustále len potáca. Nejde priamym smerom, nie je zreteľné, kam ide, ale niekde ide.
- A je to charakteristické už od vzniku Slovenskej republiky alebo len v ostatných rokoch?
Nebol som prívržencom prvých vlád, ale musím uznať, že intelektuálne boli najlepšie. A potom to už neustále len klesalo a klesalo. Mečiar sa tiež pokúšal skvalitniť vládnutie, ale tam už bolo vidno, že oligarchovia majú svoj zámer a vnútili mu iné správanie sa. Personálne aj ostatné. A odvtedy to už len klesá smerom nadol. Nemá to kto zastaviť, pretože všetky politické strany smerujú len k jednému. Zlepšiť životné osudy svojich vrcholových členov a dobre poslúžiť oligarchii. Nič iné.
- V ostatnom čase premiér Fico avizuje, že po voľbách by rád zostavil koaličnú vládu. O čom to svedčí?
To sú zadné dvierka. Lebo čo ak Smer nebude mať absolútnu väčšinu? Dopredu hovoriť s kým nikdy, tak ako hovoria niektorí opoziční politici, nie je taktické. Dobré je povedať, že sme otvorení komukoľvek, napokon keď získa politická strana absolútnu väčšinu, môže niekoho zobrať do koalície na zlepšenie svojho imidžu. V Európe sa to občas tak deje. Pred časom to urobili vo Francúzsku, keď socialisti mali absolútnu väčšinu a do vlády zobrali komunistov, ktorých potom riadne vykúpali. Dali im najhoršie rezorty, kde museli zhorieť. Ale v každom prípade je to avízo verejnosti, že sme otvorení rokovaniam.
- V tomto roku bude SR predsedníckou krajinou EÚ. Mohlo aj to zavážiť?
Je to možné, že bruselská administratíva chce, aby vláda nebola zostavovaná z jednej strany. To sa málokedy vydarí aj v západnej Európe, naposledy to nevyšlo už ani vo Veľkej Británii. Od vojny majú prvýkrát koaličnú vládu. Väčšinou v západnej Európe ide o koaličné vlády, takže Brusel by bol iste rád videl, keby vládnuca strana nebola doma až taká suverénna.
- Čo vás vyrušilo počas štyroch rokov vlády Smeru?
Ako obyčajne personálna politika. Tá je stále katastrofálna. Sledujem najmä rezort školstva. A neviem, či sa dá ešte hlbšie spadnúť, ale asi sa dá. Aj ďalšie rezorty nie sú v dobrom stave, zdravotníctvo, hospodárstvo, energetika. Priam príšerný je regionálny rozvoj, lebo sa nevyužívajú tie prostriedky, ktoré by sme mohli mať k dispozícii. Z jednoduchého dôvodu, nemá kto urobiť projekty. Keď nie sú projekty, nemôžu byť ani peniaze. No a projekty nie sú, lebo strany nie sú pripravené. Jediný, kto je na to pripravený, sú rôzni špekulanti, ktorí zbúchajú nejaký projekt, ktorý niekde v Bruseli zhorí.
- Ako by ste charakterizovali tie relevantné politické strany, ktoré sa uchádzajú o parlamentné kreslá?
Najsilnejší Smer-SD je založený na svojom predsedovi a Kaliňákovi ako druhom mužovi, ktorý mu drží chrbát. To môže, a nemusí byť zlé. Lenže za ich chrbtom nevyrastajú osobnosti, a to je zle. Vidno to trebárs pri obsadzovaní šéfa parlamentu. Jestvujú dve možnosti, buď to môže robiť ktokoľvek, alebo sa zasa strana spáli. Takže je to kombinácia jedného aj druhého. Vidíme to pri obsadzovaní rezortov. Nie sú tam osobnosti. Najlepšie to poznať podľa toho, že ak XY prestane byť ministrom, ani pes po ňom neštekne. No ak niekto bol odborníkom, samozrejme že by sa mali oňho pobiť. A nie že zmizne nielen z politickej, ale i z odbornej scény. Nikto o neho nemá záujem, ani len o to, aby niečo komentoval. Nič, jednoducho zanikajú. Sú to len nositelia nejakého mena, a nič viac. A samozrejme sú poslušní vedeniu. Nič viac. Takže ich hlavný nedostatok je, ako obyčajne, personálna práca.
- Prejavuje sa Smer v ideologickom zmysle čisto?
