Samostatný slovenský štát úspešne vstúpil do dospelosti

thumbnail

O vyznamenaných k jubileu republiky sa bude ešte dlho rozporuplne diskutovať. „Prvé štvrťstoročie samostatného Slovenska bolo mimoriadne úspešné,“ povedal hneď v prvý deň roka 2018 podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, podľa ktorého „Slovenská republika zvládla lekcie z demokracie, naplnila svoje euroatlantické integračné ambície a slovenskí diplomati robia Slovensku dobré meno všade vo svete“. Prvé štvrťstoročie samostatnosti Slovenska bolo naozaj úspešné, priznávajú dnes aj tí, ktorí v roku 1992 váhali či už z obavy, alebo z nepochopenia. Zisťujú to aj tí, ktorí samostatnosť odmietali – z nenávisti. A dnes dostávajú za túto svoju nenávisť k samostatnosti Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania od prezidenta Slovenskej republiky. „Naši predkovia sa snažili stáročia získať štátnosť, ale ja mám pocit, že veľa ľudí si ani v súčasnosti neuvedomuje, čo je to mať vlastný štát. Ešte nás čaká dlhá cesta. Mám pocit, že ochrana národných záujmov nám chýba,“ vyjadril sa hneď v prvý deň roka 2018 druhý najvyšší ústavný činiteľ predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko. „Čaká nás ešte veľa práce. Ak chce Slovensko ďalej pokračovať, musí dôjsť k reformám. Ľudia musia mať pocit, že sa dane v štáte nestrácajú, že máme jasný a čitateľný systém sociálnych dávok. Musí sa zlepšiť fungovanie štátu vo vzťahu k ľuďom a dôvera ľudí v SR. Občania musia vedieť, že keď zlyhá jednotlivec, štát bude ten spravodlivý,“ pripomenul predseda parlamentu. Podľa neho „ak sa to nezmení, štát pôsobí ťažkopádne a jeho predstavitelia až neželane.“

■ ÚSPEŠNÝ PRÍBEH

„Samostatné Slovensko musíme vnímať po dvadsiatich piatich rokoch ako úspešný príbeh.“ Vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico pri príležitosti dvadsiateho piateho osamostatnenia Slovenskej republiky a Českej republiky. „Buďme hrdí na našu krajinu. Majme rešpekt k tomu, čo sme spoločne dosiahli. Každý jeden z nás a všetci spoločne píšeme úspešnú históriu nášho mladého štátu. Robme veci spoločne tak, aby to bol úspešný príbeh aj v nasledujúcich rokoch našej samostatnej existencie,“ vyzval Robert Fico. Dodal tiež: „Zdá sa, že sme nedôslední pri oddeľovaní zdravého vlastenectva od nacionalizmu a extrémizmu. Musíme viac zapracovať na vzťahu k štátnym symbolom,“ povedal premiér.

Podľa podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča „naučili sme sa žiť v demokracii aj napriek ťažkým začiatkom, vstúpili sme do EÚ, do NATO, ako jediní z regiónu sme v eurozóne a som rád, že naši podnikatelia a mladí ľudia majú slobodu pohybu v rámci Schengenu“, povedal náš významný diplomat. Pripomenul, že SR bola tiež jednou z krajín, ktorá v tomto období zaznamenala najvyšší ekonomický rast.

■ PREKRÚCANIE REALITY

Prezident vo svojom novoročnom prejave akcentoval, že vecnú a rozumnú obsahovú politiku väčšinou vytláčajú na okraj „bezvýznamné a malicherné škriepky“, pričom víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. „Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť,“ povedal Andrej Kiska, ktorého prejav podľa viacerých aj jemu priateľsky naklonených analytikov „sublimoval“  hneď, ako odznel. Potom hlava štátu v deň štátneho sviatku SR – pamiatky na nadobudnutie samostatnosti Slovenska – vyznamenala dvadsaťpäť osobností. Medzi nimi aj tých, ktorí sa so samostatnosťou našej vlasti dodnes nezmierili a doteraz všetkých národovcov a národniarov nálepkujú tým, že sú to „neslušní a opovrhnutia večného hodní nacionalisti“. Bolo to teatrálne gesto, ktoré zjavne nepochopili ani mnohí z ich radov.

(ib) - Foto: internet


Bývalý predseda MS M. Tkáč

Chcem vyjadriť obdiv mužom (i ženám), ktorí prvého januára 2018 nabrali odvahu a predstúpili pred prezidenta Slovenskej republiky a prostredníctvom televízneho prenosu aj pred slovenský národ, bársako nimi hodnotený, a s natrčenými rukami prevzali vysoké štátne vyznamenania. Bol to výročný deň vzniku Slovenskej republiky, dvadsiate piate výročie vzniku štátu, ktorý zväčša nechceli, kládli jeho vzniku prekážky, dokonca niektorí zutekali do zahraničia. Som skutočne rád, že po štvrťstoročí v zabudnutí sa vynorili z hmly a tmy úzadia a prišli. Na ich tvárach sa zračil pocit sladkosti, svoje ocenenie prijímali zväčša s úsmevmi od ucha k uchu.

 Konečne

 Pribinov kríž prevzali iní, „menší potentáti“, „naši“ boli ocenení Štúrovým radom. Všetkých sa mi nepodarí vymenovať, ale určite mňa a zaiste aj vás milo potešil pán Fedor Gál, ktorý vychrlil v oných časoch toľko jedovitých slov na adresu tých Slovákov, ktorí samostatný štát chceli. Teraz prišiel a prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, aj keď v nej nežije. Pôsobí na diaľku. Rovnako potešil Mikuláš Huba, ktorý neváhal prevziať Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, aj keď dostavbu Gabčíkova nemohol stráviť. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj vydavateľskej činnosti zdobí už aj hruď Lászlóa Szigetiho. Rovnako vysoko – Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, ocenil prezident aj Martina Milana Šimečku, a to za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj žurnalistiky. Medzi ocenených sa zaradil aj Peter Breiner – rovnako s Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, a to za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, hudobného umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Aj Zuzana Kronerová je už laureátkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Juraj Flamik sa potešil Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie v Slovenskej republike.

Ak by som sa mohol vyjadriť v mene Ľudovíta Štúra, skúsim to takto: „Vzdávam vďaky Bohu a Kiskovi, že sa konečne môj portrét, a to dokonca pozlátený, ocitne v almarách skupinky občanov, ktorí si na mňa dosiaľ zväčša nespomenuli, prípade mi utŕhali z mojej cti, napríklad keď ma odeli do fašistickej uniformy a ukázali na prvej strane časopisu reprezentujúceho ich krvnú skupinu. Slovenské nebo je zrazu väčšie a ja som sa dostal aj za líniu, kde ma dosiaľ nechceli.“

Takto zobrazili zakladateľa Slovenských národných novín novinár Š. Hríb. Jeho plátok čítajú isto ľudia krvnej skupiny niektorých ocenených prezidentom A. Kiskom pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky. Štúr sa musí v hrobe obracať. 

Zdroj: internet - titulka týždenníka .týždeň

Marián TKÁČ

 



1 Komentár

  • Dušan Juraj

    Pľuť na vlastný štát to áno je to In pre kaviareň, brať vyznamenania a peniaze zo štátu to je OK pritom sa ani nezačervenať , neskutočné...
    Predsa nevezmem ocenenie od niekoho čo mu neviem prísť na slušné meno...
    Morálka pre niekoho je veľmi vzdialené slovo .

Napísať odpoveď pre Dušan Juraj Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.