Selekcia kultúry

thumbnail

Keď si zas a znova listujem vo vysoko nákladových denníkoch, či už mienkotvorných alebo bulvárnych, vždy ma znova a znova srdí, že kultúrne rubriky, ale aj spravodajské strany sú zúfalo tendenčné a selektívne. Pri bulvári ma to ani tak neprekvapuje. Jednoducho mix klebiet a ľudských nešťastí sa ukázal v prípade spracovanej čitateľskej masy účinný. Havária, vražda, samovražda, občas nejaký srdcervúci príbeh o ťažko chorom dieťati.

Kultúrne strany v tomto prípade nahrádza takzvaný šoubiznis. Ktorá televízna, hudobná či iná momentálna celebrita, vrátane exhibicionistických účastníkov rôznych stupídnych reality šou, momentálne našla nového partnera, ktorá sa rozišla, ktorej vyprsenej hviezdičke bolo vidieť kúsok intímnej časti tela. Občas je tam aj biela vrana v podobe správičky o novom hudobnom projekte, knihe či filme. Ale zasa to musí byť smotánkové meno, lebo keď nejaký Jozef Mak, „človek milión“, napíše vynikajúcu knihu, ktorá sa napríklad preložila aj v zahraničí, prípadne má úspešný koncert či výstavu prinajmenšom európskeho rangu, tak je v bulvári ticho. V poriadku. Bulvár ide po predajnosti a zisku z inzercie. Dotyčný si nezačal s nejakou finalistkou mnohých súťaží miss ani s vychytenou seriálovou herečkou. Má smolu. Čo je však smutnejšie, ani takzvané mienkotvorné denníky o danej kultúrnej akcii neprinesú ani riadok. Stačí napríklad, aby dotyčný umelec či umelkyňa nepasovala do „štruktúry novín“. Už pred pár rokmi som sa od jedného spisovateľa dozvedel, že v konkrétnom denníku nevyjde recenzia na jeho inak medzi čitateľmi úspešnú a zaujímavú knihu básní, lebo má nálepku národne orientovaného tvorcu. Mladá a neinformovaná redaktorka bola síce na prezentácii knihy, ktorá bola bohato navštívená množstvom osobností z našej kultúry a nadšene sľúbila, že urobí článok aj s fotografiou, no po konzultácii so šéfredaktorom zmätene zatelefonovala dotyčnému, že článok z prezentácie bohužiaľ nevyjde. Z priestorových dôvodov. Namiesto toho vyšla nudná štúdia o vydavateľstve, ktoré je okrem iného napojené na finančné toky Nadácie otvorenej spoločnosti známeho to potmehúda Georgea Sorosa...

Podobný osud majú napríklad aj akcie usporadúvané Maticou slovenskou. Nebyť Slovenských národných novín a niektorých regionálnych týždenníkov, tak sú mediálne „neviditeľné“, aj keď nadšení a väčšinou neplatení dobrovoľníci ich pripravujú na skutočne vysokej úrovni. Čo je však alarmujúce, je mediálna „selekcia“ takých podujatí, akým je nedávno skončený Svetový festival neprofesionálneho filmu v Piešťanoch. Pritom ide už o sedemdesiaty šiesty ročník, ktorý celosvetová organizácia UNICA pridelila na posledný júlový týždeň práve Slovensku. Možno bol problém v tom, že hlavný organizátor – Národné osvetové centrum má v názve slovíčko... Ak ste uhádli, že je to to prvé, tak pravdepodobne máte pravdu.

 Alexander GOTZ

 



Pridaj komentár