Čisto v tom zmysle, že jedno hovoria, druhé je realita. Hovoria, že sú sociálnou stranou, ale nie je to pravda. Hovoria o sociálnej solidarite, lenže miliardári nemôžu byť solidárni s chudobou. Môžu byť súcitní. Takže Smer je súcitná strana aj súcitná vláda. Niečo dá aj tým dolu, a potom miliardy tým hore. Postupuje tak, aby sa to nejako vyvážilo. Ale sociálna demokracia ako taká v Európe zaniká. To už je len história. Nič viac.
- A čo sa rodí v Európe? Čo je pre ňu príznačné?
Rozpad, strata elít a veľká nedôvera stredných vrstiev, ktoré veľmi, veľmi trpia pod týmito vládami. A to môže byť začiatok ich konca.
- Čo to značí pre obyvateľstvo Európy?
Jednoznačne nečitateľnú budúcnosť. Keď sa stal Schröder šéfom SPD v Nemecku, tak prvé komentáre o ňom hovorili, že mohol by byť predsedom ktorejkoľvek strany. Nebol sociálny demokrat, bol manažér. Ako manažér bol dobrý. O La Fontainovi sa hovorilo, že bol posledným sociálnym demokratom. Úplne zhorel. Schröder zažiaril práve preto, že vedel manažovať stranu tak, aby sa dostala k moci. Bez ohľadu na to, aké boli jej pôvodné zámery.
- Dá sa povedať, že strany, ktoré majú ideologický základ, sú hodnotovo definované?
Také už zanikli. V západnej Európe sa vzdali ideológií na konci päťdesiatych rokov. Takže zostali len názvy, ideológia odišla. Ideológia znamená politickú filozofiu. Tú môže používať len ten, kto jej rozumie, inak sa dostane do veľmi nepríjemnej situácie, blúdi. No a toto už politickí šéfovia nechcú. Takže preto potom vidíme aj na Slovensku, že sú politici, ktorí sú stále predsedami nejakej strany, ale každú chvíľu nejakej inej.
- KDH sa radí ku konzervatívnym stranám, SaS k liberálnym. Ani tieto strany nemajú svoju filozofiu?
Nie, nemajú. Ak by o ňu stáli, tak definujú, čo je to konzervativizmus na Slovensku. Lebo to, čo je konzervativizmus 19. storočia, je jasné. Slovensko sa dnes nachádza v 21. storočí. Keďže kresťanskí demokrati v západnej Európe patria medzi vládnuce alebo potenciálne vládnuce, teda silné strany, a slovenská sa im nikdy nepriblížila, tak z toho vyplýva, že zrejme konzervativizmus majú len niekde v programe, nič viac. KDH malo blízko ku kresťanským demokratom v západnej Európe na svojom začiatku, pri vzniku. Potom už len padalo dole.
- Aj s kresťanstvom v názve.
No tak to kresťanské sa u nich už vôbec neprejavuje. KDH má gigantický problém s osobnosťami. Na čele si udržiava ľudí, ktorí sú dlhodobo na Slovensku nepopulárni. To im nemôže priniesť percentá, skôr naopak. Osobne si myslím, že zrejmý nárast popularity SNS je spôsobený najmä nedostatkom KDH. Najprv som si myslel, že percentá získavajú tým, že Smer nie je národnou stranou, ale hodne bruselskou. No Smer si stále udržiava svoje percentá, kým KDH o toľko klesli, o koľko SNS narástli. Takže ten konzervatívny moment, konzervatívne hodnoty národ a rodina sú v programe KDH a nikde inde.
- Keď hovoríte o nepopulárnych osobnostiach v KDH, myslíte tie, ktoré sú v politike už vyše dvadsať rokov?
Ale takých si udržiavajú aj iné politické strany. Českí kolegovia im hovoria dinosauri. Už dávno mali vyhynúť, ale ešte stále sa tam držia. A to je škoda.
- Myslíte si, že je na škodu veci, ak sa v politike zužitkuje skúsenosť starších a dynamika mladých?
Veď na tom je postavený celý ľudský rod. Na tom sú postavené kmeňové systémy v Afrike, ktoré nikdy nepoznali písmenká, teda nemajú žiadnu ústavu. Ale majú tradičné intergeneračné väzby. Tie generácie žijú spolu, majú poradné zbory, a tým prenášajú tradičné hodnoty do budúcnosti. Nie do súčasnosti, priamo do budúcnosti. Nemajú žiadne písomné záznamy, a pritom prechádzajú svojou históriou takýmto odovzdávaním si hodnôt. Keby to nerobili, zaniknú. A toto platí aj v našom prípade. Napokon sú to americkí národohospodári, ktorí upozorňujú na to, že sa málo využíva potenciál starých ľudí v ekonomike, ktorí majú nejaké skúsenosti a nejdú bezhlavo do riešenia otázok. Sú nositeľmi tradícií aj vedomostí. Takže intergeneračná komunikácia je určujúca pre prežitie ľudského rodu. Ak prestane, tak ľudstvo skončí.
- Je prirodzené, aby sa liberálna strana tak striktne postavila proti prijímaniu utečencov, ako to robí SaS?
Osud prisťahovalcov je viditeľné zlyhanie celej EÚ. Aj politikov jednotlivých štátov. Už pred desiatimi až pätnástimi rokmi som čítal niektorých národohospodárov, ktorí hovorili, že okolo roku 2020 Nemecko bude potrebovať viac ako jeden milión prisťahovalcov, lebo neobsadí pracovné miesta. Je obrovské množstvo zamestnaní, ktoré Nemci nebudú robiť. Obyvateľstvo starne a zároveň sa skracuje pracovný čas, takže niekto musí aj robiť.
- Myslíte si, že to budú robiť súčasní imigranti?
Títo nie, ale principiálne imigranti áno. Na tomto bol napokon postavený aj nemecký zázrak. V minulosti tam prišlo do štyroch miliónov Turkov. Vedeli, že si idú do Nemecka zarobiť a vrátia sa domov.
- Ale oni sa nevrátili...
Časť hej, už sú ich tam len dva milióny aj s rodinami. Teraz tam chodia Česi, ich zdravotníci, sestričky, lekári. A zasa slovenskí do Čiech, lebo tam vznikla bublina. Treba ju zaplniť. Otázne je, prečo nikto nevytvoril mechanizmus, systém hodnotenia človeka. Nemôže to zostať len na tvrdení imigranta, ktorý nemá ani cestovný doklad. A potom je otázne, aký zámer má Merkelová s EÚ. Lebo vyzerá to tak, že ju chce zničiť. Prvým krokom bola Ukrajina a imigrácia je druhý významný krok na jej zničenie. Tretím je Turecko. A čo bude nasledovať potom? Či vojna, alebo čo?
- Nedotkli sme sa zatiaľ ďalších strán na Slovensku. Napríklad SDKÚ-DS.
Tá už dávno mala zaniknúť. To bola strana antimečiarovská, takže keď boli Mečiar aj HZDS vyradení z politiky, tak aj SDKÚ-DS mala zaniknúť.
- A Sieť?
To je taká túžba dostať sa k štátnym funkciám a najmä k štátnemu platu.
- V ostatnom čase akoby nejestvovala volebná agenda. Čím by podľa vás mohli strany osloviť voličov?
Odpoveď by som rozdelil na dve časti. Čo si ja myslím, že by bolo treba robiť, a čo by bolo možné robiť. Čo je podľa mňa dôležité, to sa však robiť nebude. A to je odstránenie korupcie a zvýšenie odbornosti. Alebo aspoň zníženie korupcie, lebo odstrániť sa celkom nedá. Ani jedno, ani druhé neprichádza do úvahy, lebo to politické strany nechcú, nepotrebujú. No mohli by vyrobiť dobrý zdravotnícky a sociálny program a prísť s myšlienkou čo s utečencami. S tým by mohli vrcholne zabojovať. Tam je napríklad šanca pre SNS. Využiť prisťahovalcov, pretože u nás je už tiež diera, ktorá sa dá zapĺňať, ale nie hocikým. Lekár z Ukrajiny by mal najprv preukázať jazykovú a potom odbornú zdatnosť. Ako v Nemecku. Že vie posúdiť zdravotný stav pacienta. On mu nesmie ublížiť. To u nás ešte nefunguje a je to dôležitá agenda. V tom je šanca povedať, čo s odborníkmi, ktorí prichádzajú zo zahraničia. Ale nie odborníci na terorizmus. Zatiaľ je z čoho vyberať. Takých desaťtisíc ľudí nemôže byť pre Slovensko problém.
- Aké je vaše posolstvo pre voličov v tomto volebnom roku?
Aby hľadali ostrovčeky rozvoja, tam upriamili či už odbornú, alebo politickú aktivitu, alebo jednoducho ľudskú. Ak vzniknú také ostrovčeky rozvoja, slušnosti, neskorumpovanosti, odbornosti, tak za pätnásť až dvadsať rokov sa môžu zosieťovať a vytvoriť také prostredie, že to negatívne jednoducho odumrie. Ak nevzniknú pozitívne ostrovčeky, tak to pôjde stále rovnako, ako po šmykľavke dole.
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: autorka